Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

padať nedok.

1. klesať na zem: lístie p-á zo stromov, p-á sneh, slzy jej p-li z očí; p. na kolená pred niekým, niečím i fraz. pokorovať sa, ponižovať sa

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta: p-á omietka, vlasy mu p-jú

3. posúvať sa dolu, klesať: vlasy jej p-li na plecia, do čela, opona p-á;

pren. cesta p-á zvažuje sa

4. strácať zvislú, vzpriamenú polohu: p. dolu nosom (na ľade), p. od únavy

5. dopadať, zasahovať: údery päsťou p-jú na dvere, p-li výstrely;

pren. na porade p-li aj tvrdé slová

6. prestávať pôsobiť, strácať moc al. platnosť, miznúť: strach z neho pomaly p-l, postupne p-li všetky jeho argumenty, p-jú rasové bariéry

7. vzťahovať sa, týkať sa, byť určený niekomu, niečomu: podozrenie p-á naňho, zodpovednosť p-á na vás

8. hromadne umierať, hynúť: na mor ľudia p-li ako muchy

9. ťaživo doliehať, postihovať: večerami p-á na ňu smútok, p-á na mňa únava

10. upadať (význ. 2): p. do bezvedomia

11. pripadať na istý časový termín: Nový rok p-á na stredu

12. subšt. padaj(te)! choď(te) preč! odíď(te)! strať(te) sa!

● → jablko nep-á ďaleko od stromu; všetko mu p-á z rúk je nešikovný; expr. aj keď budú → sekery z neba p.; nikomu nep-jú → pečené holuby do úst; všetko p-á ruší sa, prestáva platiť; trocha hrub. p. na zadok byť veľmi prekvapený; kniž. slová p-jú na (ne)úrodnú pôdu (ne)prijímajú sa s porozumením;

dok. padnúť -e -ú -dol

1. k 1, 3 – 7, 9 – 11

2. zomrieť, zahynúť (v boji): p. vo vojne, za vlasť; včelstvo p-lo

3. vniknúť, dostať sa niekam: svetlo p-lo na stenu, p-la mu do náručia

4. byť dobytý, prekonaný: pevnosť p-la, Berlín p-l, p-li tri rekordy, plán p-l

5. náhle sa uskutočniť, nastať: p-lo rozhodnutie, p-l návrh, p-l gól, vonku p-la tma

6. dostať sa, ocitnúť sa: p. do zajatia, p. do pasce

7. mať účinok, zapôsobiť: teplý čaj nám dobre p-l, zle mu p-li jeho slová

8. pripadnúť, dostať sa niekomu: žreb p-l na mňa, voľba p-la na neho

9. expr. uplynúť, skončiť sa: jedenásta (hodina) p-la; hovor. p-la je koniec prac. času

10. hovor. úplne sa minúť, spotrebovať: všetky úspory p-li na auto

11. hovor. svedčať, pristať: šaty jej p-ú ako uliate

● p. niekomu do oka a) upútať pozornosť b) zapáčiť sa; oči mu p-li, zrak mu p-l na ... všimol si; expr. p-tý na hlavu sprostý; p-la → kosa na kameň; p. za obeť stať sa obeťou, byť zahubený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

padať ‑á ‑ajú nedok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

hynúť 1. prestávať jestvovať (o živých organizmoch) • umierať • zomierať • mrieť • kniž. zmierať (o ľuďoch): ľudia hynuli, umierali na mor • dochnúť • zdochýnať • expr.: kapať • skapínať • krepírovať (o zvieratách; pejor. al. hrub. aj o ľuďoch): dobytok dochne, kape, krepíruje • padať (hromadne; o ľuďoch i o zvieratách): ľudia vo vojne padali; zver padala, hynula od hladu • chradnúť • slabnúť • civieť • upadať (strácať zdravie, zdravý vzrast a pod.): dieťa chradne, upadá; rastliny suchom chradnú • odumierať (telesne i duševne): suchá haluz odumiera

2. prestávať sa vyskytovať (o veciach a javoch) • zanikať • tratiť sa • strácať sa • odumierať • miznúť: staré zvyky hynú, zanikajú, odumierajú • ísť navnivoč • upadať (strácať dobrý stav): gazdovstvo upadá, ide navnivoč

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

klátiť sa zosúvať sa pod ťarchou niečoho, pri náraze niečoho a pod. • padať: kláti sa, padá pod ťažkým bremenom; hlava sa mu kláti, padá • zohýnať sa • ohýnať sa (vo vetre): stromy sa klátia • knísať sa • kolísať sa • kývať sa • hojdať sa (pri chôdzi) • expr. holengať sa: nohy sa mu holengajú • expr. strckať sa: strcká sa ako omámený

p. aj knísať sa

klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dno • expr.: kvackať • kväckať • kvickať • kľuckať • klonkať • klinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolu • poet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisá • opadať • opadávať (o hladine) • zvažovať sa • expr. rútiť sa (prudko padať) • mať spád • spadať • spadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k ceste • nížiť sa • skláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú sa • ubúdať: zo slávy mu ubúda

liezť 1. pohybovať sa smerom dohora, obyč. s námahou • šplhať (sa): deti lezú po stromoch; turisti sa šplhajú do výšok • expr.: škrabať sa • škriabať sa • štverať sa • štverigať sa • drapcovať sa • driapať sa • liepať sa: škriabal sa, štveral sa na plot; driapal sa do kopca • zried. laziť • kraj. expr. kriatať sa

2. ísť dolu (o koži) • zliezať • lúpať sa: koža na rukách mu lezie, zlieza; lúpe sa mu chrbát • lieniť sa • olupovať sa • šúpať sa: šúpu sa mu dlane • vypadávať • padať (o vlasoch): vlasy mu padajú

3. p. plaziť sa 1 4. p. vliecť sa 2, ísť 1

obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu

3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok

4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič

5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať

padať 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou sa dostávať nižšie al. na zem • klesať: čln padá, klesá na dno; hmla padá, klesá na zem • expr.: cápať • drúzgať (padať s hrmotom): zrelé hrušky cápu, drúzgajú dolu • cupotať (padať s cupotom): gaštany nám cupotali na hlavy • sypať sa • valiť sa (padať prúdom, v množstve): zhora sa sype piesok, múka; valí sa na nás lavína; sneh sa sype, valí od rána • expr. kydať sa (padať v množstve): zo striech sa kydá sneh • pršať • spŕchať (padať v drobných čiastočkách): lístie prší, spŕcha zo stromov • rútiť sa (prudko padať): lietadlo sa zrazu rúti na zem • expr.: krbáľať sa • kobŕľať sa (padať kotúľaním): z kopca sa krbáľajú skaly • hovor. šutrovať sa (o kameňoch, skalách) • expr. letieť (padať zvysoka): z desiateho poschodia hrniec letí na zem • dopadať (padať niekam s istou intenzitou): úder dopadá na hlavu

porov. aj spadnúť 1

2. postupne sa uvoľňovať a oddeľovať od niečoho • vypadávať: začali mu padať, vypadávať zuby, vlasy • odpadať • odpadávať • odpadúvať: zrelé ovocie odpadá, odpadúva zo stromu • pĺznuť (o srsti, vlasoch) • pŕchnuť (o perí, lístí)

3. prestávať pôsobiť, prestávať platiť • strácať sa • tratiť sa • vytrácať sa: obavy, zábrany, predsudky padajú, strácajú sa, tratia sa • miznúť • zanikať • expr. prchať: strach náhle mizne, zaniká, prchá

4. obyč. nepríjemne postihovať, zasahovať niekoho • dopadať: zodpovednosť padá, dopadá na vás; padajú, dopadajú na mňa výčitky, podozrenia • doliehať (ťaživo zasahovať): padá, dolieha naňho únava • prechádzať • prenikať (o stavoch, citoch): prechádza, preniká ho žiaľ, úžas

5. p. hynúť 1 6. porov. upadnúť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

padať, -á, -ajú nedok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesať na zem: skala padá do priepasti, dieťa sa potklo a padá, bomby padali, opona padá, lístie zo stromov padá; padajú hviezdy lietajú meteory; ľadovec padal, krúpy padali; sneh padá sneží; dážď padá prší; rosa padá usadzuje sa; hmla padá klesá, sadá, šíri sa; sadze padajú poletujú; pren. bás. súmrak padá (Žáry) stmieva sa; hovor. slzy mu padali ako hrachy veľmi plakal

● jablko nepadá ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov; hovor. aj keby sekery (klince) z neba padali za každých, aj najnepriaznivejších okolností; všetko mu (jej) padá z rúk je veľmi nešikovný (-á); padá únavou je veľmi unavený (-á), vyčerpaný (-á); hlava mu padá, oči, mihalnice mu padajú (od únavy al. ospanlivosti) podriemkava; p. na kolená úctivo, pokorne kľakať; padá mu vôkol hrdla (Kuk.) objíma ho; hovor.: myslí, že tam pečené holuby do úst padajú že sa i bez práce bude mať dobre; niečo nepadá na váhu nezaváži, je vedľajšie, bezvýznamné;

2. uvoľňovať sa zo svojho miesta a vypadávať, odpadávať: omietka padá, vlasy, zuby mu padajú;

3. posúvať sa zhora nadol, klesať, byť ovisnutý: vlasy mu padali do tváre, vrkoče jej padajú cez plecia; látka, hodváb, sukňa pekne (dobre) padá vytvára pekné záhyby;

4. hromadne umierať, hynúť: Keď to tá cholera bola, čo ľudia na ňu tak padali. (Kuk.) Ako muchy padali (nepriatelia). (Tim.)

5. strácať moc, platnosť: vlády padajú ako bábky; pren. Tu žiaľ môj padá (Len.) prestáva

● niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) je závislé (-ý) od niečoho (niekoho);

6. byť (obyč. vojensky) premáhaný, dobýjaný: mestá, ríše, štáty padajú vo vojne

● padať niečomu (niekomu) za obeť stávať sa obeťou, korisťou;

7. vnikať, dostávať sa, dopadať niekam: Slnce svieti, ale padá spoza končiara veľmi kosom. (Kuk.) Súmrak padal cez veľké okná kancelárie. (Tim.) Padá svetlo cez oblôčik. (Bend.)

8. (bezpredm. i na koho, na čo) dopadať na niekoho, na niečo, zasahovať niekoho, niečo: údery, zauchá padajú; pren.: výčitky, nadávky padajú; Padali tvrdé otázky. (Urb.) Slová starého senátora padali do ticha ako kamene. (Hor.)

● Takéto rady padajú ako hrach na stenu (Kuk.) nevšímajú si ich, nemajú účinok; slová padajú (padali) na úrodnú pôdu majú (mali) účinok;

9. hovor. (na koho, na čo) týkať sa niekoho, niečoho, vzťahovať sa na niekoho, na niečo, byť určený, adresovaný niekomu, niečomu: to padalo (poznámka padala) na mňa týkalo (-a) sa mňa; na vás to nepadá na vás sa to nevzťahuje;

10. (komu ako) pôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne), vzbudzovať v niekom isté pocity: Dobre mu padá večerný chlad (Kuk.) je mu príjemný. Že mu poslušnosť ťažko padá (Šolt.) je mu nepríjemná, ťažká.

11. hovor. dostávať sa, upadať do istého stavu: padá do mdlôb omdlieva; padá do bezvedomia stráca vedomie;

12. zried. spadať do istého času: Na ten čas padá i hostina, treba piecť koláče. (Kuk.)

13. zastar. (na koho, na čo) prechádzať na niekoho, dostávať sa niekomu ako podiel, pripadať niekomu ako dedičstvo: Čo dedičstvom posvätným z otca padá na syna. (Botto);

opak. padávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4-8, 10-13 padnúť;

k 1 i spadnúť;

k 11 i upadnúť

padnúť, -ne, -nú, -dol dok.

1. následkom gravitácie, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesnúť na zem: tehla, lopta padla na zem, dieťa padlo na kamene; Padol dokaličený na rovnú pôdu. (Jégé) Dobre nepadla od ľaku. (Urb.); hovor. p. na nos dolu tvárou; padol prvý sneh napadol; padol dážď napršalo, spŕchlo; pren. zastar. p. na cene (Tim.) zlacnieť; hovor. p. na váhe schudnúť; bral všetko, čo mu padlo do cesty čo cestou našiel; čo mu bolo, stálo v ceste

● Kto druhému jamu kope, sám do nej padne (prísl.) zlomyseľnosť a úklady sa nevyplácajú; Šupiny mu padli z očú (Kuk.) spoznal pravý stav vecí; p. niekomu okolo krku objať ho; p. si do náručia objať sa navzájom; p. (pred niekým) na kolená úctivo, pokorne kľaknúť (obyč. i prosiť); expr. Čo som padol na hlavu? čo som hlúpy? (prejav odmietnutia). Padla kosa na kameň zrazili sa dvaja tvrdohlaví ľudia. Slová padli na úrodnú pôdu mali účinok. To nepadne na váhu nezaváži, nie je dôležité; expr. srdce mu padlo za sáru, do nohavíc zľakol sa;

2. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou), zahynúť: p. v boji, otec vo vojne padol; Oj, veď padnúť za národ, oj, veď to nebolí! (Chal.) A mne toho roku kone padli hladom. (Jes-á)

3. stratiť moc, platnosť: francúzska vláda padla odstúpila; niekoľko poslancov padlo odstúpilo; neboli zvolení; teória padla ukázala sa neplatnou, neúnosnou;

4. byť (obyč. vojensky) premožený, dobytý, zabratý: padol Berlín; keď padla Bystrica (Heč.);

5. dostať sa niekam, do nejakej (obyč. nepriaznivej) situácie: p. do osídla, p. do zajatia; p. do nemilosti; Zaradoval sa, keď padol pod odpredaj kus vinice. (Kuk.)

6. vniknúť, dostať sa, dopadnúť niekam: Svetlo padlo na obrus. (Kost.)

● padol mu do oka všimol si ho; oko mu na to (naňho) padlo zazrel to (ho);

7. (bezpredm. i na koho, na čo) náhle sa uskutočniť; dopadnúť, zosypať sa: padol výstrel, padli zauchá, buchnáty; I druhý úder padol z výšky. (Gráf) pren. Hnev ma uchvátil, padlo mnohé slovo, ktoré ma trápi (Kuk.) odznelo. Klaňal sa jej s úsmevom, akoby nič zlého nebolo padlo medzi nimi (Tim.) akoby sa nič nebolo prihodilo.

8. (komu ako) dotknúť sa niekoho, zapôsobiť na niekoho (príjemne al. nepríjemne): Dobre mu padla táto návšteva. (Kuk.) Ťažko padne zapriahnuť sa ako hoviadko. (Kal.)

● p. niekomu na ťarchu byť ťažký pre niekoho; p. niekomu na úžitok byť niekomu užitočné; Večera bola dobrá, padla na úžitok (Rys.) chutila, nezaškodila.

9. (na koho, na čo) zasiahnuť, opanovať niečie vedomie al. city: Prvý raz v živote padla mu na dušu duma. (Kuk.) Akási vina padla na svedomie Marino. (Tim.) Odrazu padla ťarcha na jeho dušu. (Hor.) Na deti padol strach. (Bend.)

10. zastar. (na koho, na čo, pren. i komu) prejsť na niekoho, dostať sa niekomu (ako údel al. podiel), pripadnúť niekomu ako dedičstvo: p. niekomu za podiel; voľba padla na Mateja zvolili ho; na jednu dušu padne poldruha jutra dostane sa; Kúria i so všetkým v nej a naokolo padne na potomkov po praslici. (Kuk.) Zodpovednosť za vyrovnanie padne naňho. (Ráz.)

● p. za obeť (niečoho, niekoho i niekomu) stať sa obeťou;

11. hovor. zried. (do čoho) dostať sa, upadnúť do nejakého stavu: p. do mdlôb omdlieť; p. do bezvedomia stratiť vedomie; Hrdlo jej vyschýna, azda do suchôt padne (Tim.) azda ochorie na suchoty.

12. mravne klesnúť;

13. expr. odbiť; uplynúť (o hodinách): jedenásta padla (Kal.); hovor. padla je koniec pracovného času;

14. (nakedy) pripadnúť na istý čas: Voľba padla na prvé dni januára. (Jégé) Starý rok padol na sobotu. (Laz.)

15. hovor. (komu) svedčať, pristať: šaty mu dobre (zle) padnú;

nedok. k 1-11 padať

spadnúť, -ne, -nú, -dol, spadnutý dok.

1. následkom gravitácie, voľným pádom, vlastnou váhou al. (o človeku a zvierati) pri strate rovnováhy klesnúť z vyššej polohy do nižšej, na zem, dolu, padnúť: kniha spadla zo stola na zem; dieťa spadlo do mláky; jablko spadlo zo stromu; klobúk mu spadol až na oči; s. z rebríka, s. z koňa; Spadol dolu tvárou. (Bedn.); s. na rovné nohy; Musela sa opierať o stenu, aby nespadla z nôh, ktoré už boli celé boľavé. (Tomašč.) Vezme zo stola rezanec, čo spadol z vidličky. (Tim.); opona spadla spustili ju na konci dejstva, predstavenia; sadza mi spadla do oka; hovor. s. na nos dolu tvárou; pren. putá, okovy spadli prišlo oslobodenie z útlaku; Dobre nespadla od ľaku. (Tim.); skoro z nôh spadol, dobre (že) z nôh nespadol (napr. od veľkého ľaku, údivu, prekvapenia) veľmi sa zľakol, zadivil, prekvapil; únava na spadnutie (Tat.) veľká

● Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne (prísl.) zlomyseľnosť a úklady sa často obrátia proti svojmu pôvodcovi. Jablko nespadne ďaleko od stromu (prísl.) deti mávajú vlastnosti rodičov. Učený nikto z neba nespadol (prísl.) každý sa musí učiť, získavať skúsenosti. Hore hľadel, spadol do jamy (prísl.) o pýche a jej páde. Na Červenom námestí nemá kde jablko spadnúť (Jes-á) je tam veľa ľudí; niž. hovor. spadlo mu srdce do nohavíc (za sáru) stratil odvahu, dostal strach; Mal malú dušičku, ale teraz mu aj ten kúsok spadol do nohavíc. (Hor.); spadla z neho, spadla mu z. krku, z pliec ťarcha, starosť, tieseň, spadol mu kameň so srdca, akoby mu bol kameň, balvan zo srdca spadol veľmi sa mu uľavilo, uľahčilo, zbavil sa tiesne, starostí ap.; spadlo mu beľmo z očí, spadli mu šupiny z oči prestal byť zaslepený, vidí veci reálne; Detstvo z neho spadlo (Heč.) razom prestal byť dieťaťom; hovor. expr. Čo si z neba (z mesiaca, z hrušky, z buka, z duba, z klina) spadol? Čo si hlúpy? Taký si nevedomý, neinformovaný? Mne je, ako čo by z duba spadol, ja vám nerozumiem. (Kal.) Čo ma učíš? Nepoznám tamojšie zvyky? Čo som z mesiaca spadla? (Laz.) myslíš, že som hlúpa, že nič neviem?; hovor. expr. Akoby bol z neba spadol neočakávane, nečakane sa objavil. Oddýchol si, ako čo by bol z duba spadol (Kal.) zhlboka a nahlas; hovor. expr. Čo si na hlavu spadol? si taký hlúpy? Bojí sa, že mu koruna z hlavy spadne že stratí vážnosť, že sa poníži. Nič nespadne samo z neba (do lona) všetko si treba zaslúžiť, vybojovať ap., nič nie je bez námahy. Nielen čakať, že nám táto budúcnosť z neba spadne — treba sa usilovať i pomáhať trošku. (Pláv.) Bojoval za bohatstvo, ktoré mu nečakane spadlo do lona (Min.) ktoré získal ľahko, bez námahy.

2. (o daždi, o rose, o snehu) spŕchnuť, napadať: Spadli dažde na dolinu. (J. Kráľ) Rosa ešte nespadla. (Min.) Prechodili dni i týždne, spadol prvý sniežik. (Hor.); množstvo spadnutých zrážok;

3. dostať sa do nižšej polohy, poklesnúť, klesnúť, ovisnúť: Brada mu spadla na kravatu. (Jes.) Telo sa zakolísalo, hlava spadla na prsia a bolo po všetkom. (Min.) Všetci mali ústa rozďavené, pretože mali sánky spadnuté. (Záb.); hovor. spadli mu mandle (Jégé) opuchli, zdurili sa; Tento [vôl] má chvost spadnutý (Kuk.) nepekne mu visí. Zakľaje studni so spadnutou vodou (Heč.) nefungujúcej, nemajúcej dostatočný vztlak; hovor. očko na pančuche mi spadlo pustilo sa po porušení pleteniny;

4. zrútiť sa, rozsypať sa, popadať na hromadu: dom na spadnutie starý, ktorý sa skoro zrúti; Chalupa mi spadnúť ide. (Tim.) Čo, keď taká strecha spadne? (Bedn.); pren. Starý svet dozrel, zhnil a spadol na hŕbu (Mor.) prestal existovať, zanikol.

5. zastar. (z čoho, na čom) stratiť na hodnote, na váhe, na intenzite: s. z váhy, na váhe schudnúť; Moja Marka spadla z váhy od hladu. (Greg.) Už spadla tá Mara z tej podivnej krásy. (J. Kráľ); tovar spadol na cene zlacnel, stratil hodnotu;

6. zried. zomrieť (obyč. neprirodzenou smrťou); zahynúť, padnúť (v boji, vo vojne): Spadol vám [syn] vo vojne? (Jil.) Spadne ti statok, nevládzeš poplatiť (Taj.) pohynie, zdochne;

nedok. k 1-4 padať

Morfologický analyzátor

padať nedokonavé sloveso
(ja) padám VKesa+; (ty) padáš VKesb+; (on, ona, ono) padá VKesc+; (my) padáme VKepa+; (vy) padáte VKepb+; (oni, ony) padajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) padal VLesam+; (ona) padala VLesaf+; (ono) padalo VLesan+; (oni, ony) padali VLepah+;
(ty) padaj! VMesb+; (my) padajme! VMepa+; (vy) padajte! VMepb+;
(nejako) padajúc VHe+;