pocestný príd
1. (o ľuďoch) cestujúci, putujúci: o poczestnych lidech; poczestni thowarzissi (ŽK 1473); od pocestneho kupce (DuH 1723); parafrenarius: pocestny člowek, wandrownjk (KS 1763); pasowisko pre pocesnjch lidy z wozj y s. v. statkem tade chodjcich (S. ĽUPČA 1788); gestliže pocestny towariš priwandruge (TRENČÍN 18. st)
2. (o veciach) cestovný: bez pasu a listu pocestneho (PRAHA 1680); wandrownjk potřebuge pocestnu strawu (OP 1685); znamo czinim, ze sem wzal na swu potrebu poczesnu pol osemnasta zlateho (NOVÁKY 1687); pocesne utraty (TRENČÍN 1729); pedagium: mjto, pocestny penjz; proseqvium: sprowáďani pocestne (KS 1763); subst p. m kto cestuje, putuje: owes pocestnym dany (ZVOLEN 1640); pocestným hospodu daťi (CC 1655); od narozenj nassého zústáwame pocestni a putownjcy (SSt 1742); domy pro pocesnych (KrP 1760); p-á ž: gednu toliko noczlah pitala poczesná (PeP 1770); -e prísl cestou, po ceste: proficiscor: pocestne gezdym (AS 1728)
poľský príd
1. týkajúci sa Poľska; (o tovare) pochádzajúci z Poľska al. vyrobený na poľský spôsob: chteli sme gemv (zradcovi) prawy biti na krale polskeho y na knieze rakuskeho dworze; w kralowstwi vherskem, polskem y w Morawie (SKALICA 1432 SČL); dal gy platna polskeho geden konyecz (BÁNOVCE n. B. 1585); wysege na gednu ralj po polskych korcy 25 (ORAVA 1624 E); sedemsto zlatych polskich hotoweg summy (PREŠOV 1666); zaponka s polskiho šlaru (KRUPINA 1691); gedna polska ssabla lowaska (s. l. 1737); csjapka polska čjerna nowa (s. l. 1777)
L. P-á krajina, zem Poľsko: o manne, ktera sa nachazela w Polské zemi (SP 1696); (severná Európa) obsahuge zem Sswedsku, Dansku, Polsku, Nemecku (SK 1697); (zbojníci) w susedczkeg kragjne Polskeg rozlične zbogstwa a lupeže spachat sa opowažily (ORAVA 1735); p-á reč poľština: (Ján) mluwi gedine slowensky we wirečnosti, ale na polsku reč zaraza (PUKANEC 1788); (zbojník) sa y polsku reč naučil (Kur 18. st); subst P-á ž Poľsko: gista wecz, ze my nicz z Polskeg sem slissety nemužeme (ORAVA 1665); predwcžeragsskom ssli dwa lide pres Malatinu z Polskeg sem (B. BYSTRICA 17. st); obilia juš po Polskej, juš tu v Uhrach velmi draho skupovat (musíme) (VESELÉ 1776 LP)
2. týkajúci sa poľnohospodárskej pôdy, poľný
L. konie diwoke a klysyce polske, kterez k robotie przysluchagi (ŽK 1473) na ťahanie; anemone: rúžička, mak polsky (NPH 17. st bot) rastlina z rodu veternica Anemone
prázdny [-z(d)n-] príd
1. kt. nie je ničím naplnený: ktery wuoz na most przygde prwe, ten ma prwe giti przes most, bud prazny neb nabrany (ŽK 1473); gedna beczka, geden sud prazdny, ssest wozow jariny (P. ĽUPČA 1558); tam y chleba malo ze mlyna zustalo, prazna biwa kuchyna (BV 1652); toliko to wie, že geg praznu skleniczu predepsany Joannes Simkovicz ginačze Ferkowie dal naspet (BYTČA 1716)
F. mať p. čas od čoho nezaoberať sa niečím: Placidus kdiss od wogenskich starosty prázny čas miel, wogni wssak premisslowani neskladal, ale len w honbu zwerúw obracal (PeP 1771); kdy by sme ten plat meli dat, museli by sme všetko predat a ničem zostali a zatym podima rukami praznyma z pribytkov našich ven z gruntov po dobrych ludoch po žebrani jiti (STAŠKOV 1671 LP) bez zabezpečenia: ten kdo cestu prazdny chody, nicz mu zbogjnk neusskodj (SiN 1678) kto nič nemá; tak Buch jest swedkom našim, že dokonati tohože trapeni jinšiho neočekavame krom žebrotu, žalost, nařikani a s praznymi rukami všeckeho zanechani (L. JÁN 17. st) zanechanie všetkého napospas; Buh by gest pričina, či sy ty sama, ponewačz praznimy rukami pred Boha prichazass a že owotče žiwota tweho gemu neprinassiss (AgS 1708) nemáš nijaké zásluhy; z prázním míškem bez ublížení ťelesného bil prepusťen (BR 1785) bez peňazí
2. (o usadlosti, dome ap.) neobývaný: pany Swetogenssczy stary zwyk zachowagy, kde by bolo pak mestysskych a z Trsteneho po timy horamy bydliczy mohu sylu stawety (L. JÁN 1480); strany ssenku czo se dotičze ssenki prazne nestoga (L. JÁN 1617); o, mug krestanski kazdicko, nemass techdy priciny se diwiti, že tisic uskosti a nesstesti na tebe se wali, že dom twug tak welmi gest prazny (MS 1758) o nedostatku
3. (o rečiach. sľuboch, láske ap.) kt. nemá nijakú hodnotu: Kalphurnia, kteraz to przed prawem prazne rzeczy w hniewe wypustila, kdyz przed prawem stala (ŽK 1473); welicze a ponižene prosim, aby Wasse Oppatrnosty na prazdne slowa nedobrych yazikow nepozorowaly (S. ĽUBOVŇA 16. st); inaniloqvium: márná, darebná, prazná reč (KS 1763); Buh ale s márnymi, prázdnými a darebnými slybami ze sebe nedá posměch činiti; máss bljžnjho milowati skutečně tak, aby nebyla láska prázdná, ale skutečná a dobrýma skutkama doprowázená (MPS 1777)
4. (o človekovi) slobodný, voľný:
L. byť p. (od) koho, čoho byť oslobodený od niekoho, niečoho: aby Belussanie bily prazny chotare wysolagskeho (TRENČÍN 1584) nemali nárok na chotár; byť p. komu nemať nijaké záväzky voči niekomu: žeby (sused) z vedomosti takove dobytky kupil, aby cechu prazen byl (CA 1615); kdo (gest) od zanepraznenj prazen, nech at gde k towarišowj hlewet (KoB 1666) nie je zaneprázdnený; getly by skrz obecne nakazenj skutek wihynul, takoweg škody platenj, teš prazna budem (KOŠECA 1741); irumunis: newinny, slobodny, sprosteny od úradu, prázny, neúčastný; lazatus curis: prázny od starost (KS 1763)
5. (o žene) nevydatá: slubnicza pak medzy dwoma wohlačzy any gedneho nedostanúcze, prázna zústala (PeP 1769)
6. (o veciach) kt. má vnútri dutinu al. dutiny, dutý: cavus: prázný (WU 1750); w Karthagu stari pohaňe giž blazňiwe žili, když za Boha medenneho Saturnusa ctili, bil Buch z medi, prazny w sobe, na truňe sedici (GV 1755); dentes cavi, concawi: wydute, prazne zubi (KS 1763); p-a subst ž mat nula: geden každy počet tolik platj, kolikeré mjsto držj, kromě posledního, ten se gménuge zerus, nula neb prázná (LU 1775); -o prísl k 1: magu luadať na wozj a prazno nepustit (ŠTÍTNIK 1697); vacanter: prázno; inaniter: darebňe, dármó, nadármó, práznó (KS 1763)
L. p. sa trimať od čoho nepodliehať niečomu: abich se od kázdej márnéj mislyi prázno trimal (MCa 1750); k 2: tato familia odessla na Widumanec a hizba prazno stogi (NH 18. st); -osť ž
1. ničím nevyplnený priestor, prázdnota: caverna: gaskyna, djra, práznost; cavus: práznost, djra, gama hluboká (KS 1763)
F. verá lekári, že človek do melancholie pre černožltosť vpádá, to pak odtúd bívá, kdiž kdo práznosť v mešťeku swému badá (BN 1789) nedostatok peňazí
2. bezobsažnosť: prawdu powidass, žjwot čloweka owssem nic nenj, genom sama nuze, samj stin, sama práznost a ničemnost (SK 1697); otiositas: zahálka, zahálčivost et práznost; rugacitas: práznost, darebnost, márnost (KS 1763)
3. voľný čas, voľno: vacuitas a negotijs: práznost od prác (KS 1763); (ľudia) samy prázdnost negakú a pokog y odpočjnek prirozeny nasledugú (BlR 18. st); quies: odpočiwánj, spanj praznost (DSL 18. st)
P. tpn t. Proznouch (Praznovce 1235 CDSl, VSS);
x. atpn Radul, alio nomine Praznaglaua ( 1427)
premilý príd veľmi milý: milowati budu tobe, mé serdéčko premilé, vždycky, každej chvíle! (ASL 1603-04); matko Krystowa, milosti plná, matko premilá, swetu preďiwná (CC 1655); ó, kde ste, premilé rozkošné písničky, kterýmižto byli plné vše hájičky? (ASL 1781); prečo seba odtahugess od objmaňá tak premilého ženicha? (BlR 18. st); hned do Betlema ssli pastiri a nassli detatko premile, krasne a spanile (Pas 18. st)
L. múj premilý Bože! (ASL 1687) povzdychnutie v trápení; subst p. m milenec: lítala sem tam po poli, a to všecko mému premilému nazdory (AD 1770-90); p-á ž milenka: podajže mi rúčku, má milá, premilá, veď si odpustime, ó, smutná hodina! (PV 18. st); -e prísl: ale woláme oddychi modlitbečki strelné, z bohabognú žadosťu plne, které premile wystrelugeme k Bohu (BlR 18. st)
príbuzný príd
a. (o osobe) pokrvne al. manželstvom spriaznený,
b. (o národe) kt. má podobné fyzické a psychické vlastnosti,
c. (o meste) kt. má podobné postavenie, štatút, rozlohu: zadneho blizneyssiho statku swemu, pritele pribuznegssiho yako su listu tohoto ukazatele, (nezanechal) (HRNČIAROVCE n. P. 1603); Tesalonicenssti posilagj do Athen, do pribuzneho mesta a bliskeho, Timoteusa ku swatemu Pawlowi (TC 1631); necessarius: prjtel, pribuznj prátel; affinis: pribúzny, bljsky, súsédsky (KS 1763); pribužny k ciklopum národ (PT 1778); ku zachováňi príbuzného techto prítelství dal jsi ti dcéru túto tvú ňešťastnú a on dal sina svého (BR 1785); subst p. m, p-á ž
1. kto je s niekým v príbuzenskom pomere: geho pritel a pribužny (MARTIN 1590); bude mjti moc y geho manželka y dietky y geho pribužnj wymeniti tie role (P. ĽUPČA 1597); kterj gsu gedneho rodu a sebu krwy spogenj, pribužnj a pokrwnj se zowu; ostatnj prjbuznj (KoB 1666); welky mogol, že to oslobodel, každoročne z dwanasti wladarstwa bere stosstiricatstiri panni za prybužne (KrP 1760) za milostnice; Alžbeta, prjbužná twá (PrW 1780)
2. kto pribudol, prišiel, cudzinec: pribúzny sem a prespólny u wás (KB 1757); aventitium genus: prjchozy, pribúzny; extraneus: prespólny, cudzokragánsky, pribúzny, prjchozy (KS 1763); -e prísl: bilo mu dovolené ay k Fattime gíťi, aľe ňe tak slobodňe a príbuzňe gsú sa wíc zmlúwali (BR 1785) dôverne; -osť ž
1. vzťah vyplývajúci z rodinných, príbuzenských zväzkov: o prjbužnosty (v nadpise) (KoB 1666); agnatio: prjbuznost, prátelstwj (WU 1750)
2. blízky vzťah, vnútorná spojitosť: wedety mame, že trognasobnu pribužnost neb prytelstwy cirkewne a obecne prawa uznawagu: 1. pribužnost legalsku, t. g. podle praw ustanowenu, 2. duchownú, podle cirkewneho urideny, 3. pribužnost pokrwnosty telesneg, podle praw prirozenosty (DuD 1717); žádnú s ňú pred tím ňema príbuznosť, žádné o lásce svéj spoluzmlúváňí (BR 1785)
3. príbuzní, rodina, príbuzenstvo: aby zaden na odpor se nepostawowal ze wssy prybuznosty (TURANY 1672); Abraham patriarcha na rozkaz božj opustil dom swug y pribuznost swau (SP 1696); Jano Balaž kupil dom po nebohem Janowy Uhlgarowy z dowolenim pozustalich sirot ag wsseceg pribuznosty (OČOVÁ 1759)
privítaný príd uctený pri príchode: exceptus: priwjtany, prigaty (KS 1763); subst p-á ž pozdravenie pri príchode: hubičku gednu na privítanú, potom čo bude víc, neríkaj nic (PV 18. st)