Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj

pľuť, pľuvať -je -jú pľul/pľuval nedok.

1. (prudko) vypúšťať z úst sliny, odpľúvať: p. na zem;

pren. expr. prejavovať opovrhovanie, hanobiť

2. prudko vyrážať, odstraňovať z úst, vypľúvať: p. krv, hlien;

dok. pľuvnúť -e -ú -vol: p. si do dlaní i pren. expr. dodať si odhodlanie do práce

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pľuvnúť ‑e ‑ú ‑vol dok.

pľuvnúť -vne -vnú -vni! -vol -vla -vnúc -vnutý -vnutie dok.

pľuť pľuje pľujú (ne)pľuj! pľul pľujúc pľujúci pľutý pľutie, pľuvať pľuje pľujú (ne)pľuj! pľuval pľujúc/pľuvajúc pľujúci/pľuvajúci pľuvaný pľuvanie nedok. 1. (kam; ø) ▶ (prudko) vystrekovať z úst sliny: p. na zem, do umývadla, do ohňa; kade chodí, tade pľuje; Zápasil som s perinou, z ktorej sa stalo mokré zviera, ondatra [...] pľula mi do tváre. [D. Dušek]i fraz.
2. (čo (kam)) ▶ (prudko) vypúšťať sliny al. niečo z úst spolu so slinami, vypľúvať: chlapi všade trúsili tabak a pľuli hlieny; dookola pľula kôstky z ovocia; Močku pľuval do malty alebo do muriva – nie na zem. [R. Sloboda]; I mňa kedysi moji protivníci pri vyšetrovaní mučili; Sanitku zavolal krčmár v predstihu, hneď ako som začal pľuť krv. [L. Ťažký]; pren. Znoj sa zo mňa lial, plakala som krv a pľula žlč. [Š. Žáry]i fraz.
3. (na koho, na čo; čo kam) ▶ cielene vystrekovať z úst slinu smerom k niekomu: p. na chodcov; bili ho päsťami a pľuli mu do tvárei fraz.
4. hovor. expr. ((čo) na koho, na čo) ▶ hrubo znevažovať niekoho, niečo, prejavovať pohŕdanie; znevažujúco, hanlivo sa o niekom, o niečom vyjadrovať, hanobiť, očierňovať: pľujú na seba urážky, vulgarizmy; p. na vlastný štát; oháňal sa sekerou, pľuval kliatby; Ako môže niekto pľuť na svojho profesora! [V. Šikula]; Dnes pán poslanec pľuje na politikov s kresťanskou orientáciou, ktorí nevedia pochopiť špecifiká mladej slovenskej demokracie. [Sme 1997]
5. hovor. expr. (čo) ▶ niečo zo seba vydávať (prejav, názor, výkon a pod.); syn. súkať: Tak pľujem tú bolesť na papier / akoby to malo pomôcť [...]. [M. Ábelová]; Akoby stavbár bol iba akýsi robot. Z jednej strany pľuje výkony a z druhej strany možno z neho vytĺcť prašule. [A. Hykisch]
fraz. pľuť ako starý pijan bez zábran, všade okolo seba zanechávať pľuvance; pľuť na niekoho jedovaté/horké/zlostné sliny nadávať niekomu, urážať niekoho; pľuť, pľuvať niekomu do tváre ponižovať, urážať niekoho; pľuť, pľuvať žlč [na niekoho] prejavovať zlosť, zlobu voči niekomu
parem. nepľuj do studne/vody, z ktorej si sa napil váž si prostredie, z ktorého si vyšiel
dok. k 1 4pľuvnúť


pľuvnúť -vne -vnú -vni! -vol -vla -vnúc -vnutý -vnutie dok. 1. (kam; ø) ▶ (prudko) vypustiť, vystreknúť z úst slinu: p. do vody; p. čo najďalej
2. (čo (kam)) ▶ prudko vypustiť slinu al. niečo z úst spolu so slinami, vypľuvnúť: p. slinu na zem; pľuvol mi žuvačku do tváre
3. (na koho, na čo; čo kam) ▶ cielene vystreknúť z úst slinu smerom k niekomu: p. na nepriateľa; Smrkla do seba chrachotinu a zelený chrcheľ mu pľuvla do tváre. [J. Papp]i fraz.; Tu položia tlačenku na koženku, tam pľuvnú na okenné sklo [...]. [J. Satinský]
4. expr. (na koho, na čo) ▶ hrubo, s opovrhnutím potupiť, uraziť niekoho, znehodnotiť niečo: p. na slabšieho; Ty poznáš, čo je služba: nauč ma / stáť teda v nej, pľuvnúť i na báseň. [M. Rúfus]
fraz. pľuvnúť si do dlaní pripraviť sa na namáhavú prácu; pľuvnúť niekomu do tváre ponížiť, uraziť niekoho
nedok.pľuť, pľuvať

pohrdnúť pohŕdavo, opovržlivo, nevšímavo sa zachovať k niečomu, niekomu • ohrdnúťohrdiť: pohrdnúť láskou, ohrdnúť, ohrdiť láskuzohrdnúťzohrdiťzhrdiťzhrdnúť: zohrdnúť jedlo, zohrdiť dievčazastar. povrhnúť: povrhnúť citmi (Kukučín)expr.: pľuvnúťnapľuťnapľuvať (na koho, na čo): na také reči pľuvnefraz. expr.: ohrnúť nos/pery/gambyotrčiť pery: na môj návrh iba otrčila pery, ohrnula nosodmietnuť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pľuť i pľuvať, pľuje, pľujú, pľul/pľuval, rozk. pľuj nedok.

1. (bezpredm. i čo) prudko vystrekovať, vypľúvať z úst sliny, hlien, krv ap.: p. okolo seba, p. krv, p. na zem; p. si do dlaní na znak posmeľovania, dodávania si odvahy;

2. expr. (na koho, na čo, zried. po kom, po čom) pohŕdať dakým, dačím: Hovorili, či sa nehanbia slúchať na takých ľudí, na ktorých pľuje celý svet. (Záb.) Pľuje na svoj rodný jazyk. (Vaj.) Len aby po vás pľuli. (Jes.);

dok. pľuvnúť, napľuť i napľuvať, k 1 i vypľuť i vypľuvať


pľuvnúť, -ne, -nú, -vol dok.

1. prudko vypľuť z úst slinu, hlien ap.: pľuvne do dlane (Chrob.) pred prácou dodá si odvahy, chuti;

2. expr. (a čo, na koho) niečím al. niekým pohrdnúť, opovrhnúť: Na také reči, pravdaže, pľuvnúť. (Heč.);

nedok. pľuť i pľuvať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu