Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

plieskať -a nedok.

1. prudkým pohybom niečím ohybným al. zrazením plochých predmetov vyvolávať krátky prenikavý zvuk: p. bičom, dlaňami

2. udierať (obyč. dlaňami), trepať: p. niekoho po líci; p. sa dlaňou po čele

3. expr. prudko hádzať, vrhať, trieskať: p. niečo o zem

expr. akoby bičom, dlaňou p-l rýchlo; na → konci bič p-a;

dok. plesnúť, plesknúť, pľasnúť, pľasknúť -e -ú -s(k)ol

// plieskať sa expr. hádzať sa, vrhať sa;

dok. plesnúť sa, plesknúť sa, pľasnúť sa, pľasknúť sa expr. hodiť sa, vrhnúť sa: p. sa do vody, do postele

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pľasnúť ‑e ‑ú ‑sol, pľasknúť ‑e ‑ú ‑kol dok.; pľasnúť sa, pľasknúť sa

pľasnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutie sa, pľasknúť sa -kne sa -knú sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutie sa dok. 1. (po čom/do čoho) ▶ úderom (obyč. dlaňami) prudko al. silno zasiahnuť istú časť svojho tela, udrieť sa; syn. plesnúť sa, plesknúť sa: p. sa rukami po stehne; zasmial sa a pľasol sa po holom bruchu; pľasol sa dlaňou po čele, do čelai fraz.
2. expr. (kam) ▶ urobiť prudký pohyb telom istým smerom, hodiť sa, vrhnúť sa: p. sa na posteľ; deti sa s výskaním pľaskli do vody
fraz. pľasnúť sa po čele spomenúť si na niečo, pochopiť niečo, prísť na niečo; pľasnúť/pľasknúť sa po vrecku vydať na niečo väčšiu sumu peňazí, obyč. na dary, pri zábave a pod., neľutovať výdavky
nedok.plieskať sa


pľasnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutý -snutie, pľasknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie dok. 1. (čím) ▶ vyvolať, spôsobiť niečím (obyč. ploskou časťou tela) krátky prenikavý zvuk pri prudkom pohybe, náraze al. (iba o človeku) rukou, rukami al. niečím v ruke; syn. plesnúť, plesknúť: p. bičom; pes naprázdno pľasne jazykom; niekoľkokrát pľasol rukami, aby sa rozohrial; pľasnúc dlaňami od prekvapenia, zvolal na prichádzajúceho; ryba pľaskla chvostom
2. ▶ vydať krátky prenikavý plieskavý zvuk pri prudkom pohybe al. náraze plochých predmetov o niečo; syn. plesnúť, plesknúť: kdesi na konci chodby pľasli dvere; kniha s pľasnutím dopadla na parkety; neos. udrel sa po stehnách, až tak pľaslo
3. (koho, čo (po čom; čím); po čom/o čo/do čoho (čím)) ▶ rýchlym, prenikavo znejúcim úderom (obyč. rukou al. plochým predmetom) zasiahnuť niekoho, niečo, udrieť, buchnúť; syn. plesnúť, plesknúť: p. kamaráta po chrbte, po pleci; p. rukou do stola; p. veslom po hladine; p. koňa bičíkom; dlaňou si pľasne po stehne; takú ti pľasknem, ak neprestaneš... dám ti facku; pľasla mu dve zauchá dala mu dve facky; pľaskla knihou, pravítkom o lavicu; Potom si pľasol po čele, zabil komára, zvrtol sa a pomaly odchádzal. [J. Johanides]i fraz.; Rovnako ako mladšiemu [synovi] uštedrila pľasnutie po zadočku aj staršiemu a poslala ho za ním. [K. Lászlová]
4. expr. (čo, koho/čím, kým kam; čo, koho/čím, kým o čo) ▶ prudko niečo hodiť, obyč. tak, že sa to pri páde rozpadne, naširoko roztiahne a vydá krátky prenikavý zvuk; syn. capnúť, šmariť: žena rázne pľasne koberček na dlážku; pľasol mu tanier so šľahačkou do tváre; modelovaciu hlinu energicky pľasla na stôl; celou silou mnou pľaskol o hladinu
5. expr. (kam; o čo; ø) ▶ hlučne, s buchotom spadnúť, dopadnúť niekam; syn. capnúť, čapnúť, tresnúť: p. do mláky, do blata; keď lezie na strom, vždy pľasne; šmykla sa a pľasla na zem; luster sa odtrhol a pľasol doprostred izby; čln sa prevrátil a všetci pľasli do vody; neos. zrazu ho nadvihlo a pľaslo o zem
6. expr. zried. (čo) ▶ povedať, vysloviť niečo bez okolkov al. nechtiac, nerozmyslene, trepnúť, tresnúť: porozmýšľaj troška predtým, ako pľasneš otázku do pléna!
fraz. akoby bičom/dlaňou pľasol al. ako keď bičom pľasne veľmi rýchlo, hneď, v okamihu; pľasnúť/pľasknúť si do dlaní dohodnúť sa na niečom, zjednať sa; pľasnúť/pľasknúť si po čele spomenúť si na niečo, pochopiť niečo, prísť na niečo
nedok. k 1 4, 6plieskať


plieskať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. (čím) ▶ prudkými nárazmi rúk, dlaní, plochých predmetov o seba al. prudkými pohybmi niečím ohybným vyvolávať krátke prenikavé pleskotavé zvuky: p. rukami od radosti; p. bičom, korbáčom; ryba plieskala chvostom; vietor plieska plachtovinou, okenicami; neplieskaj dverami!; Znelo to, ako keď husi na dvore plieskajú krídlami. [J. Blažková]
2. (ø; do čoho; o čo) ▶ vydávať opakované prenikavé pleskotavé zvuky pri prudkom pohybe, pri dopade na niečo al. náraze o niečo: plieska bič pohoniča; kdesi plieskali dvere; dážď plieskal do okien; vlny divo plieskajú o skaly; bolo počuť plieskanie bosých nôh po linoleu; Plachty plieskali vo vetre, narážali do sťažňov. [V. Krupa]; Sandále jej na nohách plieskajú o päty. [P. Jaroš]; More hučalo. Plieskalo do lodí. [KSl 1958]; neos. mastia karty, len tak plieska
3. (koho, čo (po čom; čím); po čom/o čo/do čoho (čím)) ▶ rýchlym pohybom dlaňou al. niečím plochým, ohybným zasahovať niečo, udierať, búchať, trepať: p. koňa po šiji, po zadku; plieskali ju po lícach, aby sa prebrala; v rozčúlení plieskal novinami po stole; p. rukami, veslami po hladine vody; plieskajú si dlaňou o dlaň, do dlaní; plieskal nohami o podlahu; Aj on ma objal, [...] vybozkával a, plieskajúc mi po pleci, volal: – Bogdaj! [L. Ťažký]; Nechal sa ohmatávať, ťahať za líca, hladkať a plieskať po chrbte [...]. [P. Krištúfek]
4. expr. (čo/čím o čo) ▶ prudkým pohybom spôsobovať pád niečoho al. opakovane niečím narážať do niečoho, hádzať, vrhať; syn. trieskať, trepať: v zlosti všetko plieskala o zem; Začal zúrivo plieskať podhlavníkom o zem, hádzať knihy do kúta [...]. [L. Ballek]; Schmatol [vlčiak] môjho psa pod krkom a plieskal ho o zem. [CN 1999]; Predtým som každú chvíľu vybuchla a plieskala jej zošity o hlavu. [Zd 2010]
5. expr. (čo) ▶ hovoriť, vyslovovať niečo bez okolkov al. nechtiac, nerozmyslene; syn. trepať, trieskať: plieska nezmysly; úmyselne plieskaš hlúposti; plieskaš jedno cez druhé
fraz. akoby bičom plieskal (o výbornom výkone, obyč. rečovom, pamäťovom) a) ľahko a plynule b) veľmi rýchlo; expr. plieskať si hlavu o múr/o stenu zúfať nad niečím, veľmi banovať za niečím; expr. puberta [s] ním/[s] ňou plieska je v (kritickom) období puberty, dospievania
parem. na konci bič plieska rozhodujúci je koniec, výsledok
dok.plesnúť, plesknúť, pľasnúť, pľasknúť


plieskať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. (po čom/do čoho) ▶ údermi, obyč. dlaňami, prudko zasahovať istú časť svojho tela, udierať sa: mužský tanec, pri ktorom sa tanečníci rukami plieskajú po lýtkach; pri hre sa plieskali po stehnách, do stehien; Vošiel, zívajúc a plieskajúc sa po vypučenom bruchu. [B. Štrauchová]
2. expr. (kam/o čo) ▶ prudkým pohybom tela sa dostávať niekam, hádzať sa, vrhať sa: chlapci sa plieskajú do vody; Načo trénujeme, plieskame sa o zem, salutujeme, pochodujeme [...]? [L. Ballek]; Vojakov pod hrozbou trestu nútili plieskať sa do studeného blata. [Sme 1998]
dok.plesnúť sa, plesknúť sa, pľasnúť sa, pľasknúť sa

buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúťtresnúťtrepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermiprasknúť: čosi vonku praskloplesknúťplesnúťpľasknúťpľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňamiexpr.: capnúťšvacnúťrachnúťbachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachloexpr.: durknúťzdurknúť: výstrel zdurkolzarachotiťzrachotiťudrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hromexpr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli

2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5


pľasnúť, pľasknúť 1. p. plesnúť 1, 2 2. p. spadnúť 1


plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúťpľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičomtlesnúťtlesknúťtľasknúť (dlaňami) • zaplesnúťzaplesknúťzaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčomtresnúťtresknúťtrepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dveramiexpr.: capnúťcapiť: zaucho hlasno caplo do ticha izbyexpr. lupnúť: udrel, až luplozapukať (viac ráz): zapukať bičom

2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúťpľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleciťapnúťtľapnúť (zľahka) • pľaštiťpleštiť (silnejšie) • expr.: capnúťčapnúťčľapnúťčapiť (prudko) • expr.: lupnúťpacnúťbacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstochexpr. črchnúť (Jesenská)

p. aj udrieť 1

3. p. hodiť


spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamyexpr.: rachnúťruchnúťrafnúťdruzgnúťcapiťcapnúťtrocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť saskydať saskotiť sastrepať saskrochmeliť sazmechriť sasterigať sasteperiť sazrepetiť sazmlieť sakniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopydet. hapať: dávaj pozor, aby si nehapalskotúľať saexpr.: kycnúťskopŕcať sakopŕcnuťskopŕcnuťskoprcnúťkoprcnúť saskopŕcnuť savykoprcnúť saskrbáľať saskrbáliť saskobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľalexpr. zrebriť sazletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríkaexpr.: džuchnúťžuchnúťšustnúťzošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlonár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol!expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieťzhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúťlupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavyexpr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šuškyexpr.: plesnúťplesknúťpľasnúťpľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blatazrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilozvaliť saexpr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypalexpr.: roztiahnuť sarozcapiť sarozčapiť sanatiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhýfraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť saprevrátiť saprevaliť saexpr.: vyvrátiť savykrbáliť savykydnúť savyvaliť savykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalilapopadaťpospadávaťpospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosanapadnúťnapadaťspŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístienapršať (veľa) • popršaťspršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúťzrútiť sazrúcať savyrúcať sazboriť sazosypať sazvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1


udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte)buchnúťbúšiťbachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta!expr.: trepnúťtresnúťtresknúťcapnúťcapiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadkuklepnúťklopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlaveexpr.: čapnúťčapiťťapnúťbacnúťpacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíkaexpr.: rachnúťrafnúťšvacnúťchňapnúťchlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlavehovor. expr.: praštiťchmeliťpleštiťtreštiťexpr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústašvihnúťšľahnúťšibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútomčesnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez očikniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčomplesnúťplesknúťpľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líciexpr.: zaťaťseknúťreznúťrubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebráexpr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po plecidať zauchoexpr.: facnúťfľasnúťfľasknúťfľusnúťfľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústachexpr.: streliťstruhnúťvylepiťhovor. expr.: zasoliťvysoliťprisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolímexpr. priložiť: jednu mu priložilexpr.: drgnúťďugnúťdurknúťhrknúťzried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbtaexpr.: druzgnúťluznúťliznúťlupnúťlopnúťhovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätáhovor. expr.: fuknúťšuchnúťšupnúťpifnúťflingnúťflinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, piflanár. klknúť (Chrobák)hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je tichoexpr.: zavaliťzaraziť (prudko): zavalil ho po papuliexpr.: ovaliťorútiťomráčiťochmeliťobúšiťolomáziťohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškomexpr.: ohlôniťopáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekohoexpr.: pretiahnuťobtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňomfraz. uštedriť buchnát/zaucho

2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať


vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát

2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiťstreliťvypáliťvpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za ušiexpr.: vsotiťvraziťvyťaťvytnúťvysoliťvsoliťzasoliťzavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesímfraz.: dať poza ušidať po hlaveexpr.: struhnúťfuknúťfacnúťfľasnúťfľasknúťplesnúťplesknúťpľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústachexpr.: švacnúťšustnúťšuchnúťšupnúťlupnúťluznúťliznúťhlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška)povyliepaťpovylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pľasnúť i pľasknúť, -ne, -nú, -sol/-kol dok. hovor.

1. (koho, čo čím i bezpredm.) udrieť niečím plochým, napr. dlaňou, piestom, čapnúť, pacnúť, tľapnúť, plesnúť: p. si do dlaní, p. dverami, p. dakoho, dakomu po líci; Kamarát pľaskne rukou na koleno. (Vans.) Pľasol Štefana po chrbte. (Zgur.) Jaj, Bože! pľasne rukami Zuza. (Tim.)

expr. jedným pľasknutím dve muchy zabiť (Tim.) naraz dve veci vybaviť; akoby dlaňou pľasol veľmi rýchlo;

2. rozpuknúť sa, puknúť, prasknúť: Bublinka pľaskla. (Hviezd.)

3. expr. padnúť: p. do blata, do kaluže;

nedok. k 1, 2 plieskať, -a, -ajú

|| pľasnúť sa i pľasknúť sa dok. udrieť sa, ťapnúť sa, čapnúť sa: Pľasol sa dlaňou po krku, aby zneškodnil dotieravého komára. (Zúb.) Pľasol sa širokou dlaňou po čele. (Kuk.)


plieskať (kraj. i pliaskať), -a, -ajú nedok. expr.

1. (bezpredm., čím, o čo) prudkými nárazmi predmetu o predmet al. prudkými pohybmi ohybného predmetu (napr. biča) spôsobovať vznik krátkych prenikavých zvukov: p. dvermi, ryba plieska chvostom, zástavy vo vetre plieskajú; Mládenec plieska bičom. (Kuk.) Váh rozpenený plieska o skaly. (Ráz.) Gaučovia ich prijali tuhým plieskaním o sáru alebo o kožu sedla. (Kuk.) Plieskanie piesta rozliehalo sa ulicou. (Vaj.) Pliaskalo to, ani čo by piestom prali. (Jes.)

expr. ani čo by bičom (dlaňou) plieskal rýchlo;

2. (koho, čo čím, po čom) biť, udierať, flieskať: Plieskal tučného doktora po plešivej hlave. (Hruš.) Plieska susedovi koňa. (Kuk.) Ozývalo sa plieskanie po tvári. (Jégé)

3. (čo) špliechať, čliapkať: Vonku je sychravo, prší drobný dážď, vietor ho plieska do obloka. (Bedn.) Stoja vo vode a pliaskajú vodu za seba. (Vans.);

dok. k 1, 2 plesnúť i plesknúť, pľasnúť i pľasknúť

Morfologický analyzátor

pľasnúť dokonavé sloveso
(ja) pľasnem VKdsa+; (ty) pľasneš VKdsb+; (on, ona, ono) pľasne VKdsc+; (my) pľasneme VKdpa+; (vy) pľasnete VKdpb+; (oni, ony) pľasnú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) pľasol VLdsam+; (ona) pľasla VLdsaf+; (ono) pľaslo VLdsan+; (oni, ony) pľasli VLdpah+;
(ty) pľasni! VMdsb+; (my) pľasnime! VMdpa+; (vy) pľasnite! VMdpb+;
(nejako) pľasnúc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor