pľúca, pľúc str. pomn. dýchací ústroj človeka a vyšších živočíchov: mať slabé, dobré p.; zápal pľúc, tuberkulóza pľúc; činnosť pľúc, p. nabrali vzduch; zaprášenie pľúc choroba z povolania, zapríčinená zanesením dýchacích ciest práškom daktorých hornín, silikóza
● dýchať plnými p-ami zhlboka; kašle, že jej má p. vytrhnúť veľmi; iron. Načo voš kašle, keď nemá pľúc? prečo sa niekto podobá na to, na čo nemá schopnosti; spustiť, kričať na plné p., z plných pľúc veľmi hlasno;
pľúcny príd.: p. katar, p-a choroba, p-a tuberkulóza, p-a tepna;
pľúcka, -cok str. pomn.
1. zdrob. expr. pľúca menších zvierat: teľacie p.;
2. hovor. zo zvieracích pľúc pripravené jedlo: p. na kyslo;
pľúckový príd.: p-á polievka