pľúca pľúc s. pomn. dýchací orgán vyšších stavovcov: mať zdravé p.; zápal p-c; anat. pravé, ľavé p.
● z → plných p-c;
pľúcny príd.: p-e choroby;
pľúcka -cok s. pomn.
1. zdrob. k pľúca
2. jedlo zo zvieracích pľúc: p. na smotane
pľúca pľúc D -cam L -cach I -cami s. pomn.
pľúca pľúc D -cam L -cach I -cami s. pomn. i anat. ▶ párový dýchací orgán človeka a vyšších živočíchov umiestnený v hrudníkovej dutine, do ktorého sa pri dýchaní pod tlakom vháňa vzduch a ktorý slúži na výmenu kyslíka zo vzduchu a oxidu uhličitého z krvi počas dýchania: pravé, ľavé p.; špongiovitá štruktúra pľúc; zdravé, postihnuté p.; transplantácia pľúc; vstrebávanie kyslíka v pľúcach; mať silné, slabé p.; nabrať vzduch do pľúc; cítiť tlak na pľúcach; dostať ťažký zápal pľúc ▷ lek. embólia pľúc náhle upchatie časti pľúcneho cievneho riečiska krvnou zrazeninou; karcinóm pľúc zhubný rakovinový nádor pľúc ◘ fraz. dýchať plnými pľúcami zhlboka dýchať; kričať z plných pľúc/na plné pľúca nahlas, veľmi hlasno kričať; nadýchnuť sa z plných pľúc urobiť hlboký nádych; povedať niečo od pľúc úprimne, priamo niečo povedať; smiať sa od pľúc úprimne, srdečne, bez zábran sa prejavovať smiechom; zahrešiť od pľúc silno, bez kontroly vysloviť hrubé al. vulgárne slová; publ. zelené pľúca [mesta, planéty a pod.] zelený rastlinný porast, zeleň ▷ zdrob. ↗ pľúcka
pľúca dýchací orgán vyšších stavovcov • hovor. zastaráv. prsia: byť slabý na pľúca, na prsia • hovor. žart. mechy • subšt. pajšle: je chorý na pajšle
pľúca, pľúc str. pomn. dýchací ústroj človeka a vyšších živočíchov: mať slabé, dobré p.; zápal pľúc, tuberkulóza pľúc; činnosť pľúc, p. nabrali vzduch; zaprášenie pľúc choroba z povolania, zapríčinená zanesením dýchacích ciest práškom daktorých hornín, silikóza
● dýchať plnými p-ami zhlboka; kašle, že jej má p. vytrhnúť veľmi; iron. Načo voš kašle, keď nemá pľúc? prečo sa niekto podobá na to, na čo nemá schopnosti; spustiť, kričať na plné p., z plných pľúc veľmi hlasno;
pľúcny príd.: p. katar, p-a choroba, p-a tuberkulóza, p-a tepna;
pľúcka, -cok str. pomn.
1. zdrob. expr. pľúca menších zvierat: teľacie p.;
2. hovor. zo zvieracích pľúc pripravené jedlo: p. na kyslo;
pľúckový príd.: p-á polievka
pľúca s. pomn. csl dýchací orgán človeka a vyšších stavovcov: Na plúcoh majú fľäki (Istebné DK); Starkí zomreu̯ ňie starí, vínon si obareu̯ pľúca (Pukanec LVI); Slzina, ľadouke, pečenka, jazek, srce, pľúca bole na cibuli parenej rosťov, soľov (Čelovce MK); Na plúcoh má dašva (Prihradzany REV); Náhodú že bi bol zapáľeňie pľúdz dostal (Podmanín PB); To je ťiéž dobré, keď_e volado na plúcá chiťení (Chocholná TRČ); Plúcá prasata sa nechávajú na omáčku (Vaďovce MYJ); Pri suchotách schnú plúca (Hlboké SEN); Ked mu (koňovi) do pľucoh vešlo ta voda, to už bulo po ňim (Nemešany LVO); Jeho ocedz mal zakaźene pľuca (Dl. Lúka BAR); Na hurki śe obvari pečenka, pľuca, pokrutki, śľiženka (Rankovce KOŠ) L. ľahké pľúcá (Zariečie PCH) - pľúca; ťäškie pľúcä (Žaškov DK), čašké pľúcá (Mestečko PCH), tvrdé plúcá (Kolárovice BYT) - pečeň; umreli na plúcá (Sereď GAL) - na pľúcnu chorobu F. čo si ti plúcá nadrapuješ?! (Bošáca TRČ) - prečo tak kričíš, reveš, vykrikuješ?; skoro šetki plúcá uš povihadzuval (Bošáca TRČ) - má tuberkulózu v pokročilom stupni; to len tak s plúc viprává (Lukáčovce HLO) - vedome hovorí nepravdu, klame; viďím ťi až do plúcov (Lapáš NIT) - dobre poznám tvoje zmýšľanie; pľúcka1 s. pomn. zdrob. expr.: Ňeh mi daju kilo plúckou pre psa, ale ňech sa cisté, lebo budu aj oťedz jesť! (Prievidza); S pľúckou sa taká pašťieka robí (Ľuboreč LUČ); Poton zmo vibraľi vňítrnosťe ako pľícka a pešenku (Kokava n. Rim. RS); Do čríu sa dáva krúpová kašša s plúckami a krvou (Súlovce TOP); pľúcny príd.: Pľúcňig je na pľúcnu chorobu (Zuberec TRS); To je dobre piď na záduch aj šecki plúcné chorobi (Chocholná TRČ) L. pľícna rúra (Cinobaňa LUČ) - dýchacia trubica
pľúcny p. pľúca
pľúca [pľú-, plí-] s pomn dýchací orgán vyšších stavovcov: rosa z lysti a kwitkuw sebrana dawa se lydem kasslycym a gakymkoly neduhum plycz obtiženym (KORYČANY 1560); kdj sem pomahal pri zabigenj brawůw, položil sem plicze do kotla (ZVOLEN 1642); od schnutj plic apostemowa wodka (RTA 17. st); waryty gj (žihľavu) s ffyky prsy čysty y plyce z soplow lepkych mekčy (HL 17. st); o suche nemocy, ktera od pluc pochazj (HT 1760); statku rožneho skrze plucz chorobu a dulu vykapalo 259 (RUŽOMBEROK 1768); hluzawé nádobky rozpálené pluca obwlažugu (ŠkD 1775); -ny, -ový, zried -ňový príd 1. (o chorobe) týkajúci sa pľúc: znamenite na pljcne neduhy wodky (RT 17. st); peripneumaticus: plucny bolest (KS 1763) L. p-a, p-ňová suchá nemoc tuberkulóza: pulmonia: suchá plúcny nemoc (KS 1763); ktery magj nemoc plucňowu, nech užiwagj wodu z yzopu (PR 18. st); x. bot pulmonaria: plicni zelina (GF 1717) pľúcnik lekársky Pulmonária officinalis 2. vyrobený z pľúc zvieraťa: minutal: plúcná kassa; insitium: plúcowá kássa (KS 1763); -ka s, -ky ž dem: (na večeru) plucka a pečenky sekane (ILAVA 1663); wezmj plucka z gedneho čierneho telete (RT 17. st); za telace plucky d 12 (KRUPINA 1706)