Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pýtať -a nedok.

1. žiadať, požadovať: pýtať (si) od rodičov peniaze; p. si jesť; p. (si) v obchode mlieko

2. zastaráv. prosiť (význ. 1): p. o prepáčenie, o odpustenie

3. zastaráv. žobrať (význ. 1): chodiť po p-ní

4. hovor. požadovať istú sumu za niečo, chcieť: koľko (čo) za to p-š?

malá hŕba p-a viac

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pýtať ‑a ‑ajú nedok.; pýtať sa

prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie


žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pýtať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čo od koho; koho s neurč. i so spoj. aby i bezpredm.) prosiť, žiadať, požadovať niečo od niekoho: p. (si) obed, večeru; p. (si) od niekoho peniaze, darček, milodar, príspevok; Častejšie vošiel so pýtať na dohán. (Taj.) Tomáš s prišiel pýtať robotu. (Zúb.) „Pýtam si slovo!“ vstane Juro (Heč.) žiadam o slovo. Pán pýtal vysvetlenie. (Taj.) Žalúdok pýta vždy svoje (Smrč.) potrebuje potravu. Starý otec pýtal pol litra vína (Taj.) objednával si, rozkazoval si. Odvážil sa pýtať dcéeu boháča (Vaj.) žiadať o ruku, Za ženu ju nepýtal nikto. (Záb.) Deti pýtajp jesť. (Rys.) Pýtal, aby dali na každého po dva barany. (Dobš.) nikdy nemá, keď ja pýtam. (Tim.) Pýtal od Singera, že len požičať, kým predajú prasa. (Taj.)

malá hŕba pýta viac (porek.) ktoniečo, che mať ešte viac; hovor. žart. topánky pýtajú kašu (jesť) sú seravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý;

2. trochu zastar. (koho, koho o čo) prosiť, žiadať: Pýtala ho, aby sa aspoň za dlžoby zaručil. (Kal.) Že ju pekne pýtam (aby požičala mlieka). (Smrč.) Pekne pýtal o prepáčenie. (Taj.) Otec skoro pýtal o odpustenie. (Jes.) Už sa nepamätáte, ako som vás pýtal do tanca? (Kuk.) prosil o tanec.

3. trochu zastar. chodiť po pýtaní, žobrať: Chodiť z domu do domu a pýtať prieči sa jeho povahe. (Ráz.)

4. hovor. (čo, čo za čo) požadovať istú sumu peází za tovar, počítať; Čo pýtaš za ňu (za habarku)? (Kuk.); koľko pýtate? koľko to stojí?; nevie čo, koľko (má) p., čo, koľko by pýtal a) nevie presnú cenu; b) chce draho, dobre predať niečo;

dok. k 1 vypýtať (si), k 2 popýtať, k 4 zapýtať


pýtať sa, -a, -ajú nedok.

1. (koho i bezpredm.) klásť, dávať niekomu otázku al. otázky, spytovať sa, opytovať sa: „Čo je to?“ pýtal sa Hlavaj syna. (Urb.) „Kde je mať?“ pýta sa Mate nevesty. (Kuk.) „Tak čo máte?“ pýta sa jej. (Ráz.) Mater sa ho pýtala, čo sa nepoberá. (Jégé) „Či to nebola Anna?“ pýtali sa sami seba starší. (Taj.) Kde rodní moji? darmo sa pýtam. (Botto) Pýtam sa, či pre sprosté kone treba ľudí zabíjať. (Urb.); hovor. Ako sa máš? — Ani sa nepýtaj škoda sa spytovať, zle

2. (koho, koho na čo, po čom, zastar. i o čo) zaujímať sa o názor niekoho, vyzvedať sa, byť zvedavý na niečo, vypytovať sa, prezvedať sa: Sluhovia pýtali sa ho na to alebo ono. (Vaj.); p. sa niekoho na jeho názor, na mienku o niečom; Museli sa pýtať Žúrika na bližšie okolnosti. (Vaj.) Čo sa tam naučil, na to sa málokto pýtal. (Kal.) Len syna, ktorého sa to týka, nik sa nepýta. (Tim.) Nemohla sa ani pýtať po príčine. (Škult.) Rodičia dali mu ruku dieťaťa, nepýtajúc sa o náklonnosti jeho. (Kal.) O to sa pýtať nesmieš. (Vaj.); p. sa na cenu (tovaru) koľko stojí (tovar);

3. (na koho, po kom) spytovať sa, kde niekto je, ako sa niekto má, prejavovať záujem i niekoho, zaujímať sa o niekoho: Keď prišli dvaja, pýtali sa na tretieho. (jes.) Na Aničku, na tú sa nepýtaj. (Heč.) Čo vy pustovník. Dámy sa po vás pýtajú. (Vaj.) Nikdy nepýtala sa po mne. (Vans.)

4. (s neurč., kam bezpredm, i koho, ku komu) prosiť, žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam, k niekomu ísť; dieťa sa pýta spať, hrať, na ruky; (Pes) pýtal sa dnu. (Urb.); žiak sa pýta von (z triedy), na potrebu, na záchod; Nedávno sa pýtala do spevokolu, ale otca nedajbože nahovoriť. (Jes.) Pýta sa na slobodu. (Horal) (Matka) sama sa somov pýtala (z nemocnice). (Jil.) Veď sa nepýtalo (dieťa) na tento svet (Ondr.) nechcelo sa narodiť. „Vezmite ma, strýčko,“ pýta sa Samko na rebrovec. (Vám.) Nuž a či matere sa netreba pýtať? (Laz.) Ani sa nepýtal a išiel (na zálety). (Jil.); dieťa sa pýta k matke; Vystúpil Levický, pýtajúc sa k pánu Adamovi (Kal.) aby ho k nemu pracovne pridelil.

5. zastar. žiadať sa, vyžadovať sa, byť potrebný, vhodný na niečo: Do škôl pýtali sa reči národné. (Vlč.) I chôdzu má inakšiu, nie ako sa pýta. (Kuk.) Veľmi by sa pýtalo zaznačiť si všeličo o deťoch (Šolt.) bolo by potrebné, dobré;

opak. pýtavať sa, -a, -ajú;

dok. k 1-3 spýtať s, k 4 vypýtať sa

Morfologický analyzátor

pýtať nedokonavé sloveso
(ja) pýtam VKesa+; (ty) pýtaš VKesb+; (on, ona, ono) pýta VKesc+; (my) pýtame VKepa+; (vy) pýtate VKepb+; (oni, ony) pýtajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pýtal VLesam+; (ona) pýtala VLesaf+; (ono) pýtalo VLesan+; (oni, ony) pýtali VLepah+;
(ty) pýtaj! VMesb+; (my) pýtajme! VMepa+; (vy) pýtajte! VMepb+;
(nejako) pýtajúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor