Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs ⇄ sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

pýtať -a nedok.

1. žiadať, požadovať: pýtať (si) od rodičov peniaze; p. si jesť; p. (si) v obchode mlieko

2. zastaráv. prosiť (význ. 1): p. o prepáčenie, o odpustenie

3. zastaráv. žobrať (význ. 1): chodiť po p-ní

4. hovor. požadovať istú sumu za niečo, chcieť: koľko (čo) za to p-š?

● → malá hŕba p-a viac

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pýtať ‑a ‑ajú nedok.; pýtať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

pýtať pýta pýtajú pýtaj! pýtal pýtajúc pýtajúci pýtaný pýtanie nedok.

pýtať sa pýta sa pýtajú sa pýtaj sa! pýtal sa pýtajúc sa pýtajúci sa pýtanie sa nedok.

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.
-tať/139989±143 2.23: verbá inf. nedok. 33637 čítať/9215 pýtať/3604 rátať/3137 počítať/3107 lietať/2072 pamätať/1818 chytať/1155 namietať/951 trestať/942 odmietať/620 premietať/559 narastať/443 vyrastať/418 (147/5596)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie

pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať sa • opytovať sa • klásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasím • vypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať sa • prezvedať sa • prezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečom • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto doma • byť zvedavý • zaujímať sa • vyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinu • spytovať sa • opytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vás • radiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnu • chcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov

pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru • požadovať • vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo • prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet • expr.: žobrať • žobroniť • prosíkať • proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún • expr. vystíhať (Jesenská) • expr.: skuhrať • drankať • drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze • mámiť • expr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať • vypytúvať (ustavične pýtať)

2. p. prosiť 3. p. žobrať 1

vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať • vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie • prezvedať sa • prezviedať sa • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu • hovor. expr. zried. zvedačiť • byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty • hovor. expr.: vyťahovať • ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať • sliediť • pátrať • expr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore • mámiť • lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie • pýtať sa • spytovať sa • opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo

žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie

žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pýtať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, čo od koho; koho s neurč. i so spoj. aby i bezpredm.) prosiť, žiadať, požadovať niečo od niekoho: p. (si) obed, večeru; p. (si) od niekoho peniaze, darček, milodar, príspevok; Častejšie vošiel so pýtať na dohán. (Taj.) Tomáš s prišiel pýtať robotu. (Zúb.) „Pýtam si slovo!“ vstane Juro (Heč.) žiadam o slovo. Pán pýtal vysvetlenie. (Taj.) Žalúdok pýta vždy svoje (Smrč.) potrebuje potravu. Starý otec pýtal pol litra vína (Taj.) objednával si, rozkazoval si. Odvážil sa pýtať dcéeu boháča (Vaj.) žiadať o ruku, Za ženu ju nepýtal nikto. (Záb.) Deti pýtajp jesť. (Rys.) Pýtal, aby dali na každého po dva barany. (Dobš.) Tá nikdy nemá, keď ja pýtam. (Tim.) Pýtal od Singera, že len požičať, kým predajú prasa. (Taj.)

● malá hŕba pýta viac (porek.) kto má niečo, che mať ešte viac; hovor. žart. topánky pýtajú kašu (jesť) sú seravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý;

2. trochu zastar. (koho, koho o čo) prosiť, žiadať: Pýtala ho, aby sa aspoň za dlžoby zaručil. (Kal.) Že ju pekne pýtam (aby požičala mlieka). (Smrč.) Pekne pýtal o prepáčenie. (Taj.) Otec skoro pýtal o odpustenie. (Jes.) Už sa nepamätáte, ako som vás pýtal do tanca? (Kuk.) prosil o tanec.

3. trochu zastar. chodiť po pýtaní, žobrať: Chodiť z domu do domu a pýtať prieči sa jeho povahe. (Ráz.)

4. hovor. (čo, čo za čo) požadovať istú sumu peází za tovar, počítať; Čo pýtaš za ňu (za habarku)? (Kuk.); koľko pýtate? koľko to stojí?; nevie čo, koľko (má) p., čo, koľko by pýtal a) nevie presnú cenu; b) chce draho, dobre predať niečo;

dok. k 1 vypýtať (si), k 2 popýtať, k 4 zapýtať

pýtať sa, -a, -ajú nedok.

1. (koho i bezpredm.) klásť, dávať niekomu otázku al. otázky, spytovať sa, opytovať sa: „Čo je to?“ pýtal sa Hlavaj syna. (Urb.) „Kde je mať?“ pýta sa Mate nevesty. (Kuk.) „Tak čo máte?“ pýta sa jej. (Ráz.) Mater sa ho pýtala, čo sa nepoberá. (Jégé) „Či to nebola Anna?“ pýtali sa sami seba starší. (Taj.) Kde rodní moji? darmo sa pýtam. (Botto) Pýtam sa, či pre sprosté kone treba ľudí zabíjať. (Urb.); hovor. Ako sa máš? — Ani sa nepýtaj škoda sa spytovať, zle

2. (koho, koho na čo, po čom, zastar. i o čo) zaujímať sa o názor niekoho, vyzvedať sa, byť zvedavý na niečo, vypytovať sa, prezvedať sa: Sluhovia pýtali sa ho na to alebo ono. (Vaj.); p. sa niekoho na jeho názor, na mienku o niečom; Museli sa pýtať Žúrika na bližšie okolnosti. (Vaj.) Čo sa tam naučil, na to sa málokto pýtal. (Kal.) Len syna, ktorého sa to týka, nik sa nepýta. (Tim.) Nemohla sa ani pýtať po príčine. (Škult.) Rodičia dali mu ruku dieťaťa, nepýtajúc sa o náklonnosti jeho. (Kal.) O to sa pýtať nesmieš. (Vaj.); p. sa na cenu (tovaru) koľko stojí (tovar);

3. (na koho, po kom) spytovať sa, kde niekto je, ako sa niekto má, prejavovať záujem i niekoho, zaujímať sa o niekoho: Keď prišli dvaja, pýtali sa na tretieho. (jes.) Na Aničku, na tú sa nepýtaj. (Heč.) Čo vy pustovník. Dámy sa po vás pýtajú. (Vaj.) Nikdy nepýtala sa po mne. (Vans.)

4. (s neurč., kam bezpredm, i koho, ku komu) prosiť, žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam, k niekomu ísť; dieťa sa pýta spať, hrať, na ruky; (Pes) pýtal sa dnu. (Urb.); žiak sa pýta von (z triedy), na potrebu, na záchod; Nedávno sa pýtala do spevokolu, ale otca nedajbože nahovoriť. (Jes.) Pýta sa na slobodu. (Horal) (Matka) sama sa somov pýtala (z nemocnice). (Jil.) Veď sa nepýtalo (dieťa) na tento svet (Ondr.) nechcelo sa narodiť. „Vezmite ma, strýčko,“ pýta sa Samko na rebrovec. (Vám.) Nuž a či matere sa netreba pýtať? (Laz.) Ani sa nepýtal a išiel (na zálety). (Jil.); dieťa sa pýta k matke; Vystúpil Levický, pýtajúc sa k pánu Adamovi (Kal.) aby ho k nemu pracovne pridelil.

5. zastar. žiadať sa, vyžadovať sa, byť potrebný, vhodný na niečo: Do škôl pýtali sa reči národné. (Vlč.) I chôdzu má inakšiu, nie ako sa pýta. (Kuk.) Veľmi by sa pýtalo zaznačiť si všeličo o deťoch (Šolt.) bolo by potrebné, dobré;

opak. pýtavať sa, -a, -ajú;

dok. k 1-3 spýtať s, k 4 vypýtať sa

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

ptáti p. pýtať

pýtať, čes ptát ndk
1. čo od koho žiadať, požadovať niečo od niekoho: pan Nery Peter welmi se horssy, ptal sem od neho dlussne pana Jana Nuntalara pett rimskych slatich (H. ŠTUBŇA 1596); kdj sem chodil s nassim susedom Petrom Ankiniech na Chabrat zamok za wino penize pitat; prissel ke mne w nocj na oblok Palasstj Gabor a pital ode mne ruku, abych gemu dal z obloka wen (KRUPINA 1643); Prssanci dowolenga pitali od pana Eszterhas Miklosa a Badynczou (ŠTIAVNIČKA 1676); (Jakubecz Palo) od towarissow tich, se kterimi sel, motiku, szekeru a koszu pital (ŠÍPKOVÉ 1747)
2. koho prosiť niekoho: my Vasso Mylost pytame, aby ste tomoto Sebestovy bratru geho, czo geho bratra bylo, aby to gemu dano bylo (LETANOVCE 1571); kdy ffoyta wsadil Geho Milostpan a ssli geho pjtal, dali sme na pocztu ffunt koreny od ffoytoweg za fl 1 d 15 (ŽILINA 1586); idzeme djabla na pohreb pitacz, omrela richtarowy macz (BARDEJOV 1673) pozývať; my pitame twogu bozsku dobrotu, aby sy nas, ktery sme do stawu manzelskeho ustupily, aby w nem w lasce messkaly (AgS 1708); ó Jesu Kriszte pitáme tze, zlyedz se na nász z hóri z nyeba jak na szve ovtze; posztrednyiku Kristusu, ti bosi sveti szinu, ráts za nász pitatz ottza, nyech nás prime do nyeba (HPS 1752)
3. práv čo od koho uplatňovať právny nárok na niečo, domáhať sa, dožadovať sa niečoho podľa práva al. tradície: a gestli by on toho osudu nezaplatil po tey platbie, tedy pyta rychtar swu gistinnost, to gest geho duom; ktoz ocziznu pyta, ten gma od mecze poczeti (ŽK 1473); (Marta Korenka) pythala od neho (od Martina Pazytnyka) ten dluch (B. ŠTIAVNICA 1595); kdi Domanižanie zagali pocžarowski dobitek, nebosstik Mateiassowsky chodil na Domanižu pitat takowi dobitek (V. ZÁLUŽIE 1617); debita consectari: dluhi pitati (KS 1763)
L. p. právo žiadať právne konanie: ten bozy pokoy gest zrussyl na niem a oblupil geho tielo y zbozy a ranil geho, ze to dobrze prowesti muoze a pyta sy o to prawo, to sy oczini potrzkrat (ŽK 1473); hodili sme pitat prawo na tych poddanych, ktery salasse pod compromisom vczenym delaly; gmena tych sme zepsane do ruku dalj; na kterych vrozeny pan Andrass Iakussith prawo pita (TRENČÍN 1600)
4. čo chodiť po žobraní, žobrať: potrebne wecy a swu žywnost od ginych statečnych lydy žebrati a pytati (SLK 1641-57)
5. koho spytovať sa, informovať sa: ptal tez slowtny Caspar druheg strany Hliniczan po prwe, po druhe (BYTČA 1484); pitagicze od neho, ktera bi bola wule geho (Badeřeikova) a zadost (PREŠOV 1696); pitaly otce Zachariasse, gak by se mel gmenowaty narozeny sinaček (PS 1782)
6. koho žiadať za manželku, žiadať o ruku: dusse moga, len pregdite do domu nasseho a pitagte mne od otce, mug otec mne da za toho, kdo bude od neho pitat; kdo bude mne od otce pitat, tomu mne oddagi (ŠTÍTNIK 1700); y to wye tess, že mnozy stateczny lydy takowu newestu pryssly boly pytat (BYTČA 1703); petere connubia alicujus: za manželstwo pitati sobe ňekterú; orabo nato uxorem: synu manželku pitat budem (KS 1763); pýtavať frekv k 1: čo, čo od koho požadovať niečo od niekoho: Pocžarowanie dobitek tam chtely past, od wrchnosti domaniskej pitawaly; nebohy Mattheiassowszky od Domaniszkich panow pitawal pasinek pro dobitek (V. ZÁLUŽIE 1617-19); potom orynesl gemu w pussce obecny (peniaze), do ktereg na kostel pytavali (LAMAČ 1665); pany domanisky urecžity pitawaly od panow fararuw mlinara ffarskeho ku kastilu (DOMANIŽA 1720); a on také sám do chatrneho odewu gse oblékl a mecy žebráky almužnu pitáwal (PeP 1771); pýtať sa, čes ptát se ndk
1. (od) koho, po čom, (na) čo, o čom obracať sa na niekoho s priamou al. nepriamou otázkou, spytovať sa: werime, ze o tich y ginich weczech pilne se date ptatj a nam oznamite (BLATNICA 1581); pitam se teba na twogu krstansku wieru, abis mne povedel, sy li zdavany a ginu ossobu alebo nie (RS 1625); mily Porubsky, pytagte se po nem (po liste) pilne (BIELSKO 1668); (Annu Barč) w tesskeg nedužiwosti, wssak niczmeneg pri dobrem rozume a pameti nassli sme, pitagicze se od neg, ktera bi bola wule gegi a žadost (PREŠOV 1693); tak radj y spasytel Krystus Gežjss řka: ptegte se na pisma (SP 1696); a proto pitág se (môj syn), gakym spúsobem bys k ňemu (zápisu) dossel a wezmi naspát od ňeho strjbro (KB 1757); contor: pitám sa, dowědugem sa (KS 1763); kdiž prindess guss do mesta, techdi se tam nekoho pitag: Pekne prossim, kde ge tu bednarska hospoda (TRENČÍN 1780)
2. kam prosiť sa, chcieť ísť niekam: Hrehussuow Jano, syn bratranczuow pital sa do domu Hrehussowho (ILAVA 1646); kdibj swatj Gan aposstol zažiwa do nebes se bil pital, kdo do toho mesta Geruzalema nebeskeho na bidlo wečite prigde? (KT 1753); k pánowy klasstera prissel negaky mladenecz, kteri z mnohim plačem a fikanym do počtu reholnikúw se pital (PeP 1770); ptávat se frekv čes práv k 1: (Elias Caban) swu žalobu predstyra a mlowy, že ptawagyce se pred prawem, co by wedela (bratova manželka) zleho na neho (S. ĽUPČA 1619)

Zvukové nahrávky niektorých slov

pýtať: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

ktorý sa pýtal okoloidúcich ≈ qui interrogeait les passants
ma bude pýtať môj otec ≈ mon père m'interrogera
ma to pýtate iba ≈ me le demandez que
pýtam od teba sto frankov ≈ te demande cent francs

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

ho pýtam, prečo sa ≈ ho ptávám, proč se
oči sa pýtali a ≈ oči se ptaly a
Pýtala sa, prečo odišla ≈ Tázala se, proč odešla
Pýtali sme sa ho ≈ Ptali jsme se ho
sa ho pýtam, prečo ≈ se ho ptávám, proč
strany sa pýtali, prečo ≈ strany se dotazovaly, proč
tváre modlárok a pýtajú ≈ tváře modlářek a ptají
vikárom a pýtaj sa ≈ vikářům a ptej se
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

Berlaymont ; pýta sa, či ≈ Berlaymont Building ; asks whether
dvere, keď sa pýta ≈ doors when she asks
fotografiu a pýtať sa ≈ the photograph and ask
Keď som sa pýtal ≈ When I asked the
listami a pýta sa ≈ her letters and asks
pýta sa a jeho ≈ He asks and his
pýta sa, a jej ≈ she asks, and her
pýta sa mňa, ale ≈ she asks me but
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu