pútať -a nedok.
1. kniž. lákať, zaujímať (význ. 1), priťahovať, upútavať: jej pohľad ma p-a; výstava p-a pozornosť
2. kniž. viazať (vzťahom): spomienky ju p-jú k domovu
3. odb. viazať (význ. 8): pôda p-a vodu
fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavať • priťahovať • strhávať • lákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatu • kniž. pútať: na výstave ho púta elektronika • očarúvať • oslňovať • omamovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťa • uchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka
pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny
2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine
zvádzať2 1. silno pôsobiť na niekoho s cieľom získať ho na niečo zlé, protizákonné a pod. • navádzať • vnadiť: zvádzať, navádzať, vnadiť mládež na drogy; zvádzať, navádzať na hriech, na neveru • pokúšať (uvádzať do pokušenia, na niečo zlé): pokúšajú ho myšlienky neposlúchnuť • nahovárať • nabádať (rečou získavať na niečo): nahováral dievča na spoločný výlet • vábiť • lákať (získavať pozornosť obyč. so zlým zámerom): vábiť, lákať pohľadom, sľubmi • ťahať • priťahovať: ťahajú ma do čierneho obchodovania; usiluje sa priťahovať ich na svoju stranu • pútať • upútavať (presvedčivosťou, pôsobivosťou): upútava na seba pozornosť
2. spôsobovať opúšťanie správnej cesty, správneho smeru • odvádzať: zvádzať z cesty do záveja; odvádzať, zvádzať niekoho z výhodnej pozície
3. kniž. navádzať na nesprávne smerovanie, chybné závery • viesť • privádzať: zvádzať, viesť, privádzať k chybnej domnienke, ku škodlivému chápaniu
pútať, -a, -ajú nedok.
1. (čo, koho i bezpredm.) priťahovať, upútavať, zaujímať: Príroda púta našu myseľ. (lask.); p. niečiu pozornosť; Tu ťa všetko púta, všetko zaujíma jednako. (Kuk.) Čím ďalej tým väčšmi ma pútalo opisovanie života. (Jégé) Púta nás podarené líčenie malomestského života. (Vlč.) (Odpovede) pútali a vrezávali sa do pamäti. (Urb.)
2. (koho ku komu, k čomu) viazať, spájať s niekým al. niečím: Motal sa tu tucet spolužiakov, ku ktorým ho pútali spomienky. (urb.) Čo ju púta k nemu — láska a či zlato. (Kuk.) Spretŕha všetky zväzky, ktoré ju sem pútajú. (Švant.) K magistrátu ho pútajú zväzky priateľstva. (Kuk.)
3. odb. (čo) viazať: pôda púta vodu;
opak. pútavať, -a, -ajú;
dok. k 1 upútať, k 2 pripútať
|| pútať sa (k čomu) spájať sa s niečím, viazať sa k niečomu: k hradu sa púta povesť