púť -e ž.
1. kniž. putovanie, cestovanie, cesta: p. loďou, p. svetom; vydať sa na p.;
pren. životná p. život
2. náb. putovanie na pútnické miesto
● skončiť svoju p. zomrieť;
púťový príd. k 2: p. dar
cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestu • púť: dlhá púť nehostinnou krajinou • túra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túru • turné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné
2. užší pás zeme upravený na premávku • zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskej • hovor. asfaltka (asfaltová cesta) • hovor. betónka (betónová cesta) • autostráda • diaľnica (diaľková cesta) • vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou)
3. p. metóda
púť p. cesta 1
púť, -te, -ti ž.
1. cesta, putovanie: po dvojhodinovej púti lesom (Kuk.); Začala Mišova tŕnistá púť svetom. (Rys.) Pokračoval v svojej púti na východ. (Ondr.) Znovu sa dal na púť. (Hor.) Slnce zas prebehlo dennú púť. (Kal.) Jesenius sa vypracoval na ďalekú púť do Wittenbergu. (Záb.); pren. Začal svoju životnú púť (Al.) svoj život; spoločná životná p. (Gab.) spločný život, manželstvo; básnická p. (Vlč.) život básnika; pozemská púť (Jes.) život; vydať sa na ďalekú p., skončiť p. života zomrieť; Dokončím svoju púť neznámy, nemilovaný. (vaj.); posledná p. pohreb;
2. putovanie (obyč. pešo) na nejaké pútnické miesto: štiavnická kalvárska púť (Hor.) na kalváriu; Porcelánovú sošku Panny Márie doniesla zo starohorskej púte. (Švant.); p. do Jeruzalema (Taj.); (Žobráci) chodili na púte a tam žobrali. (Taj.);
púťový príd. k 2: p. dar z púte; p-á pamiatka (Hor.); p-é piesne spievané na púťach;
pútny príd.: p. deň (Zúb.) deň púte; p-e miesta pútnické
(jedna) púť; (bez) púte; (k) púti; (vidím) púť; (hej) púť!; (o) púti; (s) púťou;
(tri) púte; (bez) pútí; (k) púťam; (vidím) púte; (hej) púte!; (o) púťach; (s) púťami;