Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

pustiť -sť/-i! dok.

1. prestať držať a nechať padať: p. šálku, tanier na zem; p. si kladivo na nohu

2. prestať držať a tým uvoľniť: p. kľučku, p. niekomu ruku;

pren.: p. uzdu fantázii; p. moc z rúk vzdať sa jej

3. uvoľniť a vydať zo seba: mäso, ovocie p-lo šťavu; látka p-la farbu; p. korene zakoreniť sa i pren. expr. zostať dlhšie na návšteve

4. dovoliť odchod, prepustiť: p. niekoho z väzenia; p. žiakov skôr domov; p. psa z reťaze odviazať

5. dovoliť vstup, prístup: p. hostí do domu; p. deti zadarmo do kina; p. do izby čerstvý vzduch; p. gól nechytiť

6. uvoľniť niečo zadržiavané: p. plyn; p. vodu z vodovodu; p. niekomu žilu odobrať mu časť krvi i fraz. expr. pripraviť ho o peniaze; hrub. p. do gatí, do nohavíc i fraz. zľaknúť sa

7. uviesť do chodu: p. rádio, televízor; p. motor

8. dať unášať (prúdom ap.): p. čln na vodu; p. balón do vzduchu

9. prestať držať, uvoľniť sa: farba p-la; očko na pančuche p-lo

p. niečo, niekoho dolu vodou prestať sa starať o niečo, o niekoho; nep. niekoho k slovu nedať mu hovoriť; p. niečo jedným uchom dnu a druhým von nebrať vážne; p. niečo z hlavy zabudnúť; p. niečo zo zreteľa prestať sa zaujímať; expr. p. si jazyk na prechádzku, na špacírku začať tárať; p. do sveta správu rozšíriť; p. groš, peniaze minúť; expr. p. perie prehrať peniaze; zaplatiť (väčšiu sumu); p. nahlucho vedome si nevšimnúť;

nedok. púšťať -a

// pustiť sa

1. prestať sa držať: p. sa plota, zábradlia

2. začať niečo robiť, niečím sa zaoberať, dať sa: p. sa do roboty, do bitky, do plaču; p. sa rozprávať; p. sa do jedla začať jesť; expr. p. sa vnohy začať bežať

3. vydať sa, dať sa niekam: p. sa do sveta; p. sa dolu chodníkom

4. začať tiecť, padať: p-la sa mu krv; p-l sa dážď

5. roztopiť sa (význ. 1): sneh sa p-l

expr. p. sa do niekoho ako osa začať mu nadávať, biť ho; p. sa za pasy začať sa pasovať;

nedok. púšťať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
púšťať ‑a ‑ajú nedok.; púšťať sa

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať savystrájať sachystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sahotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sapriberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sahotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sadávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1


smradiť spôsobovať, robiť, šíriť smrad: smradiť v izbe čpavkomhrub.: prdieťbzdieťbzdúriťdrístaťžart. al. expr.: púšťaťpukaťtrúbiťstrieľať (do gatí) (šíriť smrad púšťaním plynov z konečníka) • obyč. expr. kadiť (robiť smrad obyč. dymom, plynom): kadiť, smradiť cigaretou

p. aj fajčiť


tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbúchaťkvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesťmotať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieťtrkotaťdrkotaťrapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiťrependiťklebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotaťľapotaťľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchaťbalušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblaťbrbotaťfrfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na trihovoriť, čo slina na jazyk donesiepúšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírkumlátiť prázdnu slamu


topiť sa2 stávať sa tekutým pôsobením tepla • roztápať sa: sneh sa na slnku rýchlo topí, roztáparozmŕzaťpúšťať sa (o niečom zamrznutom): zem rozmŕza; sneh sa púšťarozpúšťať sa (teplom al. v kvapaline): ľad sa už rozpúšťa; cukor sa v káve rozpúšťataviť sa (stávať sa tekutým pri vysokej teplote): železo sa taví; tavenie rúdškvariť savyškvárať sa (pôsobením vysokého tepla; o slanine, masti, masle)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pustiť, -í, -ia, rozk. pusť/pusti dok.

1. (čo) prestať držať, nechať uniknúť al. padnúť; vypustiť: (Peter) pustí kladivo na zem. (Stod.); p. niečo z ruky, z rúk; pren. p. z rúk vládu, vedenie vzdať sa, nechať si odňať, vziať; p. uzdu, opraty (koňovi) uvoľniť, popustiť; pren. p. uzdu vášňam, fantázii nechať voľný priebeh; p. uzdu svojej nenávisti (Kal.); p. čln na vodu spustiť; zvoľna pustený kepeň (Tim.) splývavý; pustený rukáv voľný

hovor. p. niečo, niekoho dolu vodou opustiť, prestať sa starať o niečo alebo o niekoho;

2. (koho, čo kam, odkiaľ; koho, čo na koho, na čo) dovoliť niekomu niekam ísť al. odísť, umožniť, aby sa niekto al. niečo niekam al. odniekiaľ dostal(-o): p. väzňa na slobodu; p. žiakov z vyučovania, p. dieťa na výlet; p. niekoho zadarmo, bez vstupenky (napr. do kina); p. psa z reťaze; pren. (ako) pustený z reťaze (o človeku, najmä o dieťati) nezbedný, rozpustený, zdivočený; p. psa na zlodeja; šport. p. gól

nepustiť niekoho k slovu nedať mu hovoriť; žart. p. (si) capa do kapusty (do záhrady) zveriť niečo na nespoľahlivého človeka;

3. (čo) nechať uniknúť, uplynúť, vytiecť; vypustiť: p. vodu z kohútika; p. plyn (na aute, na plynovom spotrebiči); hovor. p. krv niekomu nabiť, zbiť ho do krvava; p. niekomu žilou, žilu vypustiť krv zo žily, v minulosti často používaný chirurgický zákrok proti rôznym chorobám, pren. obrať o peniaze, donútiť k obetiam: Ale ja mu pustím žilu, pôjdu peniažky, čo cez vojnu nazbieral. (Fig.) Pustili žilu národu. (Vaj.); p. žihadlo (o ose, včele) pichnúť; p. si guľku do hlavy (Tim.) zastreliť sa; Nemec pustí dávku zo samopalu (Tomašč.) vystrelí; p. zprávu, novinu, zvesť, fámu, klebetu do sveta, medzi ľudí rozšíriť; Neváhali pustiť medzi ľud poplašný chýr. (Urb.) Táto myšlienka toľký strach pustila na mňa (Janč.) zastrašila ma. Strach, ktorý na ňu pustili mrákoty noci. (Kuk.); hovor. pustiť si vypiť si; Ráno si pustím kvapku slivovice na radostník. (Tat.); hovor. p. niečo predať: (Jalovicu) pustil za tridsať zlatých. (Kuk.); p. groš, peniaze minúť; p. korene (o rastline) ujať sa, pren. expr. (o človeku) usadiť sa, usídliť sa, udomácniť sa niekde; p. výhonky (o rastline) vyhnať, vypučať

p. niečo jedným uchom dnu, druhým von (napr. radu, napomenutie) nevšimnúť si, nereagovať; Pustil radu mimo ucha. (Jes.); p. niečo z hlavy zabudnúť, snažiť sa nemyslieť naniečo; p. niečo zo zreteľa prestať sa zaujímať o niečo;

4. hovor. (čo) vypustiť, vydať zo seba, uvoľniť: mäso pustilo šťavu; hus (pri pečení) pustilo masť;

5. hovor. dať sa odstrániť (napr. praním, drhnutím ap.): škvrna na obruse pustila, špina, farba pustila;

6. hovor. (čo, na čo i bezpredm.) pri praní stratiť farbu a zafarbiť niečo iné: p. farbu; strakatá bielizeň pustila na biele obliečky; na bielizeň pustila hrdza;

7. (čo) uviesť do činnosti, do chodu nejaký mechanizmus: p. stroj, p. rádio, gramofón, televízor

p. si ústa, jazyk na prechádzku veľa, zbytočne al. nemiestne hovoriť, tárať; niž. hovor. Teraz si pustí hubu na špacírku. (Urb.)

8. hovor. (bezpredm. i čo) (o ľuďoch al. niektorých zvieratách) vypustiť plyny al. výkaly: p. vetry; (od strachu) p. do nohavíc, do gatí, pren. expr. zľaknúť sa;

nedok. púšťať

|| pustiť sa

1. (bezpredm., koho, čoho) prestať sa držať, odpútať sa od niekoho al. niečoho: Zápasníčky sa pustili. (Žáry) Janko sa pustil otcovej ruky. (Jil.) (Adela) sa pustila ľavou rukou a držala sa múra iba pravou. (Vaj.)

2. (do čoho i s neurč., kniž. i v čo) začať niečo robiť, dať sa do niečoho, chytiť sa niečoho; p. sa do behu; Kone sa pustili do cvalu. (Jes.); p. sa do práce; Zajtra sa pustím do roboty. (Jégé); p. sa do plaču; p. sa do smiechu; p. sa s niekým do reči začať rozhovor; p. sa do boja; Kone sa pustia do paše. (Ráz.); p. sa do písania, do jedenia, do rozprávania; p. sa utekať; Pustila sa plakať. (Taj.) Pustil sa v nohy (Gab.) začal utekať; kniž. Roj vtákov pustil sa v let. (Ráz.-Mart.) Pustí sa na koni v behy. (Jes.); p. sa s niekým, s niečím za pasy začať sa pasovať, biť; p. sa so životom za pasy (Fig.) pasovať sa s prekážkami, životnými ťažkosťami;

3. (do koho, do čoho, proti komu, proti čomu) začať sa s niekým škriepiť, vadiť, biť: Len na oko sa pustili do neho. (Tat.) Sotva ho vidno od zeme a už by sa pustil do nás. (Al.) Pustili sme sa do neho ako sršne. (Tat.) Pomaly by sa boli pustili do vlasov (Zgur.) začali si trhať vlasy. Pustil sa proti presile, rozdával údery. (Žáry)

4. (kam, kade, čím) dať sa nejakým smerom, vydať sa na cestu: p. sa do sveta, svetom, hovor. na vandrovku; p. sa chodníčkom, hore dolinou; Pustil sa len tak voslep ulicami. (Žáry); p. sa lesom; Pustím sa ďalek do Ružína (Tat.) pôjdem. Chlapci pustili sa za ním (Tat.) začali ho naháňať; p. sa naverímboha (laz.) naslepo, do neznáma; pren. (Deti) pustili sa na vlastné krídla (Kuk.) začali žiť samostatne.

5. začať tiecť, padať: Slzy sa jej pustili prúdom. (Laz.) Hrudka sa pustí, naberá na seba, väčší sa. (Jes.); pustil sa dážď začalo pršať; Ranu má ešte otvorenú, môže sa mu krv pustiť. (Taj.)

6. roztopiť sa: sneh, ľad sa pustil; zmrzlina sa pustila;

nedok. púšťať sa


púšťať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) prestávať držať, popúšťať; vypúšťať; nechávať klesať, padať; spúšťať: Ostala som stáť, nepúšťajúc z ruky kľučku. (Fig.); p. niečo z ruky, z rúk; Nerád púšťal knižočku z rúk (Tat.) nerád ju odkladal. Otec kupčil, ale nešťastne: voly púšťal a muchy lapal (Kuk.) viac strácal ako získaval. Dvíhali ruky dovysoka a rýchlo púšťali ich k lýtkam. (Jes.) Stavia kolky a púšťa gule dolu žľabom. (Zúb.) Do čaju som si púšťal cukríky. (Jes.); pren. Náš pán je vták, čo ťažko púšťa perie (Ráz.) ťažko vydáva peniaze; hovor. Jančová púšťa manzardku (Karv.) vzdáva sa jej, prepúšťa ju inému. Začal dušu púšťať (Bedn.) umierať; víno púšťa driemoty (Kuk.) robí človeka ospanlivým; p. na niekoho strachy (Urb.) zastrašovať

p. uzdu niekomu (Kuk.) uvoľňovať disciplínu;

2. (koho, čo kam) dovoľovať niekomu (niečomu) niekam ísť, odísť al. niekadiaľ prejsť, umožňovať, aby sa niekto (al. niečo) niekam al. odniekiaľ dostal(-o), dávať voľnosť, prepúšťať: p. väzňa na slobodu (Urb.); Púšťala ho s ťažkým srdcom. (Mor.) Púšťal na noc Dravca z reťaze. (Tat.) Ale cesta zabránená, poľom nepúšťajú. (J. Kráľ) Vranovského silná prehra nepúšťala od karát (Vaj.) neprestával hrať. Púšťala (Zuzku) Samka do komôrky. (Taj.), p. cudzieho do domu (Vaj.); p. teplo, zimu do miestnosti

hovor. p. fantáziu, myšlienky na prechádzku nebyť spstredený; p. niečo zo zreteľa prestať sa o niečo starať, zaujímať; p. (si) capa do kapusty (do záhrady) zverovať niečo na nespoľahlivého človeka; p. niečo jedným uchom dnu, druhým von nevenovať pozornosť rečiam, napomínaniu, nevšímať si; Dlhé rozprávky púšťa mimo ušú. (Vaj.) Narážky púšťal bokom. (Jaš.)

3. (čo) (o tekutej al. plynnej látke) nechávať plynúť, tiecť, vytekať, unikať; vypúšťať: p. vodu do vane; Krava niechce púšťať mlieko. (Laz.); p. krv niekomu, p. niekomu žilou vypúšťať krv zo žily ako chirurgický zákrok; pren. Odhodlaní sú púšťať pánom žilou (Ráz.-Mart.) oberať ich o peniaze al. zabíjať. Púšťa na jazyk koňak po kvapke. (Jaš.) Púšťa do seba dúšok (Ráz.) pije; p. (nápoj) dolu hrdlom piť; Púšťal oblaky dymu z fajky. (Hor.) Dym púšťal nosom. (Vaj.); pren. Púšťal na nich ľadovú sprchu (Karv.) hrešil ich

4. (čo) (o reči) rozprávať, rozširovať: Vojaci púšťajú vtipné poznámočky. (jes.); p. fámu, reči, povesti, klebety do sveta; Púšťal po stolici vice. (Vaj.) (Rečník) do vetra púšťal pustú reč (Kost.) táral. Také slová púšťal v naše rady. (jes.) Starý Lovás púšťa zamyslene cez fúzy (Min.) šomre si, hundre si.

5. (čo) nechávať unášať vodou, vetrom, vzduchom ap.: p. draka, šarkana; Pôjdeme púšťať moju čajku. (Jes-á); deti púšťajú loďky na potoku; p. mydlové bubliny; pren. V let ducha púšťaj. (Sládk.)

6. uvoľňovať sa, prestávať držať pokope: (Nohavice) púšťajú vo všetkých švíkoch (Švant.) párajú sa.

7. (o rastline) vyháňať korene al. listy: rastlina púšťa korene, korienky; strom púšťa ratolesti, lístky;

8. hovor. (čo) uvoľňovať, vydávať zo seba, vypúšťať: mäso púšťa šťavu;

9. hovor. (čo, na čo i bezpredm.) strácať farbu a zafarbovať niečo iné: p. farbu; modrá farba púšťa na bielu košeľu; Dajte mi červený pamok, ale taký, čo nepúšťa. (Čaj.); p. hrdzu robiť hrdzavé škvrny;

10. hovor. (z čoho i bezpredm.) (o nečistote, mastnote) dať sa umyť, vyčistiť: mastné fľaky púšťajú (zo šiat); Prali sme v mäkkej dážďovke, lepšie sa v nej púšťala špina. (Tomašč.)

11. (bezpredm. i čo) (o ľuďoch al. niektorých zvieratách) vyúšťať plyny al. výkaly, mať vetry: p. vetry; (koza) púšťa bobky (Záb.);

dok. pustiť

|| púšťať sa

1. (čoho, koho i bezpredm.) prestávať sa držať: Už meravie rameno, už púšťa sa (skaly). (Vaj.) Pomáhame tisnúť kolieska po rovine a púšťame sa ich, kde začína strimina. (Fig.) Ľudia sa často púšťajú opory. (Jil.) Náručie sa nepúšťa náručia. (Sládk.) Hudba zamĺkla — páry (tancujúci) sa ešte nepúšťali. (Kuk.)

2. (do čoho, s neurč., kniž. i v čo) začínať niečo robiť, dávať sa do niečoho, chytať sa do niečoho: p. sa do práce, do roboty; Zuza sa púšťa do plaču. (Gab.); p. sa s niekým do reči, do rozhovoru; Púšťal sa čím ďalej s väčšou vervou do otázok verejného života (Fr. Kráľ) začínal sa nimi zaoberať. Púšťali sa do všelijakých kombinácií (vans.) začínali kombinovať. Púšťal som sa s ním do hádky. (Taj.) Púšťa sa nám do rozprávania. (Fr. Kráľ) Stolovníci sa púšťali do debát. (Bod.) Štúrova odvaha púšťať sa do najsmelších podnikov. (Mráz) Už aj štvrté kolo odboxovali a ešte sa púšťajú do ďalšieho. (mor.); p. sa do behu; p. sa bežať, chodiť, písať; v zápas púšťať sa (Botto); púšťať sa v zápasy s podlosťou ľudskou (Kal.); Púšťal sa v boj s čatami. (Dobš.); v beh sa púšťať (Smrek); p. sa s niekým za pasy začínať sa s niekým biť; S biedou púšťa sa za pasy (Mih.)dáva sa do boja.

3. (do koho) začínať sa s niekým škriepiť, vadiť, biť, dávať sa s niekým do bitky: Nepatrí sa púšťať do niekoho, kto sa nemôže brániť. (Fel.) Ženy sa púšťali do seba, ale chlapi urobili s nimi poriadok. (Jégé); pren. Smrť sa púšťala do ľudí (Pláv.) ľudia začali umierať.

4. (kam, kade, čím) dávať sa na cestu, uberať sa, chodiť; Aká odvaha púšťať sa v tomto čase do poľa mín. (Fr. Kráľ) Dosť mu navravím, aby sa do hôr nepúšťal. (Kal.) Na svojej trojkolke púšťal sa ďaleko. (Rys.) Púšťal sa na spiatočnú púť. (Jes.) Rybár púšťa sa strniskom. (Kuk.) Bežiačky sa púšťa Miško hore prťou. (Laz.) Cesty sa púšťajú do hĺbky lesov (Tat.) vedú; pren.: Pán brat, vy ďaleko sa púšťate (Kal.) ďaleko zachádzate, veľa si dovoľujete. Teraz sa musia púšťať na svoje krídla (Švant.) samostatne ísť životom. Púšťal sa na krivé chodníčky (Taj.) začínal žiť nepoctivo.

5. (po čom i bezpredm.) nechať sa unášať niečím; spúšťať sa, klesať: Študenti sa na pltiach púšťali po rieke až do hlavného mesta. (Letz); p. sa po povraze, po lane (napr. zo skaly, z obloka); Púšťala sa ľahko na moje prsia. (Fig.)

6. začínať tiecť, začínať sa liať: púšťa sa dážď začína pršať; krv sa púšťa (z rany);

7. hovor. roztápať sa: sneh, ľad sa púšťa, zmrzlina sa púšťa; krém, čokoláda sa púšťa;

dok. pustiť sa

Morfologický analyzátor

púšťať nedokonavé sloveso
(ja) púšťam VKesa+; (ty) púšťaš VKesb+; (on, ona, ono) púšťa VKesc+; (my) púšťame VKepa+; (vy) púšťate VKepb+; (oni, ony) púšťajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) púšťal VLesam+; (ona) púšťala VLesaf+; (ono) púšťalo VLesan+; (oni, ony) púšťali VLepah+;
(ty) púšťaj! VMesb+; (my) púšťajme! VMepa+; (vy) púšťajte! VMepb+;
(nejako) púšťajúc VHe+;
púšťať púšťať

Zvukové nahrávky niektorých slov

púšťať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor