puk1
I. -u m.
1. nerozvinutý lístok al. kvietok rastliny, pupeň, pupenec, bot. púčik: p-y ruží, vyhnať p-y
2. hovor. zožehlená hrana na šatách, krajč. priehyb: p-y na nohaviciach;
púčik -a m.
1. i púčok -čka zdrob. k 1: ružový p.
2. bot. mladý vegetačný vrchol so základmi stonky, listov al. kvetov
II. cit.
1. napodobňuje krátky ostrý zvuk, napr. pri streľbe: puk, puk, ozvalo sa z lesa
2. naznač. prudký pohyb, dopadnutie sprevádzané takým zvukom: zobral kladivo a p. po klinci
púčik p. puk1 1
puk1 1. nerozvinutý zárodok lístka al. kvetu • pupeň • pupienok • pupenec: puky, pupence jablone, pupence topoľov • poet. púpä: ružové púpä • bot. púčik
2. hovor. zožehlená hrana na šatách • krajč. priehyb: puky, priehyby na nohaviciach
púčik p. puk1
puk1, -u m.
1. nerozvitý lístok al. kvietok rastliny: kvetné p-y (heč.); z ružičky p. (Horal); polorozvitý, zatvorený p.; Ruže boli v pukoch. (Vans.) Stromovie v parku ešte len v pukoch. (Vaj.); vyhnať p-y (Heč.); Toho rána sa ešte mnoho nových pukov ponalievalo. (Švant.) Ústa podobné ružovému puku (lask.) svieže, pekne krojené. Šuhajko — jak ružové puky (Hviezd.) krásny, švárny. Dámička svieža ani puk. (Ráz.); pren. Pozoroval, ako sa vyvinuje mnohsľubný puk jej osobnosti (Jégé) ešte nerozvinutá osobnosť. Rozvitie všetkého, čo v ňom (ľude) dosiaľ drieme v puku (Vlč.) nerozvité, utajené.
2. hovor. hnisavý vriedok, vyrážka na pokožke: p-y na tvári, vytláčať p-y;
púčik, -a i púčok, -čka m. zdrob. expr.: bot. vrcholové púčiky na vrchole; Dievča ako ružový, nerozvitý púčok (Vaj.) mladé, svieže; pren. p. mladosti raná mladosť; Pritíska k srdcu vrelému mať púčok ružový (Sládk.) dieťa;
púčkový príd.: p. kel zelenina, druh jemného kelu (ružičkový kel)
(jeden) púčik; (bez) púčika; (k) púčiku; (vidím) púčik; (hej) púčik!; (o) púčiku; (s) púčikom;
(dva) púčiky; (bez) púčikov; (k) púčikom; (vidím) púčiky; (hej) púčiky!; (o) púčikoch; (s) púčikmi;