pôvodca -u mn. -ovia m.
1. kto je príčinou niečoho: p. pohoršenia, p. škôd, p. nešťastia
2. kto niečo vytvoril, tvorca, autor: p. teórie, piesne, básne;
pôvodkyňa -e -kýň ž.
autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdie • pôvodca: pôvodca objavu, básne • tvorca: tvorca piesne • kniž. stvoriteľ: stvoritelia dejín • pisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhlásenia • kniž. tvoriteľ (Vajanský)
činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ
2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín
3. p. orgán 3
pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens
2. p. autor
zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ
p. aj základ 3
pôvodca, -u, mn. č. -ovia m.
1. kto je príčinou niečoho, strojca niečoho: Keď sa na dedinu začalo valiť nešťastie za nešťastím, začali ľudia hľadať jeho pôvodcu. (Chrob.) Domín ani nevedel, že bol pôvodcom toho pohoršenia. (Gráf) Mlynár až o pol roka zvedel, kto bol pôvodcom toho kúska. (Kuk.)
2. zostavovateľ niečoho, obyč. literárneho al. iného (umeleckého) diela; autor: Kto bol pôvodca piesne, nepovedal nikto. (Kuk.) V r. 1861 vyšiel v Budíne epos „Svätomartiniáda“. Pôvodca (Sládkovič) bol v ťažkom položení. (Vlč.);
pôvodkyňa, -ne, -kýň ž.;
pôvodcovský príd.: p-é právo autorské
(jeden) pôvodca; (bez) pôvodcu; (k) pôvodcovi; (vidím) pôvodcu; (hej) pôvodca!; (o) pôvodcovi; (s) pôvodcom;
(traja) pôvodcovia; (bez) pôvodcov; (k) pôvodcom; (vidím) pôvodcov; (hej) pôvodcovia!; (o) pôvodcoch; (s) pôvodcami;