pôvod, -u m.
1. začiatok existencie niečoho, miesto al. čas vzniku, východisko: p. sveta, p. hornín; p. druhov (v biológii), p. slova; Kalinčiakova rodina má svoj pôvod v Dolnej Orave. (Mráz) Táto kniha bola prvým rytierskym románom vytlačeným v Španielsku a všetky ostatné majú v nej svoj pôvod. (Fel.)
2. národná, rodová, spoločenská al. iná príslušnosť: p-om Slovák, Čech, Nemec; básnik slovenského p-u (Gráf); proletársky, meštiacky, šľachtický p.; triedny p. triedna príslušnosť; látky organického (anorganického) p-u; horniny sopečného p-u; bielkoviny rastlinného (živočíšneho) p-u;
3. zastar. podnet, popud k vzniku niečoho; dôvod, príčina vzniku niečoho: Nuž je už nebohá, aby som jej neublížil, ale ona bola pôvod všetkého. (Taj.) Tráva je pôvod vlahy (v zemi). (Kuk.)