Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

pôvod -u m.

1. začiatok, vznik existencie niečoho: p. sveta, p. rodiny, skladba neznámeho p-u

2. národná, rodová a iná príslušnosť: p-om Slovák; občan cigánskeho p-u; rasový p. rasová príslušnosť

3. príčina vzniku: p. sporu, choroby

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pôvod ‑u m.

pôvod -du pl. N -dy m.

-d/2159363±13498 5.24: substantíva m. neživ. N+A sg. 476671→476594
+1195
−1381
pohľad/43533 d/22786 prípad/18763 dôvod/18719 úrad/17313 príklad/12250 rad/11822 osud/11164 bod/10859 národ/9226 obchod/9147 víkend/8633 základ/8545 hrad/8502 nápad/8463 ľud/8096 fond/7703 úvod/7221 odchod/7049 východ/7021 pôvod/6904 príchod/6761 obed/6629 prúd/6001 preklad/5954 Poprad/5406 prehľad/5405 západ/5282 trend/5074 rekord/4969 prechod/4821 výhľad/4555 d/4410 predpoklad/4342 (332/143266)

-od/878798±184 22.27: substantíva m. neživ. N+A sg. 128453 dôvod/18719 bod/10859 národ/9226 obchod/9147 úvod/7221 odchod/7049 východ/7021 pôvod/6904 príchod/6761 prechod/4821 rod/3764 sprievod/2681 chod/2577 vchod/2527 rozvod/2234 závod/2093 pochod/1786 (56/23063)

koreniť1 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi

2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvodpochádzaťpochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstvakniž.: tkvieťspočívaťväzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biedeprameniť: neistota pramení z chudobypren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii


pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravybyť: je z bohatej rodinymať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom sporekoreniťfraz. mať korenekniž.: tkvieťväzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujmehovor.: regrutovať sagrupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov


pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej provenienciegenéza: genéza človekaprameňzdroj: prameň, zdroj príjmov

2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec


spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývaťdlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieťpozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základmať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieťväzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniťmať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzaťpochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávaťzáležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety


vznik prvá fáza jestvovania (op. zánik): vznik života na Zemi, vznik štátuzačiatok (čas vzniku, prvé obdobie): začiatky stavbykniž. zrod: byť v štádiu zrodukniž. zrodenie: zrodenie človekapôvodgenéza (prvá fáza a okolnosti, miesto jestvovania): pôvod sveta; genéza jazykatvorba: tvorba nádorov, krviniek


začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovaniazriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočiakniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutiavznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaruprameň: prameň zlapríchod: príchod zimypôvod (začiatok existencie): pôvod svetagenéza: genéza ľudových zvykovnástup: nástup novej éryštart (začiatok pretekov): chybný štart bežcaúvod: úvod listupredohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporovkniž.: zrodzrodenie: zrod, zrodenie štátukniž. úsvit: na úsvite dejínkniž. zárodok: zárodok láskyobyč. pejor. semenopoet. semä: semeno zloby


zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostíprameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informáciížriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznaniakniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrostiohnisko: ohnisko nákazypôvodca: pôvodca nešťastiapôvod: pôvod príjmovdokladdokument: historické doklady, dokumentyzáklad: nájsť spoľahlivý základ

p. aj základ 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pôvod, -u m.

1. začiatok existencie niečoho, miesto al. čas vzniku, východisko: p. sveta, p. hornín; p. druhov (v biológii), p. slova; Kalinčiakova rodinasvoj pôvod v Dolnej Orave. (Mráz) Táto kniha bola prvým rytierskym románom vytlačeným v Španielsku a všetky ostatné majú v nej svoj pôvod. (Fel.)

2. národná, rodová, spoločenská al. iná príslušnosť: p-om Slovák, Čech, Nemec; básnik slovenského p-u (Gráf); proletársky, meštiacky, šľachtický p.; triedny p. triedna príslušnosť; látky organického (anorganického) p-u; horniny sopečného p-u; bielkoviny rastlinného (živočíšneho) p-u;

3. zastar. podnet, popud k vzniku niečoho; dôvod, príčina vzniku niečoho: Nuž je už nebohá, aby som jej neublížil, ale ona bola pôvod všetkého. (Taj.) Tráva je pôvod vlahy (v zemi). (Kuk.)

pôvod [pô-, pú-] m
1. podnet, popud na vznik niečoho: eyhle, toto telo gest pokrm čerwuw, prebiwani žab, puwod a mech smradu, smrti lupež (MK 18. st)
2. pôvodca: teg weczy pan Bůch gest mstitelem, ktereg neni puowodem, ale hrichu neni puowodem (TC 1631); Kryste, genž swatých poctiwost angelůw půwod a sprawce wssetkých lidských behůw (CC 1655); Ondreg Holy z častkj teg zlosti puwod bil a zlost tu začal (KOŠECA 1740); nepowidagte, krestane mili, zebi toho knizata zemske a pani puwod bili (MS 1758)
3. začiatok existencie niečoho, miesto al. čas vzniku, východisko: gehož (človeka) po půwodu rodyčka, matka aneb baba do kolibky klade (KoA 17. st) po pôrode; puwod aneb počatek toho umeny wyžssjho y nižssjho ma se hledati w zgewenj božjm (HeT 1775); wino gedine bile a čerwene gest, nachodi se y ginich barwi, kterich puwod mnostwi wsseligakich missáni častek zemskich biwa (PR 18. st); adespoti rumores: negisteho puwodu chyr (LD 18. st)
L. mať, vziať p. pochádzať: w Panoniy neyprw cysar Probus winym kmenem krásne račil wysaditi, odtud puwod w Uhrych magj wynohrady (WSt 18. st); hadka, která puwod swug w Londjne wzala, kterú kdo uhadne, dostane 18 zlatých (ID 18. st)
4. národná al. rodová príslušnosť: w tomže Wissnom Kubine natolko znami sme nebili, takže sme puchod (!) nass, gak skrze genealogie, ano y gine swedomj literne proukazati a doswečiti prinuteny (T. TEPLÁ 1747); kdibichom newedeli, že od smrtedlneho čloweka splozen gest, mjsta by pochibowaňj ňemelo, že (Mentor) bozkeho gest puwodu a sinem aňeb nikdi nezestaragjcjho se Bachuse; geden gest rod, geden puwod wssech po celem okrsslku sweta rozptjlenjch lidj (PT 1796)
5. žalobník: actor: půwod, žalobník (VTL 1679)


povod p. pôvod

Půwod Půwod Půwod_K1 Půwod
pôvod
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) pôvod
G (bez) pôvodu
D (k) pôvodu
A (vidím) pôvod
L (o) pôvode
I (s) pôvodom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) pôvody
G (bez) pôvodov
D (k) pôvodom
A (vidím) pôvody
L (o) pôvodoch
I (s) pôvodmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

kresťanstva židovského pôvodu du christianisme sont d'origine juive
nemeckého pôvodu, a niekoľko d'origine allemande, et quelques
nie pôvodom jej sily non origine de sa force
plemien, pôvod ktorých sa races, dont l'origine se
pôvod ktorých sa stráca dont l'origine se perd
pôvodom, ktorý je neptúnovský alebo plutónovský origine, qui est neptunienne ou plutonique
pôvod v tomto stretnutí origine dans cette rencontre
že ste bulharského pôvodu vous ai cru d'origine bulgare
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu