pôda -y ž.
1. zvetraný zemský povrch, na kt. rastie rastlinstvo, zem, zemina: úrodná, orná, kamenistá p., obrábať p-u
2. zemský povrch, zem: vystúpiť z lode na pevnú p-u
3. poľnohosp. pozemok, roľa: majitelia p-y, vyvlastniť p-u, výmera p-y
4. územie, krajina, kraj; prostredie: rodná p.; stretnúť sa na domácej p-e doma; na p-e OSN
5. podmienky, prostredie vhodné na niečo: pripraviť p-u na rokovanie; biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie baktériových kultúr
● slová padli na úrodnú p-u; → stratiť p-u pod nohami; horí mu p. pod nohami niečo ho súri; → podryť niekomu p-u pod nohami;
pôdny príd.: p-a štruktúra, p. typ
kraj1 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky
2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku
3. p. vlasť
pevnina 1. pevná zem, suchá zem (op. more) • súš: cestovať po mori i po pevnine, súši • sucho: pohyb na mori i na suchu • zried. sušina (Figuli) • pôda: vystúpiť z lode na pevnú pôdu
2. p. svetadiel
pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok
2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši
3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1
pole 1. obrábaný pozemok • roľa: orať, hnojiť polia, role • hon (časť poľa): ďatelinový hon • lán (veľké pole): obilné lány • tabuľa • tabla • tablica (menšie pole): tabuľa, tabla pšenice, tablica kukurice • záhon (časť poľa istým spôsobom vymedzená): záhon pod ľan • ostredok (malý záhon) • grapa (neúrodné kamenisté pole, obyč. na svahu): kysucké grapy • zem: namáhali sa, aby mali zeme (Tajovský) • pôda (poľnohospodársky pozemok): výmera pôdy • zastaráv. grunt (gazdovské pozemky): byť na vlastnom grunte pánom
2. p. chotár 3. p. oblasť 2
prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klíma • ovzdušie: kamarátske ovzdušie • pomery: politické pomery • okolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnosti • situácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovať • atmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosféra • pôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanie • okolie: vplývať na svoje okolie • kniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieu • zried. okružie (Rázus) • odb. médium: kvapalné médium
2. p. okolie 1
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
pôda, -a ž.
1. (mn. č. pôdy, pôd) zvetraný zemský povrch, na ktorom rastie rastlinstvo, prsť, zem: úrodná, neúrodná p., obrábať p-u; orná p. ornica; lesná p.; kyslá, mastná, ťažká, ľahká p.; piesočnatá, hlinitá, humusová, ílovitá, štrkovitá, kame-nitá (skeletová) p.; sondovať p-u skúmať sondami, pren. skúmať situáciu
● slová padli na úrodnú p-u našli ohlas; pripravovať p-u pre niečo starať sa o vytvorenie podmienok pre niečo;
2. zemský povrch, zem: Na zamrznutú pôdu spustila sa hustá hmla. (Jes.) Keby sa mu skok nepodaril, padol by dokaličený na rovnú pôdu. (Jégé) Pôda je večne rozpálená, takže nohy chodia po nej sťa po pahrebe. (Fig.)
● strácať p-u pod nohami mať neisté postavenie, byť neistý; horí mu (nám, im) p. pod nohami hrozí nebezpečenstvo; hovor. páli ho p. pod nohami je nespokojný; nachádzať (pevnú) p-u pod nohami nadobúdať, mať pocit istoty;
3. poľnohospodársky pozemok, roľa: majiteľ p-y, sceľovanie p-y, vyvlastnenie (statkárskej) p-y; Hlad po pôde nás ku kaštieľu hnal. (Štítn.) Ostatní gazdovia podľa výmery pôdy boli strední roľníci. (Tal.) Chlapi chodia pracovať do fabrík, ženy zostávajú doma, obrábajúc škvarku pôdy. (Mráz)
4. územie, krajina, kraj; prostredie: Krátky Moyzesov pobyt na slovenskej pôde preplnený je intenzívnou prácou. (Vaj.) Ak sa mi niečo mimoriadneho nepridá, vstúpim ešte dnes na pôdu Čiernej Hory. (Kuk.); na domácej p-e v domácom prostredí, doma; na p-e parlamentu v parlamente; na p-e OSN v OSN, na p-e úradu (Karv.) v úrade; na p-e mŕtvych (Top.) na cintoríne; pren. Gazdovia dostávali sa na plytkú pôdu miziny (Urb.) na mizinu.
5. biol. živná p. kultivačné prostredie na pestovanie čistých baktériových kultúr; pren. živná p. pre niečo (napr. pre určité názory) výhodné, vyhovujúce prostredie;
6. zastar. podlaha, dlážka; nezametená pôda (Tim.); Na železnej pôde rušňa stojí vysoká postava. (Vaj.)
7. zastar. základ, podklad: Vy nič dôkladného nevykonáte s ľudom na čisto politickej pôde. (Vaj.) Slovenské ústavy prísne stáli na pôde svojich schválených osnov. (Vlč.);
pôdny príd. p-e organizmy, p-a vlaha v pôde; p-e vzorky vzorky pôdy; p. typ typ pôdy; p-e sondy urobené v pôde; p-e pomery, p-e podmienky týkajúce sa pôdy; p. požiar v prsťovej vrstve; p-a mapa poskytujúca obraz o zložení pôdy; p. vrták používaný pri sondovaní pôdy
(jedna) pôda; (bez) pôdy; (k) pôde; (vidím) pôdu; (hej) pôda!; (o) pôde; (s) pôdou;
(štyri) pôdy; (bez) pôd; (k) pôdam; (vidím) pôdy; (hej) pôdy!; (o) pôdach; (s) pôdami;