Slovenské slovníky

kssj psp sssj sss ssj ma

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

písať -še -šu -uc -uci nedok.

1. zaznačovať (reč) písmom: pekne, rýchlo p., p. ceruzkou, p. na stroji; kniž. p-l sa rok 1848 bolo to roku 1848

2. vyhotovovať písomne: p. úlohu, žiadosť, zápisnicu

3. podávať písomnú správu listom, kartou: priateľ mi (v liste) p-e, že ...; prestali sme si p.

4. informovať (tlačou); zaujímať stanovisko (v tlači): noviny p-u o žatve, p. proti vojne

5. umelecky (obyč. literárne) al. vedecky tvoriť: p. román, operu, p. monografiu;

opak. písavať -a

// písať sa zastar. volať sa, menovať sa: ako sa p-š?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

písať ‑še ‑šu ‑sal ‑šuc ‑šuci nedok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

*dopisovať si ↗ správ. písať si

napísať -píše -píšu napíš! -písal -píšuc -písaný -písanie dok. 1. (čo (na čo, na koho; čím; na čom)) ▶ písmom, grafickými znakmi niečo vyjadriť, zaznačiť, zaznamenať, zapísať: n. na tabuľu vetu, vzorec; n. odkaz ceruzkou, perom, na počítači; n. si výsledky zápasov; opraviť chybne napísané slovo; napíš mi odchody vlaku; adresu treba n. veľkými písmenami; na dverách je niečo napísané; Ledva sa zdržiava, aby si na čelo prstom nenapísala koliesko pomätenosti. [K. Jarunková]; Čísla spočítali, a keď si výsledok napísali na papier, vlasy im vstali dupkom. [Slo 2002]
2. (čo) ▶ stať sa autorom textu, (písomne) zostaviť, vyjadriť, zložiť, vytvoriť: n. si životopis; n. sťažnosť, žiadosť skoncipovať; n. báseň, román, scenár; n. operu skomponovať; je to dobre napísaný článok; Jeho literárne pokusy vyústili do napísania päťdielneho historického románu. [L. Kvasnička]; Chcela by som, aby si pre mňa napísal pieseň. [M. Hvorecký]
3. ((komu; odkiaľ) s vedľajšou vetou/čo/ø) ▶ písomne (listom) dať vedieť, oznámiť: napísal, že nepríde; mal by si už n. rodičom; Z Matice napísali, aby som niekedy prišla, že sa treba porozprávať o jej [korešpondencie] ďalšom osude. [H. Ponická]; Dva razy z Talianska napísal; najprv list, potom už len karta, a potom vôbec nič. [V. Šikula]; Myslíš si, že neprišli na to, kto ten list napísal? [S. Háber]; Zbrane nepoužijú a uložia ich do skladov, napísal včera britský denník. [Sme 1998]
4. hovor. (čo na koho) ▶ písomne previesť majetok na iného, prepísať: napísal majetok na manželku; dom je napísaný na syna podľa zmluvy je vlastníkom syn
◘ fraz. mať niečo napísané na čele/na nose výrazom tváre prezrádzať niečo; iron. napísať niečo čiernou kriedou do komína uznať niečo za zaujímavé, nezvyčajné, ale málo dôležité; kde je napísané, že... al. nikde nie je napísané, že... nemusí sa niečo uskutočniť, ako sa predpokladá, očakáva, môže to byť aj inak
▷ nedok. k 1 – 3 ↗ písať

písanie -nia s. 1. ▶ literárna tvorba: esejistický štýl písania; Jeho písanie je plné detskej i dospeláckej fantázie, emocionality, vľúdnej expresívnosti, humoru. [J. Štrasser] ▷ lit., ped. tvorivé, kreatívne písanie a) činnosť, pri ktorej sa pisateľ originálnym spôsobom venuje procesu písania b) vedný al. študijný odbor, ktorý sa zaoberá teoretickými aspektmi a metódami tvorenia textu; tech. predikatívne písanie funkcia v mobilnom zariadení, ktorá na základe slovníka uloženého v pamäti automaticky dopĺňa písané slová
2. ped., škol. ▶ nácvik techniky a formálnej schopnosti správne písať; školský predmet venujúci sa tejto činnosti: techniky písania; mnohí žiaci majú problémy s písaním; na ľudovej škole sa vyučovalo písanie, čítanie a počítanie
▷ ↗ i písať

písaný -ná -né príd. 1. ▶ ktorý je vyjadrený formou písaného, tlačeného textu, vyhotovený, zaznačený písomne; op. hovorený, ústny: p. prejav; p. dokument; údaje zasielajte e-mailom, faxom alebo inou písanou formou; ľudová slovesnosť vznikala dávno pred vznikom písanej literatúry; heslo v prekladovom slovníku predstavuje písanú podobu slova, jeho výslovnosť a slovenský preklad
2. ▶ zaznačený pomocou variantu hláskových znakov, upravených na písanie rukou (jedným ťahom); op. tlačený: písané a, b; nácvik písaných písmen; žiak vie používať písmená písanej abecedy
▷ ↗ i písať

písať píše píšu píš! písal píšuc píšuci písaný písanie nedok. 1. (čo (kam); ø) ▶ zaznačovať, zachytávať reč, myšlienky písmenami, sústavou grafických znakov: p. perom, ceruzkou; p. písmená do písanky; p. noty na notový papier; p. na počítači; na stroji písala všetkými desiatimi prstami; dodržiavať pravidlá písania a úpravy listov; učil deti čítať, p. a počítať; nepíš takým drobným písmom; lekári často píšu nečitateľne; na konci vety sa píše bodka; ako sa to píše?; Mal iba štyri roky, keď vedel plynulo čítať a písať vo worde. [M. E. Matkin]; Pokúsim sa písať v angličtine, tak mi prepáč, prosím, všetky gramatické a významové chyby. [LT 1998] □ písal sa rok (1989) bol rok (1989); byť písaný na niekoho, na niečo (o majetku) byť na úradnej listine zapísaný ako predmet vlastníctva niekoho, niečoho; patriť niekomu, niečomu podľa listu vlastníctva
2. (čo) ▶ písomne vyhotovovať; dodržiavať pravidlá písania a úpravy listov: p. zápisnicu; p. domácu úlohu; p. si denník; študenti v posluchárni si písali poznámky; p. písomku z fyziky
3. (čo (komu); komu (o čom/s vedľajšou vetou); kam) ▶ podávať niekomu písomnú správu; písomne kontaktovať niekoho: p. list, mail; o všetkom píše rodičom; mala som priateľa, ale prestal mi p.; píšem v mene svojho syna; mnohým v dedine písal žiadosti na úrady; z domu mi píšu, že poslali balík; Každý večer som držala v ruke telefón a písala mu esemesku. [L. Sasková]
4. (čo (o čom); ø) ▶ byť autorom literárneho textu al. vedeckého diela, publikovať: p. básne, poviedky, romány; p. knihy; p. filmové scenáre; p. úvodníky, recenzie; p. piesne, texty piesní; prečo si vlastne začal p.?; písal odborné články a štúdie uverejňované v periodikách; Naši profesori a historici skúmajú, píšu o svojich výskumoch a objavoch bachanty, veľmi potrebné aj užitočné. [Pn 2006]
5. hovor. (o čom/s vedľajšou vetou) ▶ poskytovať informácie, oboznamovať tlačou, v tlači: je to veľká udalosť, píšu o tom v novinách; deväťdesiat percent novín píše proti vláde; Všade píšu, že do roka bude nová vojna. [P. Jaroš]
◘ fraz. písať ako český žandár (zbytočne) veľa písať; písať ako doktor/lekár nečitateľne písať; písať ako kocúr písať nečitateľne, škaredo, mať nečitateľné písmo; píš, ako počuješ! podľa výslovnosti, foneticky (zásada fonetického pravopisu); to si píš! to je isté!
▷ opak. písavať -va -vajú -val: písavala, ako žije a čo robí; dok. k 1 – 4 ↗ napísať

písať si píše si píšu si píš si! písal si píšuc si píšuci si písanie si nedok. (s kým; ø) ▶ vymieňať si vzájomne listy, správy prostredníctvom pošty, mailov, esemesiek al. iných technologických nástrojov, písomne sa kontaktovať: p. si s priateľmi; často si píšem s bratom v USA; píše si s odborníkmi zo zahraničia; dlho sme si nepísali; občas si píšeme, mailujeme ▷ opak. písavať si -va si -vajú si -val si: písavala si s ľuďmi z rôznych krajín

písavať ↗ písať

písavať si ↗ písať si

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

písať sa p. volať sa

písať si byť v písomnom styku, vymieňať si listy • korešpondovať • viesť korešpondenciu: už dlho si píše s kamarátom z vojny; korešpondovať, viesť korešpondenciu s poisťovňou • vypisovať si (často si písať): ustavične si vypisuje s dajakým cudzincom • nespráv. dopisovať si

písať 1. zaznačovať reč písmom • čarbať (neúhľadne písať): písať, čarbať do písanky úlohu • expr.: škrabať • škriabať • čmárať • čmarigať (škaredo, neúhľadne písať): druháčik škr(i)abe ako kocúr; rýchlo čmára odpoveď na list • expr.: čiarať • čiarkať: čiar(k)a si čosi do notesa • expr.: machliť • machuliť (obyč. škaredo, nejasne a pod. písať): čosi machulí na papier • expr. maľovať (pekne písať) • vypisovať (často písať): dievčence mu ustavične vypisujú • fraz. expr. hádzať na papier: hádže na papier čísla

2. umelecky tvoriť • skladať • komponovať: písať, skladať báseň, operu

pojednávať 1. správ. rokovať

2. správ. rozoberať, zaoberať sa, hovoriť, písať

skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavy • zhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad

2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbe • zostavovať • montovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje stroj • hovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?

3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorca • riasiť • zberať • zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybov • hovor. zastar. rancovať • faldovať • typ. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)

4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriť • písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseň • komponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniu • zostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer

5. vykonávať isté úkony • robiť • konať • činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub

6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2

tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliach • vytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otca • kniž. kreovať: kreovanie spolku • expr.: potiť • smoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť verše • stvárňovať • zobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostredia • komponovať • skladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbách • písať: písať román, symfóniu • produkovať • pejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmy • expr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka verše • zakladať • budovať • zriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

2. dávať priestorové ohraničenie • utvárať • vymedzovať • ohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

3. p. predstavovať 1

volať sa mať meno • nazývať sa • kniž.: menovať sa • zvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očová • hovor. zastar. písať sa • fraz. niesť meno po niekom/niečom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

písať, -še, -šu, rozk. píš nedok.

1. pomocou pera, ceruzy al. stroja zachytávať, zaznamenávať zvuky reči písmom, písmenami: pekne, krasopisne p., p. ozdobným, tlačeným, paličkovým písmom, p. slovo s veľkým, s malým začiatočným písmenom; p. latinkou, švabachom, azbukou; p. perom, ceruzou; p. strojom, na stroji; p. na papier, na blanu; Nevedela ani čítať, ani písať. (Taj.); pren. písaný vlastnou krvou hlboko prežitý, vybojovaný

● kniž. písal sa rok 1848 bolo to v roku 1848;

2. (čo) písmom zaznamenávať ústne prejavy, písmom vyjadrovať myšlienky: p. list, úlohu, p. zápisnicu, p. článok do novín;

3. hovor (čo i bezpredm.) literárne tvoriť: p. básne, verše, romány, poviedky;

4. (čo, o čom i bezpredm.) podávať písomnú zprávu: p. domov, prestal p., brat mu (to) písal; Noviny píšu o volebnom práve. (Taj.);

opak. písavať, -a, -ajú;

dok. napísať

|| písať sa hovor. zastar. volať sa, menovať sa (priezviskom): píše sa Kačanová

|| písať si byť v písomnom styku, korešpondovať: denne si p. (listy);

opak. písavať si

Morfologický analyzátor

písať nedokonavé sloveso
(ja) píšem VKesa+; (ty) píšeš VKesb+; (on, ona, ono) píše VKesc+; (my) píšeme VKepa+; (vy) píšete VKepb+; (oni, ony) píšu VKepc+;

(ja som, ty si, on) písal VLesam+; (ona) písala VLesaf+; (ono) písalo VLesan+; (oni, ony) písali VLepah+;
(ty) píš! VMesb+; (my) píšme! VMepa+; (vy) píšte! VMepb+;
(nejako) píšuc VHe+;