Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

písať -še -šu -uc -uci nedok.

1. zaznačovať (reč) písmom: pekne, rýchlo p., p. ceruzkou, p. na stroji; kniž. p-l sa rok 1848 bolo to roku 1848

2. vyhotovovať písomne: p. úlohu, žiadosť, zápisnicu

3. podávať písomnú správu listom, kartou: priateľ mi (v liste) p-e, že ...; prestali sme si p.

4. informovať (tlačou); zaujímať stanovisko (v tlači): noviny p-u o žatve, p. proti vojne

5. umelecky (obyč. literárne) al. vedecky tvoriť: p. román, operu, p. monografiu;

opak. písavať -a

// písať sa zastar. volať sa, menovať sa: ako sa p-š?

písať píše píšu píš! písal píšuc píšuci písaný písanie nedok.

písať si píše si píšu si píš si! písal si píšuc si píšuci si písaný písanie si nedok.

*dopisovať si ↗ správ. písať si

napísať -píše -píšu napíš! -písal -píšuc -písaný -písanie dok. 1. (čo (na čo, na koho; čím; na čom)) ▶ písmom, grafickými znakmi niečo vyjadriť, zaznačiť, zaznamenať, zapísať: n. na tabuľu vetu, vzorec; n. odkaz ceruzkou, perom, na počítači; n. si výsledky zápasov; opraviť chybne napísané slovo; napíš mi odchody vlaku; adresu treba n. veľkými písmenami; na dverách je niečo napísané; Ledva sa zdržiava, aby si na čelo prstom nenapísala koliesko pomätenosti. [K. Jarunková]; Čísla spočítali, a keď si výsledok napísali na papier, vlasy im vstali dupkom. [Slo 2002]
2. (čo) ▶ stať sa autorom textu, (písomne) zostaviť, vyjadriť, zložiť, vytvoriť: n. si životopis; n. sťažnosť, žiadosť skoncipovať; n. báseň, román, scenár; n. operu skomponovať; je to dobre napísaný článok; Jeho literárne pokusy vyústili do napísania päťdielneho historického románu. [L. Kvasnička]; Chcela by som, aby si pre mňa napísal pieseň. [M. Hvorecký]
3. ((komu; odkiaľ) s vedľajšou vetou/čo/ø) ▶ písomne (listom) dať vedieť, oznámiť: napísal, že nepríde; mal by si už n. rodičom; Z Matice napísali, aby som niekedy prišla, že sa treba porozprávať o jej [korešpondencie] ďalšom osude. [H. Ponická]; Dva razy z Talianska napísal; najprv list, potom už len karta, a potom vôbec nič. [V. Šikula]; Myslíš si, že neprišli na to, kto ten list napísal? [S. Háber]; Zbrane nepoužijú a uložia ich do skladov, napísal včera britský denník. [Sme 1998]
4. hovor. (čo na koho) ▶ písomne previesť majetok na iného, prepísať: napísal majetok na manželku; dom je napísaný na syna podľa zmluvy je vlastníkom syn
◘ fraz. mať niečo napísané na čele/na nose výrazom tváre prezrádzať niečo; iron. napísať niečo čiernou kriedou do komína uznať niečo za zaujímavé, nezvyčajné, ale málo dôležité; kde je napísané, že... al. nikde nie je napísané, že... nemusí sa niečo uskutočniť, ako sa predpokladá, očakáva, môže to byť aj inak
▷ nedok. k 1 – 3 ↗ písať

písanie -nia s. 1. ▶ literárna tvorba: esejistický štýl písania; Jeho písanie je plné detskej i dospeláckej fantázie, emocionality, vľúdnej expresívnosti, humoru. [J. Štrasser] ▷ lit., ped. tvorivé, kreatívne písanie a) činnosť, pri ktorej sa pisateľ originálnym spôsobom venuje procesu písania b) vedný al. študijný odbor, ktorý sa zaoberá teoretickými aspektmi a metódami tvorenia textu; tech. predikatívne písanie funkcia v mobilnom zariadení, ktorá na základe slovníka uloženého v pamäti automaticky dopĺňa písané slová
2. ped., škol. ▶ nácvik techniky a formálnej schopnosti správne písať; školský predmet venujúci sa tejto činnosti: techniky písania; mnohí žiaci majú problémy s písaním; na ľudovej škole sa vyučovalo písanie, čítanie a počítanie
▷ ↗ i písať

písaný -ná -né príd. 1. ▶ ktorý je vyjadrený formou písaného, tlačeného textu, vyhotovený, zaznačený písomne; op. hovorený, ústny: p. prejav; p. dokument; údaje zasielajte e-mailom, faxom alebo inou písanou formou; ľudová slovesnosť vznikala dávno pred vznikom písanej literatúry; heslo v prekladovom slovníku predstavuje písanú podobu slova, jeho výslovnosť a slovenský preklad
2. ▶ zaznačený pomocou variantu hláskových znakov, upravených na písanie rukou (jedným ťahom); op. tlačený: písané a, b; nácvik písaných písmen; žiak vie používať písmená písanej abecedy
▷ ↗ i písať

písať píše píšu píš! písal píšuc píšuci písaný písanie nedok. 1. (čo (kam); ø) ▶ zaznačovať, zachytávať reč, myšlienky písmenami, sústavou grafických znakov: p. perom, ceruzkou; p. písmená do písanky; p. noty na notový papier; p. na počítači; na stroji písala všetkými desiatimi prstami; dodržiavať pravidlá písania a úpravy listov; učil deti čítať, p. a počítať; nepíš takým drobným písmom; lekári často píšu nečitateľne; na konci vety sa píše bodka; ako sa to píše?; Mal iba štyri roky, keď vedel plynulo čítať a písať vo worde. [M. E. Matkin]; Pokúsim sa písať v angličtine, tak mi prepáč, prosím, všetky gramatické a významové chyby. [LT 1998] □ písal sa rok (1989) bol rok (1989); byť písaný na niekoho, na niečo (o majetku) byť na úradnej listine zapísaný ako predmet vlastníctva niekoho, niečoho; patriť niekomu, niečomu podľa listu vlastníctva
2. (čo) ▶ písomne vyhotovovať; dodržiavať pravidlá písania a úpravy listov: p. zápisnicu; p. domácu úlohu; p. si denník; študenti v posluchárni si písali poznámky; p. písomku z fyziky
3. (čo (komu); komu (o čom/s vedľajšou vetou); kam) ▶ podávať niekomu písomnú správu; písomne kontaktovať niekoho: p. list, mail; o všetkom píše rodičom; mala som priateľa, ale prestal mi p.; píšem v mene svojho syna; mnohým v dedine písal žiadosti na úrady; z domu mi píšu, že poslali balík; Každý večer som držala v ruke telefón a písala mu esemesku. [L. Sasková]
4. (čo (o čom); ø) ▶ byť autorom literárneho textu al. vedeckého diela, publikovať: p. básne, poviedky, romány; p. knihy; p. filmové scenáre; p. úvodníky, recenzie; p. piesne, texty piesní; prečo si vlastne začal p.?; písal odborné články a štúdie uverejňované v periodikách; Naši profesori a historici skúmajú, píšu o svojich výskumoch a objavoch bachanty, veľmi potrebné aj užitočné. [Pn 2006]
5. hovor. (o čom/s vedľajšou vetou) ▶ poskytovať informácie, oboznamovať tlačou, v tlači: je to veľká udalosť, píšu o tom v novinách; deväťdesiat percent novín píše proti vláde; Všade píšu, že do roka bude nová vojna. [P. Jaroš]
◘ fraz. písať ako český žandár (zbytočne) veľa písať; písať ako doktor/lekár nečitateľne písať; písať ako kocúr písať nečitateľne, škaredo, mať nečitateľné písmo; píš, ako počuješ! podľa výslovnosti, foneticky (zásada fonetického pravopisu); to si píš! to je isté!
▷ opak. písavať -va -vajú -val: písavala, ako žije a čo robí; dok. k 1 – 4 ↗ napísať

písať si píše si píšu si píš si! písal si píšuc si píšuci si písanie si nedok. (s kým; ø) ▶ vymieňať si vzájomne listy, správy prostredníctvom pošty, mailov, esemesiek al. iných technologických nástrojov, písomne sa kontaktovať: p. si s priateľmi; často si píšem s bratom v USA; píše si s odborníkmi zo zahraničia; dlho sme si nepísali; občas si píšeme, mailujeme ▷ opak. písavať si -va si -vajú si -val si: písavala si s ľuďmi z rôznych krajín

písavať ↗ písať

písavať si ↗ písať si

písať, -še, -šu, rozk. píš nedok.

1. pomocou pera, ceruzy al. stroja zachytávať, zaznamenávať zvuky reči písmom, písmenami: pekne, krasopisne p., p. ozdobným, tlačeným, paličkovým písmom, p. slovo s veľkým, s malým začiatočným písmenom; p. latinkou, švabachom, azbukou; p. perom, ceruzou; p. strojom, na stroji; p. na papier, na blanu; Nevedela ani čítať, ani písať. (Taj.); pren. písaný vlastnou krvou hlboko prežitý, vybojovaný

● kniž. písal sa rok 1848 bolo to v roku 1848;

2. (čo) písmom zaznamenávať ústne prejavy, písmom vyjadrovať myšlienky: p. list, úlohu, p. zápisnicu, p. článok do novín;

3. hovor (čo i bezpredm.) literárne tvoriť: p. básne, verše, romány, poviedky;

4. (čo, o čom i bezpredm.) podávať písomnú zprávu: p. domov, prestal p., brat mu (to) písal; Noviny píšu o volebnom práve. (Taj.);

opak. písavať, -a, -ajú;

dok. napísať

|| písať sa hovor. zastar. volať sa, menovať sa (priezviskom): píše sa Kačanová

|| písať si byť v písomnom styku, korešpondovať: denne si p. (listy);

opak. písavať si

písať nedok.
1. csl zaznamenávať reč písmom pomocou pera, ceruzky ap.: Pam rechtor náz učili písaťi na tabľičku grifľom, oňi griedov písaľi na tabuľu (Čelovce MK); Pasťír ňevia aňi šítaď aňi písať (Čierna Lehota ROŽ); Juj, ve_to šetko ňepíšťe! (Kráľ. Lehota LM); Čo furt píšece? (V. Rovné BYT); Nevin čítad ani písad (Ružindol TRN); Ten pan vas pišu, dajce pozor! (Fintice PRE); A mesto blajbasa bol grif a tam sce mohli na tej tabličke pisac (Žakarovce GEL)
F. nahňevaňí Jano hňet písau̯ ďekomu po chrpťe (Králiky BB) - bil; píše ako českí žandár (Málinec LUČ) - rýchlo al. dlho píše
2. csl podávať písomnú správu listom, pohľadnicou ap.: Jano už písau̯ poňho, aľe horkuo ťi ten príďe! (Dol. Lehota DK); Ja som naveki domou písau̯ (Kriváň ZVO); A uš poton ľeťe, už nán písaľi kolári staďe z dolňiakou karťi (Tek. Breznica NB); Muž ni písal, že ide, neví, dze sa pristaví (Ružindol TRN); Te_naž nedošél dom, až mi majster píše (Bernolákovo BRA); Prišol mi ľistek, kukam, čo to mi pišu (Gelnica); No a jag odešľi, ta ňigda vecej śe ňevraciľi, daz dvaras pisaľi stamac (Brezina TRB); Vecka mi pisal na Červeni kriš, či tam išče dachto žije (Čemerné VRN)
3. csl písomne zaznamenávať, informovať o niečom al. vyjadrovať myšlienky: Čo píšu novini? (Bodorová MAR); Ako píše Písmo svätuo v Mojžišových kňihách (V. Lom MK); Ná aj o strinéj bi sa dalo písat (Rudník MYJ); A ked me še poschadzaľi, ta Julka začala hutoredz o ancikrista, bo to tedi bars pisaľi u kaľendaru (Brezina TRB); A ras prišol inšpektor a śme maľi pisadz o čistoce (Sokoľ KOŠ)
4. zried. vsl oznamovať niečo s cieľom úradne zaregistrovať, prihlásiť: Buľi me na fare pisadz ohlaśki (Torysa SAB); Trebalo mi ho pisac do školi (Bánovce n. Ond. MCH)
5. používať pre niekoho nejaké meno, volať: A tebe, mala, jak pišu? (Bzenov PRE)
6. predkresľovať ozdoby al. ornamenty na výšivku: písat kveti (Trakovice HLO); písavať opak. k 2: Dĺho si písávali edon druhimu (Revúca)

písať sa nedok. csl používať nejaké meno, obyč. priezvisko, volať sa: Krakáč zme ho volávaľi, tak sa písau̯ (Cerovo KRU); Kľiňe_dzme ho zvaľi, aľe písau̯ sa Adamou a to ho tak prezeivaľi, že Kľiňec (Lešť MK); Jak sa píšete po occovi? (Bzince p. Jav. NMV); On sa ináč píše, to mu enem tak ríčú (Brodské SKA); A ti jak śe piśeś? Janko, či Onda? (Krížovany PRE); Vona śe piše Švejdova (Sobrance)

písavať p. písať

písať, čes psát ndk
1. graficky zaznamenávať zvuky reči, písmom zychytávať: za pisarze Wassy Milosti prosim, neb sam nevmym psaty ((BRATISLAVA) 1553); zpráwa pjsma slowenského, gak se ma dobre psati (LEVOČA 1696); keby se wcžil ten rok nepisal (SKALICA 1723) keby to nebolo v tom roku; geden každý, který čjtati a maličko pjsati wj (LU 1775); slowenská dobromluwnost obsahuge regule slowensky dobre mluwiti a pjsati (DM 1780); pjss, múg (Ježišu), na desce srdca mého twú sladku památku, aby se nezmazala (BlR 18. st);
x. pren pani každe twoge dobrodeny pissu na popele, aby y negmenssi witr ho zafukal cele (GV 1755) nezaznačujú, neberú na vedomie
2. čo čím písmom zaznamenávať ústne prejavy, myšlienky: aby se ten list latinský pjsal (ŽARNOVICA 1598); listi kdi se pisali, dano panom wina (ZVOLEN 1654); dalo se pana Michalowj za suplicatij, kteru pisal do Gemera (ŠTÍTNIK 1692); pisarowy testament nasledugicimy slowmi pisati rozkazal (MS 1758); to bol welmy sprosti pisar, čuo tje comissie pisal (VRÚTKY 1779); ja nižej podepsany som pisal tuto inštanciu (JAKUBOVANY 1784 LP); (pán) Adama do put okuvati dal a tak nam zakazuval k stolici se tužiti, že nam on inštancie s palicmi bude pisati (TURZOVKA 1798) trestať
3. (listom) podávať písomnú správu, písomne oznamovať: Jan z Wrbna sluzebnikuom nassim psal, chtiecze nassey czti vtrhnuti (SKALICA 1432 SČL); zrozumel sem z wassecho lystu, co my Wassa Mylosc pysaly (CHMEĽOV 1577); teh 5 fl kdy prnese wam vstne duwodne oznamime, nebo by bolo mnoho psati (B. ŠTIAVNICA 1595); o zdrawy yak dytek, tak také mogem to pisem (MODRA 1680); inne nowjn nemožem pisat (RAKOVICE 1747)
4. písomne zaznamenávať niečo do úradných kníh, spisov: to sa pisse na vrek dietkam nassim y potomkom na buducze czasy (SLIAČE 1586); wogakuw, ktery magj pysany bit, prjsahu položiwsse (KoB 1666); na wrek sobe kopanice dati pysati (ĎANOVÁ 1714); kedykolwek hressime, hrchj náss gakžto se pjsse (ŽP 1788); pokuty tri d. piše (TURZOVKA 1798 LP)
5. čo (o kom) odborne opisovať, literárne tvoriť: o nemž (Saulovi) ewangelicky chronista takto pisse (WO 1670); swatý Augustin o negswatégssy trogjcy gednu kňjhu pjsal (RW 1702); psal Tragoediu Jan Tungerlarius (ASL 1728); versifico: wersse pjssem; apologum fecit qvam fabre: majstrowskú pohádku pjsal (KS 1763); písavať, písavávať, čes psávat frekv k 1: philyra: starožytni psawaly na tabulkach woskowych medénnu refiku, gegižto končistem koncem pisawawali se litery (OP 1685); lipowé lyčij, na kterem dáwno pjsawali (KS 1763); dluhozwučné gest w podstatních ménách, které bili písawané skrz ou (BE 1794); k 2: starj listy pisawaly (KoB 1666); ktery pro wssetecnost mysli neb pro wtipu swého w múdrosti wiostreňy pisawagu (PP 1734); poslúchag slowo božj, od kteréhokol. také čloweka sa prednássá aneb pisáwá (BlR 18. st); písať sa, čes psát se ndk nazývať sa: take se gest prwe psal pan z Hodonyna a giz se pisse siedienym na Hodonyne (SKALICA 1432); že by sa tenže horegmenuwany p Mateg Messkom pisal anebo zwal (V. KUBÍN 1725); písavať sa frekv: otecz dogysta wedety nemuže, ale to wye, že sa Toranym pysawal (T. ĎUR 1703)

psát p. písať