píliť -i -ľ! nedok. rezať, spracúvať pílou: p. drevo i fraz. expr. chrápať; p. dosky;
pren. expr. chrápe, ani čo by (dosky, drevo) p-l veľmi
● expr. p. niekomu hlavu, uši neodbytne naliehať, domŕzať (rečou); p. konár pod sebou škodiť sám sebe;
opak. pílievať -a
píliť píli pília píľ! pílil píliac píliaci pílený pílenie nedok.
pílievať ↗ píliť
píliť -li -lia píľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. (čo (na čo)) ▶ rezať materiál pílou, nástrojom s ozubeným oceľovým pásom al. kotúčom; pílením oddeľovať niečo z niečoho: p. drevo na cirkulárke; p. kmeň na polená; p. mrežu; p. kameň na dlažbu; izolačné dosky zo sklených vlákien možno p. aj brúsiť; V lese pracovali robotníci. Pílili stromy a potom ich rezali na metre. [V. Šikula] ◘ fraz. expr. chrápe, akoby drevo pílil v spánku vydáva veľmi hlasité zvuky; píliť niekomu nervy opakovane niekoho znervózňovať; expr. píliť niekomu uši neodbytne žiadať niečo od niekoho, domŕzať; píliť pod sebou konár vlastným neuváženým, nerozumným konaním sa zbavovať istoty, opory, sám si pripravovať pád, záhubu ▷ opak. pílievať -va -vajú -val: V končiacich sa jarných dňoch a začiatkom leta sa pílievalo ľahšie, kôra sa dobre lúpala [...]. [A. Habovštiak]
domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu
domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať
fidlikať pejor. 1. zle, neumelo hrať (obyč. na husliach) • pejor.: fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať: celý deň fidliká, pidliká, pidlikuje, nedá sa to počúvať • pejor.: hudlikať • hudlikovať • cvrlikať: susedovie chlapec hudliká, cvrliká každý deň • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • píliť (na husliach)
2. nezručne, neobratne strúhať, rezať al. krájať • pejor.: fidlikovať • pidlikať • pidlikovať: fidliká, pidliká do dreva, aby vyrezal hračku • stružlikať • stružlikovať (pomaly, s chuťou, zo zábavy a pod.): stále čosi stružliká
hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase
2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca
3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou
4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať
chrápať 1. pri spaní vydávať hlasité hrdelné zvuky • fraz. expr. píliť drevo: chrápe, píli drevo, len sa tak ozýva • expr. chrapkať (mierne chrápať) • expr. pochrapkávať (prerušovane mierne chrápať)
2. p. spať 1
píliť spracúvať pílou, pílkou • rezať • rozrezávať: robotníci začali píliť, rezať drevo dovezené z hory; rozrezávať kmeň stromu • spiľovať (pílením odstraňovať): spiľovať staré, bútľavé stromy • vypiľovať (pílením zhotovovať): vypiľovanie dózy
píliť, -i, -ia, rozk. píľ nedok. (čo) rezať, rozrezávať pílou, pílkou: p. drevo, dosky, kláty
● hovor. p. niekomu hlavu unúvať, obťažovať ho, otravovať, neodbytne naliehať; expr. na niekom drevo p. zneužívať, trápiť, utláčať niekoho; expr. chrápe ani čo by (dosky) pílil veľmi hlasno;
opak. pílievať, -a, -ajú
pílievať p. píliť1
píliť sa nedok. zried. usilovať sa: Mosíš sa vác píliťi do učeňá (Topoľčany); píľiť sa (Mošovce MAR)
píliť1 nedok. 1. strsl, čiast. zsl rezať, rozrezávať drevo pílkou: Píliu_o sa drevo na papier alebo aj na šuibau̯ki (Zázrivá DK); Píľiľi zme tie kláti na pou̯ metra, na štvrť, akuo bolo treba (Detva ZVO); Dvaja zmo tehali pílu a pílili, kím bug alebo dup spadnúl ló (Mikolčany REV); Pílid drevo (Lukáčovce HLO); Ňekerie viropke žiadaľi takuo, druhie inakšuo píľeňia (Pukanec LVI) L. píľeňia na faus (Iľanovo LM) - pílenie rámovou pílkou zhora nadol F. ňebuďem si ja toľko s tím hlavu píliť, nech to dopadňe ako kce (Košťany n. Tur. MAR) - robiť si starosti, trápiť sa pre niečo; čo mi už máš toľko s tím hlavu píľiť? (Košťany n. Tur. MAR), píľi mu hlavu (Blatnica MAR), píliď hlavu (Rim. Píla RS) - dohovárať niekomu, karhať niekoho pre niečo; píli mi poza uši, abi mu tú harmoniku kúpila (Chyžné REV); nože uš prestaň, ňemisíž mi furton o ton ednon kolo uší píľiťi (Kokava n. Rim. RS); od rána mi píli uši gvóli téj motorke (Lapáš NIT) - neodbytne sa niečoho dožadovať, unúvať 2. expr. hlasno chrápať: Calú noc som nespal, šva pílil ani na pile (Revúca); píliť (V. Maňa VRB); pílievať opak. k 1: pílievať (Hor. Lehota DK)
píliť2 nedok. 1. zried. jzsl expr. ponáhľať sa al. súriť niekoho: Co pílíš, ešče je času dost (Brodské SKA); Velice len pílili, abi zme už išli, lebo prindeme neskoro na štáciju (Brestovany TRN) 2. turč expr. dlho a zblízka na niečo hľadieť (obyč. pri práci): Ňepíľťe toľko do toho šiťia a chojťe uš spať, stará mať (Čičmany ŽIL)
píliť1 [píl-, piel-], pilovať1 ndk 1. čo rezať, rozrezávať pílou: ze bych bratru swemu nedopustyl pylyth na swey pyle (MADOČANY 16. st); prach od pjleny odpada (KoB 1666); (čeľaď) na pjelach dobre dosky pjelila (L. JÁN 1704); serra deseco, praecido: pjlugem (KS 1763); (muž) ze swyho domu wynesl drewo pilowat (AP 1771) 2. čo obrábať pilníkom, brúsiť, obrusovať niečo: on mnie poslal pro pilniki wipossczawat, že ma przasky pilowat (SKALICA 1675); limo: pilugem, hladjm (KS 1763); zlatnik neokruchany diamant musi piliti (MK 18. st)
píliť2, pilovať2 ndk 1. čo starostlivo vykonávať nej. činnosť: Katharina remeslo pilila a požehnany bozske citila (ŽILINA 1699); nepilugice obchod, w hore pri rubanj drewa se bawili (L. PORÚBKA 1771) 2. starať sa o niečo: (pastier) zwerené sobe stádo pásl a pilowal (PeP 1769); bohatstwj čtnosti a česti držať, píliti stálé budeš (BE 1794) F. piliug každy sweho, zanecheg cyzyho (SiN 1678) hľaď na svoje, nestaraj sa o cudzie
pilovať p. píliť