Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

píliť -i -ľ! nedok. rezať, spracúvať pílou: p. drevo i fraz. expr. chrápať; p. dosky;

pren. expr. chrápe, ani čo by (dosky, drevo) p-l veľmi

expr. p. niekomu hlavu, uši neodbytne naliehať, domŕzať (rečou); p. konár pod sebou škodiť sám sebe;

opak. pílievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
píliť ‑i ‑ia ‑ľ! nedok.

píliť píli pília píľ! pílil píliac píliaci pílený pílenie nedok.

pílievaťpíliť


píliť -li -lia píľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. (čo (na čo)) ▶ rezať materiál pílou, nástrojom s ozubeným oceľovým pásom al. kotúčom; pílením oddeľovať niečo z niečoho: p. drevo na cirkulárke; p. kmeň na polená; p. mrežu; p. kameň na dlažbu; izolačné dosky zo sklených vlákien možno p. aj brúsiť; V lese pracovali robotníci. Pílili stromy a potom ich rezali na metre. [V. Šikula]
fraz. expr. chrápe, akoby drevo pílil v spánku vydáva veľmi hlasité zvuky; píliť niekomu nervy opakovane niekoho znervózňovať; expr. píliť niekomu uši neodbytne žiadať niečo od niekoho, domŕzať; píliť pod sebou konár vlastným neuváženým, nerozumným konaním sa zbavovať istoty, opory, sám si pripravovať pád, záhubu ▷ opak. pílievať -va -vajú -val: V končiacich sa jarných dňoch a začiatkom leta sa pílievalo ľahšie, kôra sa dobre lúpala [...]. [A. Habovštiak]

domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


fidlikať pejor. 1. zle, neumelo hrať (obyč. na husliach) • pejor.: fidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikať: celý deň fidliká, pidliká, pidlikuje, nedá sa to počúvaťpejor.: hudlikaťhudlikovaťcvrlikať: susedovie chlapec hudliká, cvrliká každý deňpejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťpíliť (na husliach)

2. nezručne, neobratne strúhať, rezať al. krájať • pejor.: fidlikovaťpidlikaťpidlikovať: fidliká, pidliká do dreva, aby vyrezal hračkustružlikaťstružlikovať (pomaly, s chuťou, zo zábavy a pod.): stále čosi stružliká


hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do ránahovor. muzicírovať: rád doma muzicírujezastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikujevyhrávaťexpr.: vyhúdaťvyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deňbrnkaťvybrnkávaťdrnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiuhovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesochpejor.: fidlikaťfidlikovaťpidlikaťpidlikovaťpihlikaťhudlikaťhudlikovaťcvrlikaťčvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgaťvŕzaťvrzúkaťhovor. expr.: škrípaťpíliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkaniaexpr.: tudlikaťtulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlointerpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosťpohrávaťpoihrávať: na perách jej pohráva úsmevblýskaťblýskať sablyšťať salesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiachhorieť (o očiach): oči horia nadšenímiskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať


chrápať 1. pri spaní vydávať hlasité hrdelné zvuky • fraz. expr. píliť drevo: chrápe, píli drevo, len sa tak ozývaexpr. chrapkať (mierne chrápať) • expr. pochrapkávať (prerušovane mierne chrápať)

2. p. spať 1


píliť spracúvať pílou, pílkou • rezaťrozrezávať: robotníci začali píliť, rezať drevo dovezené z hory; rozrezávať kmeň stromuspiľovať (pílením odstraňovať): spiľovať staré, bútľavé stromyvypiľovať (pílením zhotovovať): vypiľovanie dózy

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

píliť, -i, -ia, rozk. píľ nedok. (čo) rezať, rozrezávať pílou, pílkou: p. drevo, dosky, kláty

hovor. p. niekomu hlavu unúvať, obťažovať ho, otravovať, neodbytne naliehať; expr. na niekom drevo p. zneužívať, trápiť, utláčať niekoho; expr. chrápe ani čo by (dosky) pílil veľmi hlasno;

opak. pílievať, -a, -ajú

pílievať p. píliť1


píliť sa nedok. zried. usilovať sa: Mosíš sa vác píliťi do učeňá (Topoľčany); píľiť sa (Mošovce MAR)


píliť1 nedok.
1. strsl, čiast. zsl rezať, rozrezávať drevo pílkou: Píliu_o sa drevo na papier alebo aj na šuibau̯ki (Zázrivá DK); Píľiľi zme tie kláti na pou̯ metra, na štvrť, akuo bolo treba (Detva ZVO); Dvaja zmo tehali pílu a pílili, kím bug alebo dup spadnúl ló (Mikolčany REV); Pílid drevo (Lukáčovce HLO); Ňekerie viropke žiadaľi takuo, druhie inakšuo píľeňia (Pukanec LVI)
L. píľeňia na faus (Iľanovo LM) - pílenie rámovou pílkou zhora nadol
F. ňebuďem si ja toľko s tím hlavu píliť, nech to dopadňe ako kce (Košťany n. Tur. MAR) - robiť si starosti, trápiť sa pre niečo; čo mi už máš toľko s tím hlavu píľiť? (Košťany n. Tur. MAR), píľi mu hlavu (Blatnica MAR), píliď hlavu (Rim. Píla RS) - dohovárať niekomu, karhať niekoho pre niečo; píli mi poza uši, abi mu tú harmoniku kúpila (Chyžné REV); nože uš prestaň, ňemisíž mi furton o ton ednon kolo uší píľiťi (Kokava n. Rim. RS); od rána mi píli uši gvóli téj motorke (Lapáš NIT) - neodbytne sa niečoho dožadovať, unúvať
2. expr. hlasno chrápať: Calú noc som nespal, šva pílil ani na pile (Revúca); píliť (V. Maňa VRB); pílievať opak. k 1: pílievať (Hor. Lehota DK)


píliť2 nedok.
1. zried. jzsl expr. ponáhľať sa al. súriť niekoho: Co pílíš, ešče je času dost (Brodské SKA); Velice len pílili, abi zme už išli, lebo prindeme neskoro na štáciju (Brestovany TRN)
2. turč expr. dlho a zblízka na niečo hľadieť (obyč. pri práci): Ňepíľťe toľko do toho šiťia a chojťe uš spať, stará mať (Čičmany ŽIL)

píliť1 [píl-, piel-], pilovať1 ndk
1. čo rezať, rozrezávať pílou: ze bych bratru swemu nedopustyl pylyth na swey pyle (MADOČANY 16. st); prach od pjleny odpada (KoB 1666); (čeľaď) na pjelach dobre dosky pjelila (L. JÁN 1704); serra deseco, praecido: pjlugem (KS 1763); (muž) ze swyho domu wynesl drewo pilowat (AP 1771)
2. čo obrábať pilníkom, brúsiť, obrusovať niečo: on mnie poslal pro pilniki wipossczawat, že ma przasky pilowat (SKALICA 1675); limo: pilugem, hladjm (KS 1763); zlatnik neokruchany diamant musi piliti (MK 18. st)

píliť2, pilovať2 ndk
1. čo starostlivo vykonávať nej. činnosť: Katharina remeslo pilila a požehnany bozske citila (ŽILINA 1699); nepilugice obchod, w hore pri rubanj drewa se bawili (L. PORÚBKA 1771)
2. starať sa o niečo: (pastier) zwerené sobe stádo pásl a pilowal (PeP 1769); bohatstwj čtnosti a česti držať, píliti stálé budeš (BE 1794)
F. piliug každy sweho, zanecheg cyzyho (SiN 1678) hľaď na svoje, nestaraj sa o cudzie


pilovať p. píliť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu