päta, -y, piat ž.
1. zadná časť chodidla: zraziť p-y obyč. opätky; zvrtnúť sa na p-e obyč. na opätku; šaty po p-y veľmi dlhé; pren. Mňa panská surovosť šliape tvrdou pätou. (Sládk.)
● expr. niekomu p-y lízať pochlebovať, podlizovať sa; hovor. prilepiť sa, lepiť sa niekomu na p-y neodbytne ísť, chodiť za niekým; expr. otrčiť p-y zomrieť; hovor. vytiahnuť p-y (z domu) vyjsť, odísť; ukázať p-y ujsť; hovor. od hlavy po p-y (do p-y) celý; hovor. premerať si niekoho od hlavy po p-y, od p-y do hlavy opovržlivo prezrieť; kniž. Achillova päta zraniteľné miesto, slabá stránka, slabina; hovor. to nemá ani hlavy (hlavu) ani p-y (p-u) je to bez zmyslu, nelogické; hovor. stúpa mu na p-y a) doháňa ho; b) prísne stíha jeho chyby, nedostatky; byť dakomu v p-ách, kráčať dakomu v p-ách, za p-ami sledovať ho; žart. Kto nemá v hlave, má v pätách (prísl.) o zábudlivom človeku; hovor. To mi ani do päty nevošlo (Kuk.) ani som na to nepomyslel.
2. hovor. časť obuvi al. pančuchy, ktorá sa nosí na päte: topánky, pančuchy sú zodraté na p-ách;
3. spodná al. zadná časť nejakého predmetu (napr. vrchu, stromu): p. stĺpa, p. lyží, p. hory, p. stromu, p. kríža; geom. p. kolmice miesto kde sa kolmica dotýka priamky, s ktorou zviera pravý uhol;
pätový i pätný príd.: p. kĺb;
pätka1, -y, -tiek ž. zdrob. k 1, 2 malá päta;
pätička, -y, -čiek i pätôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
pätový p. päta