Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

päta -y piat ž.

1. zadná časť chodidla: zvrtnúť sa na p-e, poraniť si p-u

2. časť pančuchy al. obuvi na tejto časti nohy: zodraté p-y pančúch

3. spodná al. zadná časť niečoho: p. stromu, p. vrchu

● expr.: byť niekomu v p-ách, za p-ami a) neďaleko za niekým b) prenasledovať niekoho; šliapať, stúpať niekomu na p-y a) doháňať ho (pri chôdzi, pri súťažení ap.) b) byť prísny k niekomu, obmedzovať ho; visieť niekomu na p-ách neodbytne chodiť za ním, sledovať ho; lepiť, vešať sa niekomu na p-y a) byť ustavične blízko neho b) nadbiehať, vnucovať sa; → lízať p-y niekomu; vytiahnuť p-y odniekiaľ vyjsť, odísť; ukázať niekomu p-y ujsť; nemať niečo ani v p-e vôbec sa nestarať; → smola sa mu lepí na p-y; od hlavy po p-y (byť nejaký) celý; nemá to → hlavy ani p-y; hrub. otrčiť p-y zomrieť; Achillova p. slabé miesto;

pätový, pätný príd.: p. kĺb;

pätka -y -tiek ž.

1. zdrob. k päta

2. pätica²: p. pažby, p. stĺpca;

pätkový príd. k 2: p-é ložisko, p. tlak;

pätička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1

2. hovor. expr. zahratie lopty pätou (vo futbale);

pätôčka -y -čok ž. zdrob. k 1

päta päty piat ž.

päta päty piat ž. 1. ▶ zadná časť chodidla: p. a špička; ostroha, výrastok na päte; mať tvrdé, popraskané päty; našľapovať na päty; nové topánky mi derú päty; urobili sa jej otlaky na pätách; tŕň mu zadrel do päty; obliecť si šaty po päty s dĺžkou po zem; Mládenec si na oplátku bez rozšnurovania, pätou o pätu vyzul topánky a nechal ich padnúť na dlážku. [P. Vilikovský]; Dôstojníci zrazili päty a pozdravili po vojensky. [P. Krištúfek] zrazili podpätky, postavili sa do pozoru, ↗ i fraz.
2. ▶ časť ponožky, pančuchy al. obuvi, ktorá prilieha na túto časť nohy: vystužená p. na obuvi; lyže s voľnou pätou; anatomicky tvarovaná stielka topánky s gélovou pätou; na ponožke mám deravú pätu; pri chôdzi z kopca zaistite pätu viazania do stabilnej polohy
3. ▶ spodná, zadná al. končiaca sa časť niečoho, úpätie: p. komína, kríža, piliera; p. vodnej hrádze, pilóty, priehrady, zosuvu; Dve postavy sa chvíľu zvíjali vo vzduchu, potom zmizli medzi stromami pri päte útesu. [J. Červenák]; Muránska jaskyňa leží pri päte južnej steny Muráňa vo výške 1 559 m. [KSl 1964] ▷ žel. koľajnicová päta, päta koľajnice spodná časť koľajnice slúžiaca na pripevnenie koľajnicového pásu k podvalu a na rozloženie tlaku zaťaženia; mat. päta kolmice miesto, kde sa kolmica pretína s priamkou, ktorá je dotyčnicou ku geometrickému útvaru v danom bode; polygr. päta strany, stránky spodná časť strany, stránky mimo sadzobného obrazca, ktorá môže obsahovať stránkovú číslicu; inform. päta webovej stránky spodná časť webovej stránky, kde sa nachádza napr. názov stránky, linky, kontaktné údaje, informácie o licencii a autorských právach majiteľa stránky
◘ fraz. je mu to ako tŕň v päte je mu to nepríjemné, prekáža mu to; Achillova päta a) ľahko zraniteľné miesto b) slabé miesto, slabina; byť/chodiť/ísť niekomu v pätách al. byť niekomu za pätami al. visieť niekomu na pätách byť už blízko pri niekom, pri sledovaní, prenasledovaní niekoho a pod., doháňať niekoho; držať sa niekomu v pätách al. držať sa niekomu za pätami vytrvalo chodiť za niekým, prenasledovať niekoho; horí mu za pätami niečo ho súri; lepiť sa/prilepiť sa/vešať sa niekomu na päty a) ustavične niekoho sledovať, držať sa v blízkosti niekoho b) vnucovať sa, vnútiť sa niekomu do priazne; hrub. lízať niekomu päty správať sa k niekomu veľmi ponížene, úslužne, usilujúc sa takýmto správaním získať výhody, podlizovať sa; mať niekoho za pätami a) byť niekým sledovaný v tesnej blízkosti b) byť prenasledovaný niekým; nemá to ani hlavu/hlavy, ani pätu/päty je to zmätené, nedáva to zmysel; od hlavy po päty a) po celej dĺžke, celý: bola oblečená od hlavy po päty do čierneho b) v krajnej miere, celkom: má toho chlapca preštudovaného od hlavy po päty; otočiť sa/zvrtnúť sa na päte a) rýchlo zmeniť smer b) odísť, definitívne s niekým, s niečím skoncovať, prestať sa niekým, niečím zaoberať (obyč. pod vplyvom veľkého citového napätia); hrub. otrčiť päty zomrieť; premeriavať si/premerať si niekoho od hlavy po päty/k pätám dôkladne al. opovržlivo si niekoho obzerať, skúmať, obzrieť, preskúmať; smola sa mu lepí na päty nedarí sa mu, nemá úspech; stavať sa na päty vzpierať sa, vzdorovať; stúpať/šliapať niekomu na päty a) prenasledovať a doháňať niekoho b) správať sa k niekomu prísne, prísne niekoho kontrolovať; hovor. to nemá ani v päte al. to mu ani do päty nevošlo ani nepomyslí na také niečo; ukázať niekomu päty utiecť, ujsť od niekoho; vytiahnuť/ťahať niečo [až odniekiaľ] z päty a) s námahou, nevedno odkiaľ si na niečo spomenúť, spomínať b) vymyslieť, vymýšľať si niečo, čo nezodpovedá skutočnosti; vytiahnuť/vystrčiť päty odniekiaľ vyjsť, odísť odniekiaľ; vytrhnúť si tŕň z päty zbaviť sa istej ťažkosti, oslobodiť sa od niečoho nepríjemného; zraziť päty [pred niekým] podriadiť sa, poslúchnuť bez protestu
◘ parem. každý vie, kde ho päta [najviac] tlačí/omína každý dobre pozná svoje problémy, nedostatky; kto nemá v hlave, má/musí mať v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu, pretože po zabudnutú vec sa musí vrátiť
▷ zdrob. ↗ pätička; pätôčka -ky -čok ž. zdrob. expr. k 1, 2: dieťatko vystrčilo spod perinky holú pätôčku

pätička -ky -čiek ž. 1. zdrob. i expr. ▶ malá päta, zadná časť chodidla: poštekliť dieťa na pätičkách; dcérka chodí po špičkách, stojí na pätičkách; detské papučky pevne držia nožičku aj pätičku
2. zdrob. expr. ▶ päta, časť ponožky, pančuchy al. obuvi priliehajúca na túto časť nohy: zodraté pätičky pančúch; na pätičke dupačiek som si všimla malú dierku; sandáliky majú na pätičkách zodratú farbu
3. ▶ zdravotná pomôcka poskytujúca potrebnú ochranu päty a chodidla pri chôdzi, napr. tlmenie nárazov, ochranu pred otlakmi: samolepiaca p.; silikónová, kožená p.; vložiť a prilepiť pätičky do topánky
4. polygr. pätička strany, stránky ▶ spodná časť stránky mimo sadzobného obrazca, ktorá môže obsahovať stránkovú číslicu; inform. pätička webovej stránky spodná časť webovej stránky, kde sa nachádza napr. názov stránky, linky, kontaktné údaje, informácie o licencii a autorských právach majiteľa stránky, päta strany, stránky
5. hovor. expr. ▶ (vo futbale) zahratie lopty pätou: prihrávka pätičkou; hráč pohotovou, efektnou pätičkou skóroval; Oba [góly] padli po pätičkách hráčov, no z dvoch odlišných vzdialeností. [Šp 2006]
▷ zdrob. pätôčka ↗ päta

pätôčka ↗ päta

päta, -y, piat ž.

1. zadná časť chodidla: zraziť p-y obyč. opätky; zvrtnúť sa na p-e obyč. na opätku; šaty po p-y veľmi dlhé; pren. Mňa panská surovosť šliape tvrdou pätou. (Sládk.)

● expr. niekomu p-y lízať pochlebovať, podlizovať sa; hovor. prilepiť sa, lepiť sa niekomu na p-y neodbytne ísť, chodiť za niekým; expr. otrčiť p-y zomrieť; hovor. vytiahnuť p-y (z domu) vyjsť, odísť; ukázať p-y ujsť; hovor. od hlavy po p-y (do p-y) celý; hovor. premerať si niekoho od hlavy po p-y, od p-y do hlavy opovržlivo prezrieť; kniž. Achillova päta zraniteľné miesto, slabá stránka, slabina; hovor. to nemá ani hlavy (hlavu) ani p-y (p-u) je to bez zmyslu, nelogické; hovor. stúpa mu na p-y a) doháňa ho; b) prísne stíha jeho chyby, nedostatky; byť dakomu v p-ách, kráčať dakomu v p-ách, za p-ami sledovať ho; žart. Kto nemá v hlave, má v pätách (prísl.) o zábudlivom človeku; hovor. To mi ani do päty nevošlo (Kuk.) ani som na to nepomyslel.

2. hovor. časť obuvi al. pančuchy, ktorá sa nosí na päte: topánky, pančuchy sú zodraté na p-ách;

3. spodná al. zadná časť nejakého predmetu (napr. vrchu, stromu): p. stĺpa, p. lyží, p. hory, p. stromu, p. kríža; geom. p. kolmice miesto kde sa kolmica dotýka priamky, s ktorou zviera pravý uhol;

pätový i pätný príd.: p. kĺb;

pätka¹, -y, -tiek ž. zdrob. k 1, 2 malá päta;

pätička, -y, -čiek i pätôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.

päta ž. (piata)
1. csl zadná časť chodidla: Koľme som si petu na doske rozrafnú (Dol. Lehota DK); On si chodiu̯ tag, na pätu tag nepristúpau̯ (Stankovany RUŽ); Ňevrázgaj sa mi ces tie dvere, lebo ťi do ňih zavrzňen piati! (Sebechleby KRU); Vikroč, stúpam ťi na päťi! (Králiky BB); Daž mi uva̋zlo do peti (Slavošovce ROŽ); Také má špinavé pati! (V. Rovné BYT); Vedz máš rozdžavenú celú pätu, krv sa ci ľen tak vaľí (Brvnište PB); Dostau̯ som ňeráz odraz na paťe (Bánovce n. Bebr.); Pichél sem si do pati tŕň (Skalica); Peta śe mi obira (Dl. Lúka BAR); Na nohi me vžaľi dobri topanki, žebi nam peti ňeohrizlo (V. Kazimír TRB)
F. tvardi jak s petu nabiti (Brezina TRB) - veľmi tvrdý; bou̯ so_mu f pätách (Blatnica MAR) - išiel som tesne za ním; furd mi je za patámi (Lukáčovce HLO) - všade za mnou chodí; diźdž už za petami (Čemerné VRN) - čoskoro začne pršať; lecí, ja_kebi mu za patama horau̯o (Kuchyňa MAL) - veľmi rýchlo beží; scev pati ukázat (Šípkové PIE) - chcel utiecť; zaplaťiť pätami (Mošovce MAR) - utiecť bez zaplatenia; rada je, keď mu päti viďí (Poniky BB) - neznáša jeho prítomnosť; vistrčiu̯ mu päti (Martin) - vyhodil ho; vzau̯ päti na pľecia (Martin) - utiekol; bežau̯, ľen sa mu tak päti bľískaľi (Košťany n. Tur. MAR), uťekau̯, ľen mu tak päti o zadok pľieskaľi (Ležiachov MAR) - rýchlo bežal; len peti vitršil a ujšol het (Kopráš REV) - rýchlo odišiel; f ti pati bola za ňim! (Zborov n. Bystr. KNM) - ihneď; ot patóf aš po hlavu ma opkukávala (Ružindol TRN) - celú si ma prezerala; šak ťi aňi po pati nedočáhne! (Kuchyňa MAL) - nevyrovná sa ti; ja miśľela, že peti potracim, tak som tancovala (Fintice PRE) - veľa a temperamentne som tancovala; má vác f paťe jako iní v hlave (Bošáca TRČ) - je múdrejší ako iní; šak to aj tak nemá hu̯avi aňi pati (Stráže n. Myj. SEN) - nemá to zmysel; smola sa ťi ľepí na peťi (Pukanec LVI) - nemáš šťastie; ja̋ si to ani do peti nevezmem, šva o mne rosprávejú (Jelšava REV) - ani si to nevšimnem; ja̋ som to už dávno f petáh zodral (Revúca) - dávno som to vedel; to nemiej aňi f pace (Jablonové MAL) - ani na to nemysli; ňima sebe aňi f pece, co ja mu hutoru (Dl. Lúka BAR) - vôbec si to nevšíma; taká reč mi nejde aňi do pati (Jablonové MAL) - vôbec ju neberiem na vedomie; viťiahnu_c peti tŕňa (Rim. Píla RS) - pomôcť; lízat pati ňekomu (Kuchyňa MAL) - podlizovať sa, líškať sa niekomu; potom jéj potkopala pati (Častá MOD) - pomstila sa jej; koľena mi pretkuju a peti už zatkuju (Krivany SAB) - som už starý; ľem teľo, že tam peti i z hlavu ňeochabel (Rozhanovce KOŠ) - bezmála tam zahynul
2. csl časť obuvi al. pančuchy priliehajúca k zadnej časti chodidla: S päti, s toho krpca sä miselo to urieknutuo napiť (Žaškov DK); Pätu na topanke máž vikrívenú (Ratková REV); Patu vistužíme kúrama (Hlboké SEN); Na štrinfľah maž na pece dzuri (Dl. Lúka BAR)
3. spodná al. zadná časť
a. pluha; plaz: Päta šuchá po zemi (Párnica DK); Na pretku pluha bou̯ ľemež, za ňím čeriesla, potom daska s petou (Detva ZVO); Pata na pluhu sa skrivila, zle ore (Vaďovce MYJ)
b. kosy, za ktorou sa pripína na kosisko: Začína sa (kosa klepať) ot peti po špic (Lišov KRU); Na kose mi pukla päta (Králiky BB); Pri koseňí misíž dobre pätu o zen priťískaťi (Kokava n. Rim. RS); Pritláčaj kosu va̋c na patu, abi si neišóv špicon do zeme (Červeník HLO); päta (Košťany n. Tur. MAR, M. Lehôtka PDZ)
c. strúhacej lavice: Na spotku bola peta (Prochot NB)
d. kovadla: peta (Brehy NB)
e. nohy, na ktorej stojí trlica: pata (Hlboké SEN)
f. zvol praslice, na ktorej sa sedí: peta (Rybáre ZVO)
g. vin. koreňového kmeňa viniča: pata (Hor. Orešany TRN); pätový príd. vin. k 3 g: Neodreš patové korene! (Hor. Orešany TRN)

pätový p. päta

piata p. päta

päta [pä-, pa-, pe-] ž
1. zadná časť chodidla: Yakob tak se nazwal, že Esaucha sweho bratra, za patu držel, kdy na swet prissel (SP 1696); od priehibu spodek nohi ge členky, patu obsahugjcy (KoA 17. st); calx: pata (HD 1706-07); talma: pata (KS 1763)
F. hostis retro cessit: neprjtel zadek ukázal neb hrbet, paty, utekl (WU 1750) ušiel; ne každy ten bývá svatý, jenž prez kostel vláčí paty kt. často chodí do kostola; kupuje ovce, barany, patami jich platí uteká bez zaplatenia, kradne (PV 18. st); trvať na jednej p-e zaujímať zhodné stanovisko: sotwa gen y dwa neb tré (kacíri) nalezeni byt mohli, kteri bi dluho na gedneg pate byli trwali a gednomyslni zustáwali (PP 1734); byť, nasledovať v p-ách, stáť na p-e (komu) (o nepríjemnej skutočnosti) hroziť, blížiť sa, hneď prichádzať: smrt strassliwa bezbožnym opilcům za hrbetem a na pate stogj (SP 1696); bellum imminet: wogna nastáwá, gest w patách (WU 1750); hrozna zagistie gest ta poslednj hodina ziwota lidskeho. Proč? Proto, že po nieg nasleduge w patach hroznj a prisny sud boži (KT 1753); byť na p-e, p-ách, stúpať na p-y (komu) neprimerane sledovať, znepokojovať niekoho: dobre wssak ge, že (ľudia) nezhltagu a na sobe nenecháwagu smrad dyabelskych lharstwy, než wssudi sú na patách lžiwých chýruw hlásnykum; ffalessnu powest wznássagýcim hlásnykum na pate byli a za tepla gým lharstwy gegych do hrdla obrátyli (PP 1734); radeg wetssj hodnost nech stúpa na paty (BU 1795); Žide wsseczy nahnewani, widice, žeby Pilat gym na pati sztupal, odpowedely (WS 18. st); od (vrchu) hlavy (až) do p-y piat (nohy), od p-y do hlavy po celom tele: wssecko ťelo me, na kteremžto od paty nohy až do wrchu hlawy pro wassu ukrutnost nebilo zdrawy, proti wam swedectwy widawagj (SK 1697); (tí) ktery od wrchu hlawy až do pat noh, to gest od počátku žiwota sweho až do skončenj geho w neprawostech zetrwáwagu (MP 1718) celkom; našli muže w gezkiny pod zemu bidlicyho, dluhyma wlasy od hlawy az do pát zarosteného a zakrityho (VP 1764); on dolu twarou w brazde wssecek gak spredu, tak y zozadu od hlawi az do pety zablateny a zacapany ležel (KRUPINA 1786); mundir pohančeneg barvj nosim od patj do hlavj (KC 1791); pozdvihnúť p-y proti komu stať sa nepriateľom niekoho: ten, s kterymž sem byl w pratelstwj, gemuž sem se dowerowal, pozdwyhl paty proti mne (SP 1696); kdož gi chléb se mnu, pozdwjhne protj mně páty swé (MP 1718); hrom do twogeg paty, čerte rohaty (MKH 1799) preklínanie
2. čo sa podobá päte, obyč. zadná časť niečoho: papucže s wisokimy patamy d 66 (ZVOLEN 1692)
L. scapi cardinales: dwerny pata, na které pánt chodj lôžko na pánt; dentale: pluhowá pata zadná časť radlice; branca ursina: medwedy pata, bylina bot boľševník borščový Heracleum sphondylium (KS 1763)