päť, m. živ. i piati -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 5: p. domov, žien, p. chlapcov, p-i chlapci, dom číslo p.; je (už) o p. minút dvanásť i fraz. je najvyšší čas
● robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do p. napočítať, narátať; expr. sedieť ako p. peňazí ticho, pokojne; mať všetkých p. p mať všetky požadované vlastnosti; pejor. nemať všetkých p. pohromade byť nenormálny; žart. kúpiť za p. prstov (a šiestu dlaň) ukradnúť; expr. robiť niečo o milých p. usilovne
päťapolkrát, päť a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje opakovanosť al. násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom 5 1/2, päť a pol: p. dlhšia turistická trasa; územie je p. väčšie ako Slovensko; počet zákazníkov využívajúcich mobilné dátové služby vzrástol v priebehu roka p.; susedná obec je rozlohou päť a pol ráz menšia ako naša
päťkrát, päť ráz čísl. násobná príslovková ▶ vyjadruje opakovanosť al. násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom 5, päť: cvik zopakujte p.; časopis vychádza p. ročne, do roka; naučiť sa p. denne jesť v menších porciách; bol ženatý až p.; Nový Zéland je viac ako p. väčší než Slovensko; herečka bola p. nominovaná na Oscara; od rána som ti už päť ráz telefonovala!
päť piatich, mužský živ. N i piati piatich i neskl. čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 5; súčasť zložených čísloviek, napr. šesťdesiatpäť, päťtisíc, tristodvadsaťpäť/tristo dvadsaťpäť: jeden, dva, tri, štyri, päť... (pri počítaní); päť chlapcov, žien, kuriatok; päť prstov na ruke; izba číslo päť; olympijská zástava s piatimi kruhmi; hodnotiť žiakov známkou od jeden do päť; päť a päť je desať; osem mínus tri je päť; päť krát jeden je päť; pätnásť delené päť je tri; kniha je rozdelená do piatich kapitol; otec pochádza z piatich súrodencov; lístok stojí päť eur; spoj premáva každých päť minút; zločinec dostal päť rokov bol odsúdený na päť rokov väzenia; posadali si na lavičku po piatich, po päť; stalo sa to pred piatimi mesiacmi; je o päť minút dvanásť ↗ i fraz. 2. ako súčasť zlomkovej číslovky päť a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 5 1/2, päť celkov a jednu polovicu (takého istého) celku: je to dlhé päť a pol metra; do cesta pridáme päť a pol lyžice múky ◘ fraz. robí sa/vyzerá, akoby nevedel do päť/do piatich napočítať/narátať robí sa hlúpym, vyzerá hlúpy; expr. sedieť ako päť peňazí ticho, pokojne sedieť; brať niečo všetkými piatimi al. byť všetkými piatimi za niečo ochotne, s radosťou prijať niečo, súhlasiť s niečím; gazdovať od desiatich k piatim zle hospodáriť, utrácať majetok, mať stále menej; expr. kúpiť za päť prstov [a šiestu dlaň] ukradnúť niečo; mať všetkých päť p/pé a) mať všetky požadované vlastnosti začínajúce sa na písmeno p (pôvodne o ideálnej neveste – pekná, peňažitá, pracovitá, pobožná a poctivá) b) o niečom, čo spĺňa všetky požiadavky, potreby, kritériá a pod., kvalitný, perfektný; expr. mať všetkých päť pokope/pohromade byť múdry, rozvážny; môže si/mohol by si všetkých päť prstov oblízať môže byť nadmieru spokojný, mohol by byť rád (pretože niečo je preňho veľmi dobré, výhodné); expr. nemať všetkých päť pokope/pohromade byť nenormálny; nevie napočítať/narátať [ani] do päť/do piatich je nevedomý, neskúsený, hlúpy; expr. [robiť niečo, pracovať, utekať] o milých päť robiť niečo, pracovať, utekať usilovne, zo všetkých síl; skôr/prv ako narátam do päť/do piatich veľmi rýchlo: nech je to hotové skôr, ako narátam do päť, do piatich; [urobiť niečo] o päť minút dvanásť al. [urobiť niečo] päť minút pred dvanástou urobiť niečo v poslednej chvíli; [urobiť niečo] päť minút po dvanástej urobiť niečo neskoro, zmeškať niečo ◘ parem. odpadne jeden kvet, nastane iných päť o nestálosti v láske
päť ráz ↗ päťkrát
piati ↗ päť
opreteky usilujúc sa dosiahnuť prvenstvo, pretekajúc sa: začali bežať opreteky cez ihrisko • zried. napreteky (Gabaj) • nár. úbehom (Podjavorinská) • expr.: ozlomkrky • ozlomkrk • odušu, pís. i o dušu • fraz.: o dušu spasenú • o milých päť (veľmi rýchlo, z celej sily a horlivo): opreteky, ozlomkrky začali zbierať rozhádzané papiere; bežali odušu, o dušu spasenú kúpiť lístky; uháňali o milých päť pred rozhnevaným býkom • expr.: ostopäť • ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania • nár. navylomkrky, pís. i na vylomkrky • nespis. oprekot
rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchle • chytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedol • narýchlo • nachytro: narýchlo, nachytro uvarila obed • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z tašky • urýchlene • zrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchať • chvatne • chvatom • zried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicu • bystro • rezko • svižne • svižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvor • expr. šibko: šibko sa pustil do jedenia • mihom • švihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odíde • náhlivo • horúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil veci • náhle • náhlo • zried.: nanáhle • nanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúť • rapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížila • hovor.: expresne • expres • pren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebné • obratom • kniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky doklady • hneď • ihneď • skoro • naskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiť • zaraz • razom • v okamihu • okamžite • expr.: raz-dva • šupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zima • behom • skokom • zried. skokmo: behom, skokom sa pustili do roboty • letkom • letmo • v letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domov • expr.: hupkom • hupky • zvrtkom • zried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodmi • nár.: friško • šmihom • gvaltom (Hviezdoslav, Botto) • nár. stojme (Dobšinský) • prirýchlo • prichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavili • bleskove • bleskovo • bleskom • poet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalší • bleskurýchle • bleskurýchlo • poet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povie • expr.: ozlomkrk • ozlomkrky • ostopäť • ostošesť • fraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorky • expr.: odušu, pís. i o dušu • fraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalej • fraz.: s časom opreteky • s vetrom opreteky: cestu stavali s časom opreteky • fraz.: akoby bičom plesol • akoby dlaňou plieskal • z minúty na minútu • len tak fuk-fuk • míľovými krokmi • nár.: úvalom • úbehom • nespráv.: spechom • spešne • prekotne
usilovne s vypätím obyč. duševných síl, s úsilím • snaživo: usilovne, snaživo sa učil cudzie jazyky • príčinlivo • agilne: príčinlivo, agilne zhromažďoval podkladový materiál • tuho: tuho sa pripravovať na skúšku • expr.: ostopäť • ostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovania • fraz. o milých päť • nespis. pilne
porov. aj usilovný
päťkrát i päť ráz čísl. nás. k päť
päť, m. živ. i piati, -ich čísl. zákl. vyjadruje číslo 5; p. korún, p. rokov, p. jabĺk, p. minút
● hovor. o milých p. (v spojení so slovesom) intenzívne, usilovne; expr. čuší, sedí ako p. peňazí (o dieťati) je tiché, pokojné; expr. kúpiť niečo za p. prstov ukradnúť; hovor. p. minút pred dvanástou tesne pred koncom; expr. mať všetkých p. pokope byť múdry, rozvážny; hovor. mať všetkých päť p všetky cnosti, výhody, prednosti (o deve, o žene); hovor. gazduje od desiatich k piatim nehospodárne, zle; Ukážem ti, čo je päť (Kuk.) svoju moc, donútim ťa; expr. (Pre) päť rán Kristových! zvolanie pri zdesení, hrôze
päť ráz p. päťkrát