pás, -a/-u m.
1. dlhý užší pruh nejakého materiálu: p. kože, plátna, plechu; úzky p. látky; voj. guľometný p. na ktorom sú upevnené náboje; filmový p. s citlivou vrstvou, na ktorý sa natáča film; tech.: zvukový p. na reprodukovanie zvukových záberov; výrobný p.; bežiaci p. zariadenie, ktorým sa pri výrobe dopravujú predmety z jedného pracovného miesta na druhé; húsenicový p. slúži namiesto kolies na pohyb ťažkých vozidiel; transportný p. na dopravu materiálu; el. tech. izolačný p. ktorým sa ovíja vodič; lapací p. lepkavý, pripevnený na stromy, slúži na lapanie škodlivého hmyzu
● ako na bežiacom p-e rýchlo, mechanicky; expr. drať niekomu p-y z chrbta týrať, trápiť;
2. dlhý, užší pruh plochy: ochranné lesné p-y, zelený p. oziminy; Po úbočiach kde-tu ešte pásy snehu. (Taj.) Mala som pásy navreté na chrbte (Šolt.) stopy po bitke remeňom, palicou al. bičom.
3. opasok: kožený p.; pás s vypuklou ťažkou prackou (Kuk.); záchranný p. korkové al. gumové koleso používané ako pomôcka pri plávaní;
4. miesto medzi hornou a dolnou časťou tela: prehnúť sa v p-e, umyť sa do p-a, chytiť niekoho okolo p-a, štíhly v p-e; šaty naberané v p-e; sneh, vody po p.; tráva vyše p-a vysoká;
pásový príd. k 1: p. traktor, p-á výroba;
pásik, -a (star. i pások, -sku/-ska) m. zdrob. k 1, 2: úzky p. poľa, p. plechu, p. na šatách;
pásikový príd.
pásový p. pás