Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

pásť pasie pasú nedok.

1. dozerať na zvieratá na paši: p. ovce, husi, v hore neslobodno p.

2. expr. sliediť za niekým, striehnuť na niekoho; bažiť po niekom, po niečom: žandári p-li po ňom, p-ie po tom dievčati, za tým dievčaťom už dávno; p. po cudzích peniazoch, za cudzími peniazmi

ja som s tebou husi, kravy, svine nep-l nie si mi roveň; žart. ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine p.? p. (si) oči na niekom, na niečom kochať sa;

opak. pásať, pásavať -a

// pásť sa

1. kŕmiť sa pašou na pasienku: kravy, husi sa p-ú (na tráve)

2. expr. kochať sa: p. sa (očami) na peknej postave, na niečích rozpakoch

expr. môže sa ísť p. je bez prostriedkov;

opak. pásať sa, pásavať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pásť pasie pasú pásol nedok.; pásť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

napásť -pasie -pasú napas! -pásol -pásla -pasúc -pasený -pasenie dok. (čo) ▶ pasením, dozeraním na paši dosiahnuť, že sa zvieratá nasýtia, nakŕmia čerstvou trávou: dobre napas tie ovce!; Drevo som mal už naložené, kone napasené. [L. Ťažký]; Napásol kravičky, starostlivo ich uviazal. [V. Ferko]fraz. napásť si brucho dobre sa najesť, nasýtiť sa; napásť si oči potešiť sa pohľadom na niekoho, na niečonedok.pásť


napásť sa -pasie sa -pasú sa napas sa! -pásol sa -pásla sa -pasúc sa -pasený -pasenie sa dok. ▶ (o zvieratách) nakŕmiť sa, nasýtiť sa pašou, čerstvou trávou, pasením sa: ovce sa dobre napásli; odviesť napasené stádo; Kočiš odopol hnedákovi zubadlo, aby sa mohol napásť. [H. Zelinová]; Za dve-tri hodiny sa [ťava] napasie, nachrúme hoci predlanskej trávy. [D. Tatarka]nedok.pásť sa


pásaťpásť


pásať sapásť sa


pásavaťpásť


pásavať sapásť sa


pásť pasie pasú pas! pásol pásla pasúc pasúci pasený pasenie nedok. 1. (čo) ▶ dozerať na hospodárske zvieratá na paši: p. kravy, jalovice; p. družstevné stádo; cez leto p. u starkej kozy, husi; Spolu sme pásli kone a chodili za dievčatami. [V. Pankovčín]; pren. hrub. Kde je Jožo? – Nepasiem ho. [J. Fekete] nestarám sa, kde je
2. expr. (po kom) ▶ horlivo hľadať niekoho, sliediť za niekým, prenasledovať niekoho: polícia pásla po tých, ktorí boli v kontakte s podozrivým; V istom čase pásli po tebe, hľadali ťa, na tvoju hlavu vypísali odmenu. [L. Mňačko]; [...] ten, čo ma chcel zabiť, si ma asi s niekým jednoducho poplietol. Že jednoducho pásol po niekom, na koho sa podobám! [J. Johanides]
3. expr. (po kom) ▶ mať, prejavovať záujem o niekoho, okázalo prejavovať náklonnosť, sympatiu k inej osobe: pásol po susede; Nevedela som, či mám byť rada, že po mne nepasie, alebo sa uraziť, že preňho nie som dostatočne zaujímavá. [Z. Šulajová]; Keď sme boli ôsmaci, pásol po nej totiž jeden deviatak. [VNK 2003]
4. expr. (po čom) ▶ s veľkým úsilím sa o niečo usilovať, chcieť získať (funkciu, postavenie), bažiť: pasie iba po peniazoch; mnohí pasú po moci; Chcú tvoju funkciu, pasú iba po nej! [P. Nagyová-Džerengová]
5. hrub. (koho) ▶ nútiť ženu na prostitúciu a mať z toho prospech: S Viktorom boli partneri, rovnocenní, nepásol ju a ona nebola... nebola kurva v tom zmysle, ako to beriete vy, muži! [D. Dán]
fraz. ja som s tebou husi/kravy/svine nepásol nie sme si rovní (vekom, postavením, majetkom a pod.); odísť k Abrahámovi ovce/morky pásť zomrieť; pásť si oči/zrak na niekom, na niečom kochať sa niekým, niečím, tešiť sa pri pohľade na niekoho, na niečo; pásť okom/očami po niekom, po niečom a) obdivovať niekoho, niečo b) prezerať si (zmyselne, intenzívne) niekoho, niečo; pásť (si) brucho/bruchá a) dobre jesť, tučnieť b) obohacovať sa, materiálne sa (nezákonne) zabezpečovať
parem. ja pán, ty pán, a kto bude kravy/kozy/svine pásť? a) netreba sa odťahovať od (zdanlivo) podradnej práce b) obaja sme rovnocenní partneri
opak. pásať -sa -sajú -sal, pásavať -va -vajú -val: cez leto pásavali ovce; Len ten starec, čo tam pásal kozy, hovoril po našom. [L. Ballek]


pásť sa pasie sa pasú sa pásol sa pásla sa pasúc sa pasúci sa pasenie sa nedok. ▶ (o zvieratách) kŕmiť sa obhrýzaním čerstvej trávy, ďateliny, listov a pod., spásať porast na paši: kravy, ovce sa pasú; na lúke sa pasie črieda koní; pri plote sa pásli kozy
fraz. expr. môžem sa ísť pásť! som, ostal som bez finančných prostriedkov ▷ opak. pásať sa -sa sa sajú sa -sal sa, pásavať sa -va sa -vajú sa -val sa: kedysi sa tam pásal dobytok; Cez leto sa pásavali pri potoku kravy. [V. Šikula]

číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuťkniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisťvyčkávaťsledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyviniehovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovoexpr.: snoriťpoľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver

2. p. pozorovať 1


kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo) • expr.: pásť sapopásať safraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mestafraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom) • tešiť savychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstvakniž. zastar. ľubovať sa (Vajanský)


pásť p. striehnuť 1


pásť sa p. kochať sa


sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukrylexpr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpoustriehnuťčíhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostalšpehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovaniezastar. šľakovať (Kalinčiak)stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďaexpr.: ňuchaťňuchtiťňúraťnúrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzalexpr. poľovať: poľovali na vzbúrencovhovor. pásť: pasie za dievčatamihovor. expr.: štáraťlašovať: štára po kútoch, po záhradevetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky stranyjastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť


striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezťčíhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosťvyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieťčakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamihexpr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestomočakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť

2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pásť, pasie, pasú, pásol nedok.

1. (čo) dozerať na statok al. hydinu na paši: p. ovce, kravy, husi; pasenie dobytka, oviec; Ja pán, ty pán, a kto bude svine pásť? (prísl.) ironicky vyjadruje záporný vzťah ľudí k tzv. podradným prácam

hovor. Či som ja s tebou husi pásol?, s tebou som husi nepásol nie sme si rovní; expr. p. (si) brucho dobre jesť; expr. p. oči (na kom, na čom) obdivovať niekoho, niečo, so záľubou sa dívať na niekoho, na niečo; hovor. žart. ísť k Abrahámovi (pánbožkovi) morčence (húsky) pásť umrieť;

2. (za kým, za čím, po kom, po čom) striehnuť na niekoho, na niečo: Vidí, že ona už pasie za každým slovom od neho. (Kuk.) Imro pasie vraj po Zuzke. (Ráz.) Žandári jednostaj po nás pasú. (Pláv.);

opak. pásať i pásavať, -a, -ajú;

dok. k 1 napásť

|| pásť sa

1. (o zvieratách) živiť sa na paši obhrýzaním čerstvej trávy, ďateliny, listov a pod.: husi, sliepky, morky, ovce, kozy, kravy, kone sa pasú; pren. muchy sa pasú na cukre, na mäse lezú po potravinách a olizujú ich

hovor. expr. môže sa ísť pásť (o človeku) je bez prostriedkov, v biede;

2. expr. (na čom) so záľubou pozorovať; kochať sa: Rada sa pasie na jeho mukách. (Kuk.) Balsazár sa lakotne pasie na tejto situácii. (Fig.) Pásol sa pohľadom na ich netrpezlivosti. (Zúb.);

opak. pásať sa i pásavať sa;

dok. napásť sa

Morfologický analyzátor

pásť nedokonavé sloveso
(ja) pasiem VKesa+; (ty) pasieš VKesb+; (on, ona, ono) pasie VKesc+; (my) pasieme VKepa+; (vy) pasiete VKepb+; (oni, ony) pasú VKepc+;

(ja som, ty si, on) pásol VLesam+; (ona) pásla VLesaf+; (ono) páslo VLesan+; (oni, ony) pásli VLepah+;
(ty) pas! VMesb+; (my) pasme! VMepa+; (vy) paste! VMepb+;
(nejako) pasúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor