párnokopytník -a mn. N a A -y m. zool. cicavec s párnym počtom prstov zakončených kopytami (napr. krava, jeleň)
párnokopytník G a A -ka obyč. pl. párnokopytníky A -ky m. zool. ▶ rad stredne veľkých al. veľkých cicavcov, bylinožravcov, s párnym počtom prstov zakončených rohovinovými kopýtkami, pričom tretí a štvrtý prst nesie celú hmotnosť tela (napr. diviak, jeleň, hroch, ťava, žirafa) (Artiodactyla): delenie párnokopytníkov na prežúvavé a neprežúvavé; párnokopytníky majú dve alebo štyri kopýtka
párnokopytník, -a, mn. č. -y m. zool. kopytník s párnym počtom prstov na každej nohe
(jeden) párnokopytník; (bez) párnokopytníka; (k) párnokopytníkovi; (vidím) párnokopytníka; (hej) párnokopytník!; (o) párnokopytníkovi; (s) párnokopytníkom;
(tri) párnokopytníky; (bez) párnokopytníkov; (k) párnokopytníkom; (vidím) párnokopytníky; (hej) párnokopytníky!; (o) párnokopytníkoch; (s) párnokopytníkmi;