pár1 -u L -e mn. -y m.
1. dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí: manželský p., tanečný p.; dva p-y koní; p. topánok, dva p-y očí
2. hovor. člen dvojice: stratil sa mu p.
● nemá p-u, niet mu p-u niet mu rovného;
párový príd.: p-é tance; fon. p-é spoluhlásky kt. tvoria pár(y) podľa znelosti a neznelosti, op. nepárové;
párik -a m. zdrob. expr. k 1: pekný p. (novomanželov, koní), p. zajacov
párik ↗ pár1
pár1 páru L páre pl. N páry m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ (o veci, objekte, jave) čo zo svojej podstaty existuje, vyskytuje sa, je dané v počte dva a tvorí tak symetrický celok; dvojica vecí patriacich k sebe: nový p. rukavíc; tri páry obuvi, topánok, papúč; posledný p. strieborných náušníc; húsenica s ôsmimi pármi nôh; človek má dvanásť párov rebier; ponožky balené po troch pároch; Krídlam je dané lietať v páre. [J. Buzássy] ▷ fyz., chem. elektrónový pár elektróny podieľajúce sa na chemickej väzbe 2. ▶ (o človeku, zvierati, veci, jave) kto al. čo sa vyskytuje v počte dva a tvorí dvojicu na základe okolností al. situácie: dlhoročný moderátorský p. televíznych novín; tenisový turnaj vo štvorhrách zmiešaných párov; tanečný p. a) dvojica na tanečnom parkete b) dvojica súťažiacich v tanečnom športe (spoločenské a latinskoamerické tance) c) dvojica súťažiacich v športovej disciplíne tance na ľade; vhodný chovný p. poníkov; škrečok môže žiť v páre, ale aj v mnohopočetnej skupinke; pán a jeho pes sú nerozlučný p.; Laurel a Hardy vytvorili nesmrteľný p. komikov; žiaci cvičia v páre; nájdi páry kartičiek s rovnakým obrázkom; slávnostný sprievod na čele s historickým kočiarom ťahaným párom koní [PaR 2010] ▷ ekon. menový pár dvojica mien, s ktorými sa navzájom obchoduje na trhu cudzích mien 3. ▶ (o človeku, zried. o zvierati) dvojica ľudí, jedincov spätá citovou, manželskou, partnerskou väzbou al. putom (obyč. zabezpečujúcim potomstvo): mladý, starší manželský p.; heterosexuálny, homosexuálny p.; spolužitie lesbických, gejských párov; dobrovoľne bezdetné páry; rozchod známeho, prominentného páru; kráľovskému, celebritnému páru sa po roku narodila dcéra; p. bocianov bielych vyviedol päť mláďat; labutí p. predstavuje vzácny p. na celý život; Boli ideálny pár, žili jeden pre druhého. [Sme 2009] 4. hovor. ▶ druhý člen jestvujúcej al. potenciálnej dvojice: každý súťažiaci si mal nájsť p.; nejdem na ples, nemám p.; prali sa ponožky a chýba mi p. ◘ fraz. dva/tri/štyri páry očí al. päť/šesť párov očí dvaja, traja, štyria ľudia al. päť, šesť ľudí (ktorí sa dívajú, sledujú niečo, niekoho); dva/tri/štyri páry rúk/nôh dvaja, traja, štyria ľudia; dva/tri/štyri páry uší dvaja, traja, štyria ľudia (ktorí počúvajú, načúvajú); [jeden] pár očí jeden človek (ktorý sa díva, sleduje niečo, niekoho); [jeden] pár rúk/nôh jeden človek; [jeden] pár uší jeden človek (ktorý počúva, načúva); nedostaneš/neudržíš ho tam ani párom koní/volov o situácii, keď niekto za žiadnych okolností nechce niekam ísť al. nechce niekde ostať; niekomu, niečomu nenájdeš páru al. niekomu, niečomu ťažko nájsť páru niekomu, niečomu niet rovného, niekomu, niečomu sa nikto, nič nevyrovná; nemá páru al. niet mu páru [na svete] nikto, nič s ním nemôže súťažiť, nikto, nič (na svete) sa mu nevyrovná; podarený pár smiešna al. zvláštna dvojica ▷ párik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1, 3: obdivovať p. labutí; po uliciach korzovali zamilované páriky ◘ fraz. podarený párik smiešna al. zvláštna dvojica
párik p. pár1
pár1, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. dve k sebe patriace veci: p. topánok, p. čižiem, dva p-y očí;
2. hovor. člen dvojice: to je môj pár
● nemá, niet mu páru niet mu rovného;
3. záprah dvoch kusov dobytka: kúpiť p. volov, šesť párov koní;
4. dvojica muža a ženy; u zvierat samček a samička: manželský p., tanečný p.; p. holubov;
párik, -a m. zdrob. expr. k 3: mladý p., p. zajacov, hrdličiek
(jeden) párik; (bez) párika; (k) páriku; (vidím) párik; (hej) párik!; (o) páriku; (s) párikom;
(štyri) páriky; (bez) párikov; (k) párikom; (vidím) páriky; (hej) páriky!; (o) párikoch; (s) párikmi;