Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pár¹ -u L -e mn. -y m.

1. dvojica k sebe patriacich ľudí, zvierat, vecí: manželský p., tanečný p.; dva p-y koní; p. topánok, dva p-y očí

2. hovor. člen dvojice: stratil sa mu p.

● nemá p-u, niet mu p-u niet mu rovného;

párový príd.: p-é tance; fon. p-é spoluhlásky kt. tvoria pár(y) podľa znelosti a neznelosti, op. nepárové;

párik -a m. zdrob. expr. k 1: pekný p. (novomanželov, koní), p. zajacov

párik -ka pl. N -ky m. zdrob.

párik ↗ pár¹

pár¹ páru L páre pl. N páry m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ (o veci, objekte, jave) čo zo svojej podstaty existuje, vyskytuje sa, je dané v počte dva a tvorí tak symetrický celok; dvojica vecí patriacich k sebe: nový p. rukavíc; tri páry obuvi, topánok, papúč; posledný p. strieborných náušníc; húsenica s ôsmimi pármi nôh; človek má dvanásť párov rebier; ponožky balené po troch pároch; Krídlam je dané lietať v páre. [J. Buzássy] ▷ fyz., chem. elektrónový pár elektróny podieľajúce sa na chemickej väzbe
2. ▶ (o človeku, zvierati, veci, jave) kto al. čo sa vyskytuje v počte dva a tvorí dvojicu na základe okolností al. situácie: dlhoročný moderátorský p. televíznych novín; tenisový turnaj vo štvorhrách zmiešaných párov; tanečný p. a) dvojica na tanečnom parkete b) dvojica súťažiacich v tanečnom športe (spoločenské a latinskoamerické tance) c) dvojica súťažiacich v športovej disciplíne tance na ľade; vhodný chovný p. poníkov; škrečok môže žiť v páre, ale aj v mnohopočetnej skupinke; pán a jeho pes sú nerozlučný p.; Laurel a Hardy vytvorili nesmrteľný p. komikov; žiaci cvičia v páre; nájdi páry kartičiek s rovnakým obrázkom; slávnostný sprievod na čele s historickým kočiarom ťahaným párom koní [PaR 2010] ▷ ekon. menový pár dvojica mien, s ktorými sa navzájom obchoduje na trhu cudzích mien
3. ▶ (o človeku, zried. o zvierati) dvojica ľudí, jedincov spätá citovou, manželskou, partnerskou väzbou al. putom (obyč. zabezpečujúcim potomstvo): mladý, starší manželský p.; heterosexuálny, homosexuálny p.; spolužitie lesbických, gejských párov; dobrovoľne bezdetné páry; rozchod známeho, prominentného páru; kráľovskému, celebritnému páru sa po roku narodila dcéra; p. bocianov bielych vyviedol päť mláďat; labutí p. predstavuje vzácny p. na celý život; Boli ideálny pár, žili jeden pre druhého. [Sme 2009]
4. hovor. ▶ druhý člen jestvujúcej al. potenciálnej dvojice: každý súťažiaci si mal nájsť p.; nejdem na ples, nemám p.; prali sa ponožky a chýba mi p.
◘ fraz. dva/tri/štyri páry očí al. päť/šesť párov očí dvaja, traja, štyria ľudia al. päť, šesť ľudí (ktorí sa dívajú, sledujú niečo, niekoho); dva/tri/štyri páry rúk/nôh dvaja, traja, štyria ľudia; dva/tri/štyri páry uší dvaja, traja, štyria ľudia (ktorí počúvajú, načúvajú); [jeden] pár očí jeden človek (ktorý sa díva, sleduje niečo, niekoho); [jeden] pár rúk/nôh jeden človek; [jeden] pár uší jeden človek (ktorý počúva, načúva); nedostaneš/neudržíš ho tam ani párom koní/volov o situácii, keď niekto za žiadnych okolností nechce niekam ísť al. nechce niekde ostať; niekomu, niečomu nenájdeš páru al. niekomu, niečomu ťažko nájsť páru niekomu, niečomu niet rovného, niekomu, niečomu sa nikto, nič nevyrovná; nemá páru al. niet mu páru [na svete] nikto, nič s ním nemôže súťažiť, nikto, nič (na svete) sa mu nevyrovná; podarený pár smiešna al. zvláštna dvojica
▷ párik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 1, 3: obdivovať p. labutí; po uliciach korzovali zamilované páriky
◘ fraz. podarený párik smiešna al. zvláštna dvojica

párik p. pár¹

pár¹, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.

1. dve k sebe patriace veci: p. topánok, p. čižiem, dva p-y očí;

2. hovor. člen dvojice: to je môj pár

● nemá, niet mu páru niet mu rovného;

3. záprah dvoch kusov dobytka: kúpiť p. volov, šesť párov koní;

4. dvojica muža a ženy; u zvierat samček a samička: manželský p., tanečný p.; p. holubov;

párik, -a m. zdrob. expr. k 3: mladý p., p. zajacov, hrdličiek

párik p. pár

pár m. i pára ž.
1. csl dvojica k sebe patriacich ľudí: Máme päť párou vížinkárou (Košťany n. Tur. MAR); F kolesi tancuvali dva pári (Návojovce TOP); Tri pári buďemo (Betliar ROŽ); Dávali nám páleno, to bolo pou̯ litra na pár, žena mala dva deci a chlap tri (Súlovce TOP); No dze boli štiri pári, pet páróv žencóv, no tak si zaspiévali (Bučany HLO); Joźo s Kaśu su dobra para (Studenec LVO); Tedi u grofa robiľi žňivo dvanac pari z valalu (V. Kazimír TRB)
L. sadaľi zme si na pár (Mašková LUČ), každího povolali na pár (Lupoč LUČ), boli zme na pár (Bošáca TRČ), chodívalo sa na pár (Šurany NZ) - vo dvojici; sú pot pár (Čičmany ŽIL) - hodia sa k sebe; f pare sa voziť (Riečnica KNM) - spolu žiť
2. člen dvojice, partner: Už máš páru? (Hor. Lehota DK); Ftedi ňie tak choďiľi pár s párom ak teras (Dačov Lom KRU)
F. takého ďieučaťa aňi ňejest páru (Slov. Pravno MAR) - niet jej rovnej; ňebolo im pára (Čelovce MK), ňebulo jej pari na okoľici (Brezina TRB) - nebolo im (jej) rovného; ňemať páru pot slnkom (Rim. Píla RS) - nemať rovného; nemá páru na sveťe (Bobrovec LM), ňemá naďaleko páru (Bošáca TRČ), nemá páru celéj dedine (Lukáčovce HLO) - nemá rovného, nik sa jej nevyrovná; špivadz me tag znaľi, že nam pari ňebulo (Brezina TRB) - nik nevedel lepšie
3. csl záprah dvoch kusov dobytka; dva kusy zvierat: To bi bola pekná pára, tieto volki! (Dol. Lehota DK); Barance sa na váhu ňepredávaľi, aľe na páre (Detva ZVO); Dva pári voló dakoďi trímali (Rat. Bystré REV); Baba si kupela paru koňich (Riečnica KNM); Predala som tedi sto páróv kureňéc (Lapáš NIT); Jeu̯ jeden do miesta na troch pároch volech (Jablonové MAL); Každi daľi jeden par ofcoch (Fintice PRE); Para voli stala sto bankovki (Kokšov-Bakša KOŠ); para koňi (Studenec LVO); para volof (Smižany SNV)
4. párenie (zvierat): Tá červénka, že to bolo s páru, že to nékerá svina lebo kanedz má u seba a ke_ca stíkli, že to aj tí svine dostali (Ružindol TRN)
5. dve k sebe patriace veci: Mám dva pári topánok (Bobrovec LM); Edon pár čížem, to vitríme za pädž rokó (Brusník REV); Mosín už dad noví pár (remencov) (Trakovice HLO); Ešče tedi sa hrózni vázali, robili sa páre, potom si to poviešali (Vajnory BRA); Mal ľem dva pari topanek (Dl. Lúka BAR); para topankoch (Studenec LVO)
6. jedna vec z dvoch k sebe patriacich vecí: De je pár ot tejto čižmi? (Lukáčovce HLO); párik m. zdrob. expr. k 1, 3: Hrali sa o páriki, sedli si po páre chlapedz z ďieušaťom (Mur. Dl. Lúka REV); S tíh našíh dzecí bi ból pekní párik (Bošáca TRČ); Šes tejžňovej prasťe sa odlúčile nadobre, krem toho párika, čo zostáu̯ pre nás g roku (Čelovce MK)

páriček, párik p. pár