Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
pánbohhovie1 ↗ pánbohvie2
pánbohhovie2 ↗ pánbohvie3
pánbohvieako, pís. i pánbohvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením), nevedno ako; syn. bohvieako, ktovieako, ktohovieako: dostal sa sem p.; vyrastie p. ako vysoko; čakali p. ako dlho
2. obyč. v záporových vetách ▶ vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastností, nijako mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako, ktovieako: nezachoval sa k nám p.
pánbohvieaký -ká -ké pl. N mužský živ. pánbohvieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný pánbohvieaké, pís. i pánbohvie aký zám. neurčité adjektívne hovor. expr. zried. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením), nevedno aký; syn. bohvieaký, ktovieaký, ktohovieaký: pánbohvieaká strana stála proti nemu; bola tam torta, štrúdľa a pánbohvie aké lahôdky ešte; raz to vráti v pánbohvieakých hodnotách
2. obyč. v záporových vetách ▶ vyjadruje obmedzenie miery vlastnosti, nijako osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký, ktovieaký: z domácej strany to nebol p. výkon
pánbohviekam, pís. i pánbohvie kam zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť cieľa (často so záporným hodnotením), nevedno kam; syn. bohviekam, ktoviekam, ktohoviekam: cestovali sme so ženou p.; neostávalo nič iné, ako si zase zliezť celú cestu z najvyššieho možného bodu našej túry až p.
pánbohviekde, pís. i pánbohvie kde zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť miesta (často so záporným hodnotením), nevedno kde; syn. bohviekde, ktoviekde, ktohoviekde: ostatní boli p.; [...] pudlica bude najskôr v dome a Belko... Pánbohviekde. [Z. Šulajová]
pánbohviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i pánbohvie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. zried. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení osoby (často so záporným hodnotením), nevedno kto; syn. bohviekto, ktoviekto, ktohoviekto: doména patrí pánbohvie komu; uverejnil odpoveď od pánbohviekoho; Až som sa zrazu rozzúril a vynadal – pánbohviekomu. [D. Dušek]
pánbohvie-, pís. i pánbohvie1 prefixoid ▶ prvá časť neurčitých zámen vyjadrujúca neurčitosť, neistotu, nevedomosť, napr. pánbohviekedy, pís. i pánbohvie kedy
pánbohvie2, pánbohhovie1 prísl. iba vo vetnom základe (s vedľajšou vetou) hovor. expr. ▶ vyjadruje stav, keď chýbajú informácie o tom, či situácia nastala al. nastane, al. informácie o jej jednotlivých súčastiach, nevie sa, nie je známe, nemožno vedieť, nedá sa vedieť to, že, nevedno; syn. bohvie1, čertvie1: p., čo nám chcel povedať; p., odkiaľ sú a načo prišli; Pánbohvie, či sa mládenci aspoň poďakovali. Pánbohvie, či si v tej chvíli vôbec uvedomili, že tí dvaja im zachránili životy [...]. [LT 2000]
pánbohvie3, pánbohhovie2 čast. hovor. expr. zried. ▶ vyjadruje nevedomosť, neistotu hovoriaceho o povahe situácie opísanej vo výpovedi (často so záporným hodnotením), nevie sa, nie je známe, ktovie1; syn. bohvie1, ktovie, ktohovie: možno sa to celé dalo riešiť aj inak, p.; ako sa to ďalej vyvinie, p.; prečo ste odtiaľ neodišli? – p.; na druhý [rok], pánbohvie, budem žiť, lebo nie [ľudová pieseň]