pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.
1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku; vzbury sedliakov proti p-om
2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i
3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a; žiť si, bývať ako p. dobre
4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om; p. domu
5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a; fabrickí p-i
6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a
7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.
8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster
9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný; dôstojný p. kňaz
10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš; usnúť v P-u umrieť; tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...
11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!
● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.; ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu; dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz;
pánko -a mn. -ovia m.
1. často iron. al. pejor. pán (význ. 7): plešivý, šedivý p., ulízaný p., mestskí p-ovia
2. v min. úctivé oslovenie: milostivý p.; ako sa majú, mladý p.?
Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • Stvoriteľ • Pán • Pán Boh • Najvyšší • Všemohúci • Otec nebeský • Hospodin • hovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)
chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, muž • pán: program pre pánov • expr. chlapík: urastený chlapík • expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina • expr. chlapák • hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali • človek: bol to starší človek • zastaráv. mužský
2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, muž • expr.: chlapík • chlapák: odvážny chlapík • hovor. expr. pašák: To sú pašáci!
3. p. manžel
pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?
2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch
p. aj honorácia
3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať
p. aj zamestnávateľ
4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko
5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania
zamestnávateľ kto niekoho zamestnáva: nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi • pán: pracovať u dobrého pána • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: štedrý chlebodarca
pán, -a, 3., 6. p. -ovi (pred menom al. titulom -u), 5. p. pane, mn. č. páni m.
1. osoba, ktorá niečo ovláda, niekomu rozkazuje, vládca, vladár: lénny p., feudálny p., Matúš Čák bol pánom Váhu a Tatier; magister rytier Donč, pán zvolenského zámku; Pred druhou svetovou vojnou v strednej Európe boli pánmi Nemci. — My sme tuná doma, my sme tuná páni! (Botto)
● nebol pánom nad sebou, nebol pánom svojej vôle neovládal sa; žart. Ja pán, ty pán a kto bude kozy (svine) pásť? (prísl.) nikomu sa nechce robiť podradné práce.
2. hovor. majiteľ, vlastník: domáci p., p. domu majiteľ domu al. bytu
● Aký pán, taký krám (prísl.) stav majetku odráža starostlivosť majiteľa.
3. (v predsocialistickej spoločnosti) zamestnávateľ, chlebodarca: Zle je dvom pánom slúžiť! (prísl.) Daromné boli všetky nadávky jeho pána. (Jégé)
4. v triednej spoločnosti šľachtic, zeman al. príslušník vyššej spoločenskej triedy vôbec, v mn. č. vrchnosť: zemský p., stoliční p-i, radní p-i; To až hen v Budíne srdce pánom stisne! (Botto) I hudba bola dvojaká. Jedna z mesta pre pánov, druhá dedinská. (Tim.)
5. zdvorilé označenie osoby mužského pohlavia z „vyšších“ vrstiev v predsoc. spoločnosti (najmä v osloveniach a v spojení s titulom): p. učiteľ, p. notár, p. farár, mladý p.; Celkom správne, pán doktor. (Ráz.) Výborne, pán inžinier. (Heč.); zastar. p. veľkomožný, p. otec; p. brat vzájomné oslovenie zemanov; Čo rozkážete, pán urodzený? (Tim.)
6. zried. v meštiackej spoločnosti označenie manžela: Tvoj pán je predsa riaditeľom v továrni. (Tomašč.)
7. bibl. a náb. Pane prívlastok, oslovenie i pomenovanie židovského a kresťanského boha: Pán zástupov, Pán Boh, Pán Ježiš, Kristus Pán
● náb. deň Pána nedeľa; náb. dom Pána kostol; arch. roku Pána v roku...; arch. usnúť v Pánu zomrieť; expr. pre Krista Pána! Pane na nebi! zvolania pri prekvapení al. zhrození
(jeden) pán; (bez) pána; (k) pánovi, pánu; (vidím) pána; (hej) pane, pán!; (o) pánovi, pánu; (s) pánom;
(dvaja) páni; (bez) pánov; (k) pánom; (vidím) pánov; (hej) páni!; (o) pánoch; (s) pánmi;