pálenie -nia s. 1. kynol. ▶ (o psoch s tmavšou srsťou) bledšie, obyč. karamelové sfarbenie srsti na určitých častiach tela, obyč. na krku, hrudi a nad očami: čierny pes s hnedým pálením; krysiarik, ratlík a doberman majú p.; ponúkame trpasličie jazvečíky čierne s pálením 2. ▶ telesný pocit pripomínajúci dotyk s niečím horúcim; silná pálivá bolesť (často v dôsledku ochorenia): nepríjemné p. jazyka; p. pokožky a slizníc; p. v očiach; pocity pálenia, svrbenia; brnenie, p. a iné prejavy; silné p. a rezanie pri močení; hovor. mať problémy s pálením záhy s nadmernou tvorbou žalúdočnej kyseliny a jej návratom do pažeráka; Môže vzniknúť [po poštípaní medúzou] bolestivé pálenie a opuch. [Cs 2007] ▷ ↗ i páliť
pálenie [-ie, -í, -ia] s 1. spaľovanie niečoho ohňom, napr. dreva, uhlia ap.: (zákaz) w hagj na palenia triesky rubati (NECPALY 1638); predtim Domanizanya y drwa k palenu, prutye, ano y k ginssi wsseliyakeg potrebe driwj tam slobodne rubalj (TRENČÍN 1640); (pán) zakazal obzlasstne vhlya palenye (T. POLE 1727); drewo potrebugeme k staweny, k palenj a rozlične nadobi z neho priprawowati (UD 1775) 2. usmrcovanie, upaľovanie niekoho ohňom: urendus: páleňá hodeň, kdo se palit ma (KS 1763) 3. podpaľovanie ohňom, ničenie niečoho požiarom: timto listem wistrziehamy sie bud gimanym, branym y palenym (MUSZYNA 1453 KL); ja, husarsky, turecky aga Suliman litugem vas, že tak marne zhynuvate ohnem, palenim a jinym trapenim (DIVÍN 1588 RaT); gak nesstastny a zarmuceny (sme) lide, w samich pokrykoch wogenskich, w rabowany, paleny zit a zustawat musime (AgS 1708); na tri stranj se žide roztrhlj a protj sobe bug wedly, gednak pro mesta paleni (CS 18. st) 4. vypaľovanie znaku ohňom obyč. na tele: stigma: cagch, pripáleny cagch, cagchowáni, páleni (KS 1763) 5. vyrábanie, úprava niečoho pomocou ohňa al. vysokej teploty: wapenikowy dalo se od paleny fl 14 d 25 (DOMANIŽA 1697); kdi se strany wapna palenia gednani činilo (hol.) 4 (vína) (JELŠAVA 1721); palenj szalajky z kuchinskeho popola se dowoluge (PONIKY 1785) 6. spôsobovanie pocitu štípania, horúčosti ap. v niečom: (semená) pineae zapaleny ledwy a paleny moče z rezawku užitočne su když se poziwagy z semenem melaunowim (HL 17. st); o palenj žaludka, ktere se zahau nazjwa (HT 1760); (Boh) s kteryma teba lékama uzdrawowat bude, on zná, s kterym pálenjm, s kterym sekánjm, on zná (BlR 18. st) 7. výroba liehových nápojov, destilácia: pocztywemu mestu od paleny palenky f 21 (PREŠOV 1696); to paleni paleneho gest nass handel, z kterim se handlugeme (HRANOVNICA 18. st); poznamenanj tjch wecy, ktere potrebne gsu pri palenj zlateg wotky (TCh 18. st)