pádik ↗ pád1
Pád Pádu m. geogr. ▶ rieka na severe Talianska prameniaca v Alpách a ústiaca do Jadranského mora: rieka P. je najväčšou talianskou riekou a vlieva sa do mora pri Benátkach
pád1 pádu pl. N pády I pádmi m. 1. (i kam; odkiaľ) ▶ rýchly pohyb telesa zhora nadol, na nižšie miesto, spôsobený jeho vlastnou hmotnosťou a zemskou gravitáciou: p. kameňa z výšky; p. meteoritu na zemský povrch; p. vrtuľníka, lietadla; hrozí nebezpečenstvo pádu zaveseného predmetu; zábradlie, múr chráni chodcov, autá pred pádom do rokliny; klávesnica by mala byť odolná aj voči pádom a otrasom; v tme nás môže naľakať aj taká obyčajná vec, ako je p. šišky zo stromu ▷ let. pád do vývrtky nekontrolovateľný skrutkovitý pohyb lietadla vo vzduchu; fyz. voľný pád pohyb, ktorý vykoná teleso vo vákuu pôsobením (zemskej) gravitácie
2. i odb. ▶ (o zrážkach, o drobných časticiach hmoty) postupné klesanie, padanie na zem s istou výdatnosťou a vo väčšom množstve: pomalý p. popola; množstvo minerálnych častíc zachytených pri páde kvapiek dažďa v ovzduší; teplota sa posunie vyššie a vďaka tomu sa krúpy stihnú pri páde roztopiť
3. (i na čo; odkiaľ) ▶ náhle klesnutie človeka, zvieraťa na zem pri strate rovnováhy, sily al. spôsobené inými nečakanými okolnosťami; dopadnutie na istú časť tela, spadnutie, padnutie: nešťastný, nepríjemný, škaredý p.; bolestivý p. ↗ i fraz.; nebezpečné pády lyžiarov; hromadný p. cyklistov krátko pred cieľom; p. zo schodov; p. na hlavu, na chrbát; zotavovať sa z ťažkého pádu, po ťažkom páde; pri páde z koňa sa zranil; Viac ako 300 ľudí utrpelo zranenia pri pádoch na zľadovatených uliciach. [Sme 1998]
4. (i kam) ▶ (obyč. o mase prírodnej hmoty) prudké zosunutie sa smerom dolu v dôsledku straty celistvosti, súdržnosti, uvoľnenia sa, často s ničivými následkami; syn. zosun, zosuv: vykonať všetky opatrenia proti pádu snehu zo strechy; horolezci sa zranili pri páde lavíny; nebezpečné sú pády horniny, skál pri stavbe tunela
5. ▶ (o stavebných objektoch) zrútenie sa, rozpad celku na časti v dôsledku narušenia statiky konštrukcie, poveternostných vplyvov a pod., spadnutie, zrútenie: p. budovy, strechy štadióna; p. komína po odstrele; vyšetrovať príčiny pádu mosta; vietor a námraza boli príčinou pádu stožiarov
6. ▶ podľahnutie vojenskému útoku, nepriateľským dobyvateľom, dobytie, zničenie, skaza: p. mesta, pevnosti; p. Berlína v máji 1945; po páde Budína Turci prenikli až k Leviciam; Bol to [Gnaeus Naevius] historik prvej vojny Ríma s Kartágom a svoj spis začal pádom Tróje [...]. [V. Zamarovský]
7. ▶ rozpad, koniec, zánik niečoho (obdobia, udalosti, inštitúcie a pod.) vyvolaný spoločenskými a politickými zmenami al. nátlakom, protestmi a pod.: p. totalitného režimu, komunizmu; demokratické voľby po páde diktatúry; spôsobiť p. vlády; čo prispelo k pádu monarchie?; antická vzdelanosť po páde Rímskej ríše nezanikla úplne ani náhle [HR 1997] ▷ hist. pád Berlínskeho múra začiatok procesu zjednotenia Nemecka v r. 1989
8. i ekon. publ. ▶ strata, strácanie na hodnote al. význame, znižovanie; syn. pokles; op. vzostup: p. meny; p. eura voči doláru; akcionári sa obávali pádu ceny akcií; mať problémy s pádom popularity; Výraznejšiemu pádu zlata zabránil rast cien striebra na sedemtýždňové maximá [...]. [HN 2003]
9. ekon. publ. ▶ (obyč. o ekonomicky zameraných inštitúciách) silné zhoršenie finančnej situácie, neprosperovanie spojené s hospodárskym al. iným úpadkom vedúce k zániku, krach: p. väčších firiem; p. ekonomiky kolaps; p. nebankových subjektov, inštitúcií; p. podniku znamená prepúšťanie zamestnancov; štát chce zabrániť pádom bánk a ochrániť vkladateľov
10. ▶ porušenie mravných noriem al. zásad, podľahnutie zlému, poklesok, previnenie: mravný p.; prijímať človeka so všetkými jeho pádmi prehreškami; poučiť sa zo svojich pádov; nemiernosť, čo sporná, vedie k pádu [T. Klas]; S plačom som odchádzala od tých, čo v slabosti padli a chceli k pádu strhnúť i ostatných. [R. Dobiáš]; Človek by mal mať vždy šancu očistiť sa a pretrpieť svoje pády. Ťažko však určiť hranice vykúpenia. [S. Rakús]
11. (i do čoho) ▶ (náhle) upadnutie do nepriaznivého stavu vedomia, prežívania al. organizmu; podľahnutie niečomu negatívnemu: p. do bezvedomia; p. do zúfalstva; svedectvo o totálnom páde do závislosti od drog; zlé obdobie vyvrcholilo pádom do nemierneho pitia alkoholu; Hrozí pád do smútku ťažkého, keď rozpáli vás pýcha a v prsiach vašich keď sa rodí jedovatý had. [S. Veigl]
12. (i do čoho) ▶ ocitnutie sa v nepriaznivej situácii, v zlom položení podmienenom okolnosťami, v moci niekoho, niečoho, upadnutie: p. do zajatia; p. do chudoby, do sociálnej krízy; riskujeme p. do totalitarizmu; p. do dlhov, do platobnej neschopnosti; pokus zachrániť krajinu pred pádom do dlhovej krízy
13. ▶ stav, pri ktorom sa postupne prestáva dariť, obyč. smerujúci k zániku niečoho, neúspech, koniec; op. vzostup: tvoje pády a zlyhania neúspešné životné etapy; opísať zrod, vrchol a p. známej rockovej kapely; vzostup a p. popredného režiséra; s rýchlou slávou prichádza rýchly p.; nezažil ešte úspechy ani pády
14. ▶ (o technike, o procesoch riadených technikou) nežiaduce prerušenie plynulého chodu, ukončenie činnosti, padnutie, výpadok: preťaženie a p. servera; hackeri sa nabúrali do systému a spôsobili p. siete; občas po páde aplikácie padol aj systém
◘ fraz. kniž. Adamov/Evin/prvotný pád prvotný hriech; bolestivý pád dôsledky nesprávnej voľby, neuváženého konania a rozhodnutí
◘ parem. bibl. pýcha predchádza pád al. pýcha peklom dýcha a chodí pred pádom kto sa povyšuje, býva neskôr vlastným pričinením zahanbený
▷ pádik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 3, 10: pár bezvýznamných pádikov; zažil menší p. na korčuliach; akcia sa skončila bez zranení, aj keď nejaké pádiky pre mokrý povrch vozovky tam boli
pád2 pádu pl. N pády I pádmi m. lingv. ▶ gramatická kategória podstatného mena (sprostredkovane aj iných slovných druhov), ktorá (spoločne s predložkami) vyjadruje jeho vzťah k inému slovu v syntagme a vo vete a ktorá sa formálne prejavuje gramatickou príponou (vo flektívnych a aglutinačných jazykoch) al. samostatnými predložkami či slovosledom (v analytických jazykoch): priamy p. nominatív, vyjadruje pozíciu samostatnosti mena vo vzťahu k iným slovám vo vete; nepriame pády iné ako nominatív, vyjadrujú pozíciu účasti iného javu na jave pomenovanom podstatným menom, napr. rúbať drevo, nanosiť dreva, kúriť drevom; sústava, systém pádov v jazykoch; všeobecná sémantika a funkcia pádov; počet pádov v jednotlivých jazykoch je rôzny; slovenčina má vrátane vokatívu sedem pádov: prvý p. – nominatív, druhý p. – genitív, tretí p. – datív, štvrtý p. – akuzatív, piaty p. – vokatív, šiesty p. – lokál, siedmy p. – inštrumentál; vokatív je p., ktorý sa využíva pri oslovení, napr. chlapče, synu, Bože, oci; lokál je výlučne predložkový p., napr. na koni, vo vode, o človeku; prosté, bezpredložkové pády sa najčastejšie používajú v príslovkovom určení miesta – ísť tmavou dolinou, lesom, brániť sa holými rukami
pád3 pádu m. 1. iba v spojení na každý pád blíži sa významu častice zastaráv. ▶ vyjadruje presvedčenie, že dej sa uskutoční za akýchkoľvek okolností, v súčasnosti vhodnejšie v každom prípade, určite, iste: na každý pád prídeme, vhodnejšie v každom prípade prídeme; na každý pád má vyhliadky na úspech, vhodnejšie určite má vyhliadky na úspech
2. iba v spojení na žiaden pád blíži sa významu častice zastaráv. ▶ vyjadruje presvedčenie, že dej sa za žiadnych okolností neuskutoční, v súčasnosti vhodnejšie v žiadnom prípade, v nijakom prípade, vonkoncom nie: toto ja na žiaden pád nepodpíšem!, vhodnejšie toto ja v žiadnom prípade nepodpíšem!; jeho odvolanie som na žiaden pád docieliť nechcel, vhodnejšie jeho odvolanie som v nijakom prípade docieliť nechcel
3. iba v spojení v tom páde blíži sa významu zámena zastar. ▶ odkazuje na konanie v minulosti al. podmienku konania v budúcnosti, v súčasnosti vhodnejšie v tom prípade, vtedy: neviem, čo by sme v tom páde urobili, vhodnejšie neviem, čo by sme v tom prípade urobili
4. iba v spojení tým pádom blíži sa významu priraďovacej spojky ▶ vyjadruje dôsledkový vzťah, vhodnejšie a tým, a tak, a teda: výstavba diaľnic mešká, tým pádom sa predražuje, vhodnejšie výstavba diaľnic mešká a tým sa predražuje; zvyšuje sa dopyt po vzdelávaní a tým pádom aj po nových študijných programoch, vhodnejšie zvyšuje sa dopyt po vzdelávaní a tak aj po nových študijných programoch