Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pád -u m.

1. pohyb k zemi spôsobený vlastnou váhou: p. meteora, p. z bicykla; fyz. voľný p. účinkom gravitácie

2. strata moci, vplyvu, významu, postavenia, zánik, rozpad: p. vlády, p. absolutizmu

3. podľahnutie voj. útoku: p. Berlína

4. mravný poklesok

5. lingv. gram. kategória vyjadrujúca vzťahy podst. m. k iným slovám vo vete; tvar vyjadrujúci túto kategóriu: 2. pád genitív

6. iba v zastar. spoj.: na každý p. v každom prípade; v tom p-e, že ... v prípade, že ...

● pýcha predchádza p.;

pádový príd. k 5: p-é prípony

pád pádu pl. N pády m.

pádik ↗ pád¹

Pád Pádu m. geogr. ▶ rieka na severe Talianska prameniaca v Alpách a ústiaca do Jadranského mora: rieka P. je najväčšou talianskou riekou a vlieva sa do mora pri Benátkach

pád¹ pádu pl. N pády I pádmi m. 1. (i kam; odkiaľ) ▶ rýchly pohyb telesa zhora nadol, na nižšie miesto, spôsobený jeho vlastnou hmotnosťou a zemskou gravitáciou: p. kameňa z výšky; p. meteoritu na zemský povrch; p. vrtuľníka, lietadla; hrozí nebezpečenstvo pádu zaveseného predmetu; zábradlie, múr chráni chodcov, autá pred pádom do rokliny; klávesnica by mala byť odolná aj voči pádom a otrasom; v tme nás môže naľakať aj taká obyčajná vec, ako je p. šišky zo stromu ▷ let. pád do vývrtky nekontrolovateľný skrutkovitý pohyb lietadla vo vzduchu; fyz. voľný pád pohyb, ktorý vykoná teleso vo vákuu pôsobením (zemskej) gravitácie
2. i odb. ▶ (o zrážkach, o drobných časticiach hmoty) postupné klesanie, padanie na zem s istou výdatnosťou a vo väčšom množstve: pomalý p. popola; množstvo minerálnych častíc zachytených pri páde kvapiek dažďa v ovzduší; teplota sa posunie vyššie a vďaka tomu sa krúpy stihnú pri páde roztopiť
3. (i na čo; odkiaľ) ▶ náhle klesnutie človeka, zvieraťa na zem pri strate rovnováhy, sily al. spôsobené inými nečakanými okolnosťami; dopadnutie na istú časť tela, spadnutie, padnutie: nešťastný, nepríjemný, škaredý p.; bolestivý p. ↗ i fraz.; nebezpečné pády lyžiarov; hromadný p. cyklistov krátko pred cieľom; p. zo schodov; p. na hlavu, na chrbát; zotavovať sa z ťažkého pádu, po ťažkom páde; pri páde z koňa sa zranil; Viac ako 300 ľudí utrpelo zranenia pri pádoch na zľadovatených uliciach. [Sme 1998]
4. (i kam) ▶ (obyč. o mase prírodnej hmoty) prudké zosunutie sa smerom dolu v dôsledku straty celistvosti, súdržnosti, uvoľnenia sa, často s ničivými následkami; syn. zosun, zosuv: vykonať všetky opatrenia proti pádu snehu zo strechy; horolezci sa zranili pri páde lavíny; nebezpečné sú pády horniny, skál pri stavbe tunela
5. ▶ (o stavebných objektoch) zrútenie sa, rozpad celku na časti v dôsledku narušenia statiky konštrukcie, poveternostných vplyvov a pod., spadnutie, zrútenie: p. budovy, strechy štadióna; p. komína po odstrele; vyšetrovať príčiny pádu mosta; vietor a námraza boli príčinou pádu stožiarov
6. ▶ podľahnutie vojenskému útoku, nepriateľským dobyvateľom, dobytie, zničenie, skaza: p. mesta, pevnosti; p. Berlína v máji 1945; po páde Budína Turci prenikli až k Leviciam; Bol to [Gnaeus Naevius] historik prvej vojny Ríma s Kartágom a svoj spis začal pádom Tróje [...]. [V. Zamarovský]
7. ▶ rozpad, koniec, zánik niečoho (obdobia, udalosti, inštitúcie a pod.) vyvolaný spoločenskými a politickými zmenami al. nátlakom, protestmi a pod.: p. totalitného režimu, komunizmu; demokratické voľby po páde diktatúry; spôsobiť p. vlády; čo prispelo k pádu monarchie?; antická vzdelanosť po páde Rímskej ríše nezanikla úplne ani náhle [HR 1997] ▷ hist. pád Berlínskeho múra začiatok procesu zjednotenia Nemecka v r. 1989
8. i ekon. publ. ▶ strata, strácanie na hodnote al. význame, znižovanie; syn. pokles; op. vzostup: p. meny; p. eura voči doláru; akcionári sa obávali pádu ceny akcií; mať problémy s pádom popularity; Výraznejšiemu pádu zlata zabránil rast cien striebra na sedemtýždňové maximá [...]. [HN 2003]
9. ekon. publ. ▶ (obyč. o ekonomicky zameraných inštitúciách) silné zhoršenie finančnej situácie, neprosperovanie spojené s hospodárskym al. iným úpadkom vedúce k zániku, krach: p. väčších firiem; p. ekonomiky kolaps; p. nebankových subjektov, inštitúcií; p. podniku znamená prepúšťanie zamestnancov; štát chce zabrániť pádom bánk a ochrániť vkladateľov
10. ▶ porušenie mravných noriem al. zásad, podľahnutie zlému, poklesok, previnenie: mravný p.; prijímať človeka so všetkými jeho pádmi prehreškami; poučiť sa zo svojich pádov; nemiernosť, čo sporná, vedie k pádu [T. Klas]; S plačom som odchádzala od tých, čo v slabosti padli a chceli k pádu strhnúť i ostatných. [R. Dobiáš]; Človek by mal mať vždy šancu očistiť sa a pretrpieť svoje pády. Ťažko však určiť hranice vykúpenia. [S. Rakús]
11. (i do čoho) ▶ (náhle) upadnutie do nepriaznivého stavu vedomia, prežívania al. organizmu; podľahnutie niečomu negatívnemu: p. do bezvedomia; p. do zúfalstva; svedectvo o totálnom páde do závislosti od drog; zlé obdobie vyvrcholilo pádom do nemierneho pitia alkoholu; Hrozí pád do smútku ťažkého, keď rozpáli vás pýcha a v prsiach vašich keď sa rodí jedovatý had. [S. Veigl]
12. (i do čoho) ▶ ocitnutie sa v nepriaznivej situácii, v zlom položení podmienenom okolnosťami, v moci niekoho, niečoho, upadnutie: p. do zajatia; p. do chudoby, do sociálnej krízy; riskujeme p. do totalitarizmu; p. do dlhov, do platobnej neschopnosti; pokus zachrániť krajinu pred pádom do dlhovej krízy
13. ▶ stav, pri ktorom sa postupne prestáva dariť, obyč. smerujúci k zániku niečoho, neúspech, koniec; op. vzostup: tvoje pády a zlyhania neúspešné životné etapy; opísať zrod, vrchol a p. známej rockovej kapely; vzostup a p. popredného režiséra; s rýchlou slávou prichádza rýchly p.; nezažil ešte úspechy ani pády
14. ▶ (o technike, o procesoch riadených technikou) nežiaduce prerušenie plynulého chodu, ukončenie činnosti, padnutie, výpadok: preťaženie a p. servera; hackeri sa nabúrali do systému a spôsobili p. siete; občas po páde aplikácie padol aj systém
◘ fraz. kniž. Adamov/Evin/prvotný pád prvotný hriech; bolestivý pád dôsledky nesprávnej voľby, neuváženého konania a rozhodnutí
◘ parem. bibl. pýcha predchádza pád al. pýcha peklom dýcha a chodí pred pádom kto sa povyšuje, býva neskôr vlastným pričinením zahanbený
▷ pádik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr. k 3, 10: pár bezvýznamných pádikov; zažil menší p. na korčuliach; akcia sa skončila bez zranení, aj keď nejaké pádiky pre mokrý povrch vozovky tam boli

pád² pádu pl. N pády I pádmi m. lingv. ▶ gramatická kategória podstatného mena (sprostredkovane aj iných slovných druhov), ktorá (spoločne s predložkami) vyjadruje jeho vzťah k inému slovu v syntagme a vo vete a ktorá sa formálne prejavuje gramatickou príponou (vo flektívnych a aglutinačných jazykoch) al. samostatnými predložkami či slovosledom (v analytických jazykoch): priamy p. nominatív, vyjadruje pozíciu samostatnosti mena vo vzťahu k iným slovám vo vete; nepriame pády iné ako nominatív, vyjadrujú pozíciu účasti iného javu na jave pomenovanom podstatným menom, napr. rúbať drevo, nanosiť dreva, kúriť drevom; sústava, systém pádov v jazykoch; všeobecná sémantika a funkcia pádov; počet pádov v jednotlivých jazykoch je rôzny; slovenčina má vrátane vokatívu sedem pádov: prvý p. – nominatív, druhý p. – genitív, tretí p. – datív, štvrtý p. – akuzatív, piaty p. – vokatív, šiesty p. – lokál, siedmy p. – inštrumentál; vokatív je p., ktorý sa využíva pri oslovení, napr. chlapče, synu, Bože, oci; lokál je výlučne predložkový p., napr. na koni, vo vode, o človeku; prosté, bezpredložkové pády sa najčastejšie používajú v príslovkovom určení miesta – ísť tmavou dolinou, lesom, brániť sa holými rukami

pád³ pádu m. 1. iba v spojení na každý pád blíži sa významu častice zastaráv. ▶ vyjadruje presvedčenie, že dej sa uskutoční za akýchkoľvek okolností, v súčasnosti vhodnejšie v každom prípade, určite, iste: na každý pád prídeme, vhodnejšie v každom prípade prídeme; na každý pád má vyhliadky na úspech, vhodnejšie určite má vyhliadky na úspech
2. iba v spojení na žiaden pád blíži sa významu častice zastaráv. ▶ vyjadruje presvedčenie, že dej sa za žiadnych okolností neuskutoční, v súčasnosti vhodnejšie v žiadnom prípade, v nijakom prípade, vonkoncom nie: toto ja na žiaden pád nepodpíšem!, vhodnejšie toto ja v žiadnom prípade nepodpíšem!; jeho odvolanie som na žiaden pád docieliť nechcel, vhodnejšie jeho odvolanie som v nijakom prípade docieliť nechcel
3. iba v spojení v tom páde blíži sa významu zámena zastar. ▶ odkazuje na konanie v minulosti al. podmienku konania v budúcnosti, v súčasnosti vhodnejšie v tom prípade, vtedy: neviem, čo by sme v tom páde urobili, vhodnejšie neviem, čo by sme v tom prípade urobili
4. iba v spojení tým pádom blíži sa významu priraďovacej spojky ▶ vyjadruje dôsledkový vzťah, vhodnejšie a tým, a tak, a teda: výstavba diaľnic mešká, tým pádom sa predražuje, vhodnejšie výstavba diaľnic mešká a tým sa predražuje; zvyšuje sa dopyt po vzdelávaní a tým pádom aj po nových študijných programoch, vhodnejšie zvyšuje sa dopyt po vzdelávaní a tak aj po nových študijných programoch

pád¹, -u m.

1. voľný pohyb nejakej veci smerom na zem; klesnutie, klesanie človeka al. zvieraťa na zem pri strate rovnováhy: p. na lyžiach, zlomiť si ruku pri páde; fyz. voľný p. (telesa) zapríčinený gravitáciou;

2. mravný poklesok: Veď ako blízko bola pádu! (Jégé)

3. strata moci, vplyvu, vedúceho postavenia; úpadok; zánik, skaza: p. reakčného režimu, reakčnej vlády, p. absolutizmu, p. Veľkomoravskej ríše; Pýcha predchádza pád. (prísl.)

4. podľahnutie vojenskému útoku (o meste, pevnosti a pod.): p. Port Arthuru, p. Berlína

pád³, -u m. zastar. prípad, záležitosť: smrtný p. úmrtie; v najhoršom p-e (Taj.) v najhoršom prípade

● hovor. na žiaden p. v nijakom prípade, vôbec nie, rozhodne nie; na každý p. v každom prípade, rozhodne, samozrejme

pád², -u m. gram. gramatická kategória mien a zámen vyjadrujúca ich vzťahy vo vetách: 2. pád genitív, bezpredložkový p.;

pádový príd.: p-é prípony koncovky

pád¹ m.
1. voľný pohyb na zem, padnutie: Pá_c takej víški bi ňig ňeprežiu̯ (Ležiachov MAR)
F. pícha pát pretchádza (Bobrovec LM), pícha pret pádon chodzí (Bošáca TRČ) - odsúdenie pýchy
2. hromadné hynutie domácich zvierat, dobytčí mor: Ces jenno leto na pád uhinulo nán seďon kúskóv lichvi (Bošáca TRČ); pád (Brodské SKA, Stupava BRA)

pád² m. csl prípad, udalosť, príhoda: Ale sä stali aj také pádi, že sä našieu̯ jeden huncút a že sä aj pobili (Veličná DK); To ván tan bou̯ pád hrozný, na to sä bolo aj zľe pozeraťi (Kokava n. Rim. RS); A v najhoršom páde dorežem čerta aj ze smrtku (Hlohovec); Stal śe mi v živoce taki pat (Studenec LVO)
L. na ža̋don pát ťi to ňedovoľím (Čierna Lehota ROŽ), to nemahež vihrač na ža̋don pát (Kameňany REV), tej ňemuož na žiadom pát sviňa zožraťi (Čelovce MK), na žáden pát sa ňedostaňeťe z Ňitri do Prahi za jennu noc (Lapáš NIT), na žaden pat tam ňechuc! (Dl. Lúka BAR), na nijakí pád nemažem pris (Rochovce ROŽ) - za žiadnych okolností, v nijakom prípade, vôbec nie, nikdy; na každí pát choť za ňím (Dol. Lehota DK), na každí pát to buďe tvoje (V. Bielice TOP), nech príde na každí pát (Bzince p. Jav. NMV), na každí pát! (Lukáčovce HLO) - rozhodne, samozrejme; tín pádon, jako hovoríš, móže tomu tag bit (Bošáca TRČ) - v takom prípade; akim pádom bi si to kcel urobiť? (Revúca) - akým spôsobom, ako; akim pádom si vzel mojo peneze?! (Slavošovce ROŽ), jakím pádom zme došli o dobrí oldomáš? (Čaníkovce MOD) - z akého dôvodu, prečo; f páde potrebi (Chyžné REV) - ak (bolo, bude) treba

pád m
1. pohyb zhora dolu obyč. vlastnou váhou (o človeku, veci): casus: pád (PG 1656); to wyno z olegem tomu, kdož by vrazyl se padem, pyty dawagy (HL 17. st); nesmjrne hnauti, hlad, dawenj, rana, težky pad, to wsse dela w vssjich znenj (MBF 1721); oborila se reka na ten dum a on hnet padl y bil pad domu toho weliky (Le 1730); neskori listu pad tuhu zimu, roznesene ale daleko od stromu listi urodni rok prinassagj (PR 18. st)
F. čim se kdo wižssj wynassi, tým pad geho býwa ťezssj (KrG 1704); smrteľný p. smrť: wysokeho stawu starym osobam smrtedlny pad (NK 1729)
2. (o rieke) tok: kde Wach na tento czas swug pad obratil (P. PODHRADIE 1722); cataracta: průd, nahlý pad wody (GrP 1771) vodopád
L. p. vôd potopa: prigde gako pád wod mnohich, cely swet topicych (GŠ 1758)
3. epidémia, mor, nákaza: mohl by se pád aneb mor na dobytek w kragine strhnauti (HRK 1773); lues: pad (ML 1779)
4. strata moci, významu, vplyvu, cti, mravný poklesok: nic nenj gistegssiho nad smrt, kterey wssichni gsme poddanj pro pad prwssich nassich rodičow (MARTIN 1597); po padu nicz nenj w nas celeho, wssecky wecy umenssene, nedostatečne, strhane gsu (KoB 1666); purod ditek po padu prwssich nassich rodičuw Adama a Ewy z bolesty a smrty spogeny gest (AgS 1708); pomisli sobe, o clowece, ze twoga pjcha, s kteru se ti nad ginich wisissugess, tohoto padu a trapeni pricina byla (PI 1749); constupro: pannu porussyti, ku pádu priwésti (WU 1750); clades: poražka, bitwa, pad (ML 1779)
5. prípad, príhoda: než w temto a takowych padech se vrchnostne zretedlne zakazuge, aby se poctive bratrstvo vubec neb osobitnem do žadneho mestu a meštanstwu škodliveho predkupuvani, nevpušťalo (CA 1706); wyplňte žádost otce sweho a pojmite tú, kteru on wám prisudil a me pratelstwj na ten pád wám neodpiram (LPo 18. st)
F. s náhlym p-om náhle: s nahlým pádem zabit gest, mečem zamordowán, ostrau nemocy poražen (SPo 1691)
6. gram gramatická kategória vyjadrujúca vzťahy podstatných mien k iným slovám vo vete: pádů gest 6: menowatel, plodjtel, dáwatel, žálowatel, wolatel, odnesytel (DM 1780); w plodném paďe (:w genitíwusi:) (BE 1794)