Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ozvať sa ‑e ‑ú dok.

ozvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie (sa) dok. 1. ▶ prejaviť sa nejakým zvukom, vydať nejaký zvuk; syn. zaznieť: v diaľke sa ozvali zvony; zrazu sa ozval buchot, plač, smiech, spev, potlesk; každé ráno sa ozve pod oknami brechot psa; spoza dverí sa ozvú hlasné výkriky; dedinou sa ozval výstrel; Keď sa mi už začalo driemať, ozval sa mi pri uchu známy bzukot. [J. Rybák]
2. (na čo; ø) ▶ zareagovať, často slovne, na nejaký podnet; syn. ohlásiť sa: o. sa na zavolanie; sused sa ozval až po dlhom zvonení; na inzerát sa nik neozval; podchvíľou sa kdesi na predmestí ozvú psy; Keby si sa nebol ozval, ani by som ťa nebol poznal. [V. Šikula]
3. (komu; ø) ▶ (o telesných stavoch al. pocitoch) stať sa zreteľným, citeľným, obyč. nepríjemne, prejaviť sa; syn. ohlásiť sa: ozval sa mu prázdny žalúdok; znovu sa jej ozvali bolesti hlavy; pred každou zmenou počasia sa ozvalo jeho zranenie z vojny; S trpkosťou pocítil, že v jeho organizme sa ozval signál starnutia. [J. Lenčo]
4. (v kom, v čom) ▶ (o duševných stavoch) prejaviť sa v konaní, v citovom rozpoložení, prebudiť sa: ozvalo sa v ňom zlé svedomie, pocity krivdy; občas sa v nej ozve bývalá učiteľka; v duši sa ozvala dávna túžba; Ozvali sa v ňom roky odlúčenia od ľudí. [J. Podhradský]
5. (proti komu, proti čomu; ø) ▶ (verejne) prejaviť svoj názor, obyč. nesúhlasný: viacerí sa ozvali proti návrhu; na porade sa vždy niekto ozval; na výzvu diskutovať sa nikto neozval; to sa nevieš o., keď sa ti niečo nepáči?; ozval sa na obranu svojho kolegu; Neozvali sa hlasy proti vám? [Sme 2004]
6. (komu; ako; ø) ▶ dať o sebe vedieť, oznámiť svoju prítomnosť na nejakom mieste; syn. ohlásiť sa: o. sa telefonicky, listom; ozvem sa ti neskôr; rodičom sa ozve raz do roka pohľadnicou; po odchode sa nám ešte neozvali; keď sa vrátiš domov, hneď sa mi ozvi!; Hej, kamarát, ozvi sa! Žiješ ešte? [L. Ťažký]
7. (komu (s čím); ø) ▶ nadviazať kontakt, spojenie s nejakým cieľom: traja majitelia poškodených áut sa ozvali magistrátu; poisťovni sa ozvali aj právne subjekty; hráč sa ozval šéfovi klubu s požiadavkou pripravovať sa s mužstvom; novinám sa ozval nálezca [Sme 2007]
8. ▶ (o prírodných javoch) prejaviť sa, stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným: konečne sa naplno ozvala jar; ozvala sa zima, je čas na čižmy
nedok.ozývať sa


ozývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa) nedok. 1. (čím) ▶ byť naplnený nejakým zvukom, často výrazným, šíriacim sa do okolia; syn. znieť: dom sa ozýval smiechom, spevom; Móla sa ozývali krikom a všade vládol živý ruch a zhon. [V. Krupa]
2. ▶ prejavovať sa ako nejaký zvuk, často výrazný, šíriaci sa do okolia, rozliehať sa; syn. zaznievať, znieť: z auta sa ozýva hlasná hudba; v diaľke sa ozývala streľba; v slúchadle sa ozýval vyzváňací tón; spoza dverí sa ozýva buchot; Z predsiene sa ozývalo tichučké, nesmierne žalostné skučanie. [D. Hevier]; neos. Valasi na veľkých fujarách jednostaj trúbili do doliny, len sa tak ozývalo. [Sln 1976]
3. (na čo; ø) ▶ reagovať, často slovne, na nejaký podnet, výzvu, oslovenie a pod.; syn. ohlasovať sa: o. sa na zavolanie; na inzerát sa nik neozýva; Psi ešte kde-tu brechali, ozývali sa jeden druhému. [L. Ťažký]; Chvíľu na ňu uveličene hľadel, že sa k nemu vôbec ozýva. [L. Ballek]; Vyčkávavo hľadí na hosťa; keď sa profesor neozýva, pokračuje. [P. Karvaš]
4. (komu; ø) ▶ (o telesných stavoch al. pocitoch) stávať sa zreteľným, citeľným, obyč. nepríjemne; syn. ohlasovať sa, ohlášať sa: ozýva sa mu staré zranenie; znovu sa jej ozývajú v bolesti kĺboch; Poďme sa najesť, lebo sa nám v bruškách hlad ozýva. [K. Bendová]
5. (v kom, v čom) ▶ (o duševných stavoch) prejavovať sa (znovu, po istom čase) v konaní, v citovom rozpoložení, ohlášať sa: ozývajú sa v ňom výčitky svedomia, pocity krivdy; v duši sa nám ozýva akási pochybnosť; Ozýval sa vo mne aj strach. [E. Farkašová]; Že by sa vo mne ozývala poľovnícka krv, naskrze nemôžem povedať. [M. Urban]; Vidíš popred okná kráčať jar, nuž sa v tebe ozýva sedliak. [E. Dzvoník]
6. (proti komu, proti čomu; ø) ▶ (verejne) prejavovať svoj názor, obyč. nesúhlasný: ozývajú sa hlasy proti kandidátovi na funkciu starostu; nikto sa proti návrhu neozýva; Povedali mu, že je v poslednom čase už piaty vedúci, čo sa ozýva v tejto veci. [J. Lenčo]; Začali sa ozývať pred svetovou verejnosťou rozhorčení umeleckí, vedeckí pracovníci, intelektuáli. [H. Ponická]
7. (komu; ako; ø) ▶ dávať o sebe vedieť, oznamovať svoju prítomnosť na nejakom mieste; syn. hlásiť sa, ohlasovať sa: prečo sa už neozývaš?; z času na čas sa nám priatelia ozývajú z rozličných miest; Bol by vďačný za každé slovo od chlapcov. Tí sa neozývajú, užívajú si prázdniny. [Š. Drug]; Ozývajú sa [záujemcovia o prácu] telefonicky aj cez e-mail. [Sme 2009]
8. (komu (s čím); ø) ▶ nadväzovať kontakt, spojenie s niekým s nejakým cieľom: zoologickej záhrade sa ozývajú hlavne obchodné domy, ktoré nepredali všetky vianočné stromčeky; so sťažnosťami sa ľudia ozývali najmä primátorovi mesta cez jeho oficiálny profil na sociálnej sieti
9. ▶ (o prírodných javoch) prejavovať sa, stávať sa navonok viditeľným, pozorovateľným: jar sa silno ozývala štebotajúcimi vtáčikmi; leto je za nami, jeseň sa ozýva; vonku sa konečne ozýva pravá zima
parem. ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu
dok. k 2 9ozvať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vráskyvyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestachprísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôrfraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavilpredstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedinakniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazyohlásiť saprihlásiť saozvať sadať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieťvziať sanabrať sazobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody?vynoriť sa: vynorili sa nové problémyexpr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyexpr. vyrásťzastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlohovor. expr.: dostihnúťprikvitnúť (nečakane prísť) • zahraťzaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa


odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať1


odznieť 1. prestať znieť • doznieť: kroky, hlasy odzneli, doznelipoet. odzunieť (Hviezdoslav)

2. zvukovo sa prejaviť, byť povedaný • zaznieť: na schôdzke odznelo, zaznelo veľa výčitiekozvať sa: z pléna sa ozvali rozličné výroky, návrhy


ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať


povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať1, osopiť sa


poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúťpodotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť saspomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať saohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

p. aj povedať

2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiťzaznamenaťzaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovaťregistrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

4. p. označiť 1


protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovaťvysloviť protestpodať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupuohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradilaozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozvalzodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť savzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičomnesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhomvetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákonakniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť


zatelefonovať (telefonicky sa spojiť s niekým) • zavolať: zatelefonujem, zavolám ti zajtrahovor. expr. brnknúťhovor. ozvať sa: nezabudni mi brnknúť, ozvať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ozvať sa, -e, -ú, rozk. ozvi sa dok.

1. vydať zvuk, prejaviť sa zvukom, začať znieť, zaznieť: ozval sa zvon; ozval sa krik, hlas, výkrik, plač, spev; ozval sa dupot, šramot, ozvali sa výbuchy; ozvú sa kroky počuť niekoho prichádzať; ozvú sa guľomety (Kerv.) počuť streľbu; hora sa temno ozvala (Hor.) vydala ozvenu;

2. prehovoriť, povedať, ohlásiť sa, reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou ap.: „Tu je porada,“ ozval sa tajomník Slávik pohotove. (Karv.) „A čože ona zmýšľa!“ ozvala sa Hana rozhodným hlasom. (Kuk.); pren. Akési nové, divné veto ozvalo sa z hlbín jej duše (Vaj.) pocítila nesúhlas, zábranu.

3. prejaviť sa, ukázať, prebudiť sa, ohlásiť sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): ozve sa v ňom svedomie, sebavedomie, pýcha, vzdor; I hlad sa ozve. (Ráz.); ozval sa jej materský cit (Jégé); maliarska krv sa v ňom ozvala (Zúb.) uvedomil si, že je maliar;

4. (proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, zaprotestovať: Ale proti vrchnosti ktože sa ozve? (Taj.) Proti tomu sa nedalo ozvať. (Švant.)

5. dať o sebe vedieť, prihlásiť sa: No potom sa už neozvala, akoby sa za ňou ďaleká zem zavrela. (Tat.);

nedok. ozývať sa


ozývať sa, -a, -ajú nedok.

1. prejavovať sa zvukom, zaznievať, znieť: ozýva sa spev, krik, smiech, plač, ozýva sa hukot, klopot, brechot; Hora sa ozývala zbojníckou nôtou. (Mor.); kroky sa ozývajú počuť niekoho kráčať; V dvorci behala dievčina, vyspevujúc, že sa len tak ozývalo. (Taj.); pren. Za chlapcami ozývali sa nadávky (Zúb.) bolo počuť nadávať.

2. reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou, hovoriť, hlásiť sa rečou: Prešla sekunda. dve i viac, ale nikto sa neozýval. (Pláv.) Zohor, človek na smrť mlčanlivý, ktorý sa ozýval len po týždňoch raz. (Ondr.)

3. prejavovať sa, ukazovať sa, ohlasovať sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): Začal sa v ňom znenazdania ozývať starý nepokoj. (Urb.) V našich žalúdkoch sa ozýval hlad. (Tomašč.)

4. stavať sa na odpor, protestovať: „Všetko nám berú!“ ozývali sa inde hlasy. (Urb.)

5. dávať o sebe vedieť, hlásiť sa;

dok. ozvať sa

Morfologický analyzátor

ozvať dokonavé sloveso
(ja) ozvem VKdsa+; (ty) ozveš VKdsb+; (on, ona, ono) ozve VKdsc+; (my) ozveme VKdpa+; (vy) ozvete VKdpb+; (oni, ony) ozvú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) ozval VLdsam+; (ona) ozvala VLdsaf+; (ono) ozvalo VLdsan+; (oni, ony) ozvali VLdpah+;
(ty) ozvi! VMdsb+; (my) ozvime! VMdpa+; (vy) ozvite! VMdpb+;
(nejako) ozvúc VHd+;
ozwať sa ozwať sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor