Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

oznámiť -i dok.

1. dať vedieť, dať správu, ohlásiť: o. príchod; o-l, že súhlasí; o. v novinách, v rozhlase správu o niečom

2. udať, zažalovať: o-m vás na polícii;

nedok. oznamovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
oznamovať ‑uje ‑ujú nedok.

oznámiť -mi -mia oznám! -mil -miac -mený -menie dok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ poskytnúť informáciu, dať vedieť, upovedomiť niekoho o niečom: písomne, ústne, telefonicky, verejne niekomu niečo o.; nadšene, s radosťou o. dobrú správu; o. cestujúcim meškanie vlaku; oficiálne o. termín volieb; o. prostredníctvom sociálnych sietí, blogu zrušenie zásnub; oznámte nám svoju novú adresu; dopravcovia začali vopred oznámený štrajk; Po tomto dueli však prišiel za nami do šatne prezident klubu a oznámil nám, že nezohnal sponzora. [VNK 2001]
2. i práv., admin. (čo, zried. koho/s vedľajšou vetou (komu, čomu)) ▶ poskytnúť informácie, údaje, poznatky o istých skutočnostiach v rámci občianskych práv a povinností, inštitucionálnych al. zmluvných vzťahov a pod., nahlásiť: o. krádež, požiar; o. priestupok na príslušný dopravný inšpektorát; o. poisťovni dopravnú nehodu; povinnosť o. zmenu štátneho občianstva, trvalého pobytu; o. obchodníka inšpekcii; Večer oznámim na polícii, že sa [muž] stratil. [Š. Kuzma]
3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ ustálenou (zreteľnou) formou signalizovať uskutočnenie niečoho: slávnostné poľovnícke fanfáry oznámili začiatok spoločnej poľovačky; úvodná znelka oznámila, že je čas na novú reláciu; biely dym oznámil príchod nového pápeža [NČ 2013]
nedok.oznamovať


oznamovať -muje -mujú -muj! -moval -mujúc -mujúci -movaný -movanie nedok. 1. (čo/s vedľajšou vetou (komu)) ▶ dávať na vedomie, informovať niekoho o niečom: o. niekomu novú, dobrú, nečakanú správu; o. rodičom svoje rozhodnutie; o. oficiálne výsledky volieb; o. záujemcom začiatok predaja vstupeniek; staničný rozhlas oznamuje príchod vlaku; veľká tabuľa oznamovala, že sa nachádzame v chránenej oblasti; Vzrušený hlas z rádia oznamoval koniec vojny. [L. Ballek]s radosťou/s potešením/s ľútosťou/so smútkom/s hlbokým zármutkom (Vám) oznamujeme, že... zdvorilostná formula písomného oznámenia o istej (radostnej, tragickej, smutnej) udalosti
2. i práv., admin. (čo, zried. koho/s vedľajšou vetou (komu, čomu)) ▶ poskytovať informácie, údaje, poznatky o istých skutočnostiach v rámci občianskych práv a povinností, inštitucionálnych al. zmluvných vzťahov a pod., nahlasovať, hlásiť: anonymne, tajne o. nejaký priestupok; povinnosť o. daňovému úradu, poisťovni zmenu stavu; člen lesnej stráže je povinný o. podozrivé osoby príslušným orgánom; pracovníci elektrární dopredu oznamujú, kedy prídu odčítať stav elektromerov; Ľudia chodili celý deň na úrad oznamovať škody. [Sme 2004]
3. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ ustálenou (zreteľnou) formou signalizovať niečo, uskutočnenie niečoho; syn. ohlasovať: školský zvonec oznamuje začiatok vyučovania; gong oznamuje, že zápas sa skončil; zvuk sirény určený na oznamovanie poplachu; Čierny dym, ktorý oznamoval neúspešnú voľbu [pápeža], videli stúpať zo Sixtínskej kaplnky len dvakrát. [Sme 2013]
dok.oznámiť

hlásiť dávať na vedomie, na známosť • ohlasovaťzahlasovať: hlásia, ohlasujú, zahlasujú, že vlak meškáohlášať: každú zmenu nám ohlášajúoznamovať: v rádiu oznamujú najnovšie správyzastar. meldovať: všetko musí meldovať rodičomkniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupredpovedať (hlásiť ako predpoveď): v televízii predpovedajú počasie na sobotu a nedeľuavizovaťsignalizovať (vopred hlásiť): pošta nám avizovala, že balík si treba vyzdvihnúťzastar. raportovať (podávať úradné, obyč. vojenské hlásenie) • referovať (podávať správu o niečom): pravidelne referuje o všetkom


hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


napovedať2 náznakom dávať najavo • naznačovaťsignalizovať: napovedá, naznačuje žiakovi odpoveď; výsledok čosi napovedá, signalizujeohlasovaťoznamovať (vopred napovedať niečo): inštinkt mu oznamuje, že by mal odísť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

oznámiť, -i, -ia dok.

1. (komu čo i so spoj. že) urobiť niečo známym, dať zprávu, dať vedieť, upovedomiť niekoho o niečom, ohlásiť: Rozmýšľa, ako strašnú novinu oznámiť rodine. (Jégé) Oznámil mu, že ho volajú do kancelárie. (Urb.)

2. (koho komu, čomu) udať niekoho pre niečo, nažalovať na niekoho, zažalovať niekoho, obyč. súdu: Niekto nás predsa oznámil vrchnosti. (Taj.) Bola rada, že ju neoznámi žandárom. (Zúb.)

3. (koho, čo) ohlásiť, zahlásiť: o. návštevu, príchod; A koho mám oznámiť? (Jégé) že prišiel;

nedok. oznamovať, -uje, -ujú

|| oznámiť sa

1. zried. vopred sa ohlásiť, zahlásiť sa: Nešla do bývacích izieb, ale rovno do klavírovej, ani sa neoznámiac. (Tim.);

2. udať sa pre niečo, obyč. súdu


oznamovať p. oznámiť

Morfologický analyzátor

oznamovať nedokonavé sloveso
(ja) oznamujem VKesa+; (ty) oznamuješ VKesb+; (on, ona, ono) oznamuje VKesc+; (my) oznamujeme VKepa+; (vy) oznamujete VKepb+; (oni, ony) oznamujú VKepc+;

(ja som, ty si, on) oznamoval VLesam+; (ona) oznamovala VLesaf+; (ono) oznamovalo VLesan+; (oni, ony) oznamovali VLepah+;
(ty) oznamuj! VMesb+; (my) oznamujme! VMepa+; (vy) oznamujte! VMepb+;
(nejako) oznamujúc VHe+;
oznamowať oznamowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

oznamovať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor