oznam -u m. oznámenie; tlačivo, na kt. je oznámenie uverejnené: prečítať si o-y, uverejniť o.; na tabuli visí o.
oznam -mu pl. N -my m. 1. (i o čom/s vedľajšou vetou) ▶ zverejnenie istej informácie; list, tlačivo, na ktorom je informácia uvedená, oznámenie: krátky, stručný o.; tabuľa s verejnými oznamami na miestnom úrade; povinnosť odvysielať o. o porušení zákona; vylepovať reklamné oznamy; vymazať z mobilu oznamy o neprijatých hovoroch; na dverách obchodu je nejaký o.; Vyvesili sme oznam, že sa nám stratil psík. [D. Hevier] 2. obyč. pl. oznamy ▶ rubrika v novinách uvádzajúca krátke správy al. inzeráty: spoločenské oznamy; chovateľské, klubové oznamy v Kynologickej revue ▷ oznamček -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr.: krátky o.; v informácii predajcu chýba stručný o. o súhlase; mám tu pre vás pár oznamčekov
oznam, -u m. oznámenie, ohlásenie (obyč. úradné): úradný o.; licitačný o. (Urb.); o. o úmrtí; zverejniť niečo o-om; drobné o-y rubrika v novinách pre rozličné drobné zvesti
(jeden) oznam; (bez) oznamu; (k) oznamu; (vidím) oznam; (hej) oznam!; (o) ozname; (s) oznamom;
(štyri) oznamy; (bez) oznamov; (k) oznamom; (vidím) oznamy; (hej) oznamy!; (o) oznamoch; (s) oznamami;