Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

označiť dok.

1. urobiť značku, poznačiť, vyznačiť: o. si niečo ceruzou; (ne)o-ené priecestie; o. ovce označkovať

2. určiť: o. vinníka, ísť na o-ené miesto

3. vyhlásiť, nazvať: o. knihu za najlepšiu v roku, o. niečo za žart; o. sa za priateľa;

nedok. označovať

1. k 1 – 3

2. značiť, znamenať; vyjadrovať: termínom rasa sa o-je plemeno

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
označiť ‑í ‑ia dok.

neoznačený -ná -né príd. i práv., dopr. ▶ na ktorom nie je umiestnený povinný poznávací znak al. povinná úradná písomná informácia; op. označený: n. masový hrob; neoznačené železničné priecestie; vysoká pokuta za predaj neoznačeného alkoholu; n. cestovný lístok je neplatný; Teraz už chodia kontrolóri v neoznačených autách, tak vodiča dokonale prekvapia. [VNK 2003] ▷ ↗ i označiť


označenie -nia -ní s. 1. ▶ znak, prvok obyč. rovnakého druhu, ktorý niečo signalizuje, slúži na rozpoznanie, rozlíšenie, upozornenie, evidenciu a pod. niečoho al. niekoho: kódové o. výrobkov; číselné o. autobusov; čipové o. zvierat; hodnostné o. v armáde; viditeľné o. obžalovaných, odsúdených; poznať svoje ovce podľa farebného označenia na srsti; o. ročníka, školského stupňa; o. modelu auta, lietadla; notové o. tónudopr. označenie priecestia spôsob zabezpečenia priecestia vyjadrený návestným znakom; osobitné označenie vozidla špeciálne znaky upozorňujúce, že vozidlo vedie napr. vodič začiatočník al. že vozidlo prepravuje deti, poskytuje zdravotnú starostlivosť a pod.; práv. označenie pôvodu výrobku, zemepisné označenie výrobku názov chrániaci poľnohospodárske výrobky, remeselné výrobky a iné výrobky, na ktorých výslednú kvalitu al. vlastnosti vplývajú prírodné podmienky al. ktoré sú spojené s vymedzeným zemepisným územím, tradíciou, povesťou
2. ▶ slovo al. slovné spojenie, ktorým sa pomenúva nejaký jav, názov, pomenovanie: oficiálne o. krajiny; presné, výstižné o. inštitúcie; dvojjazyčné označenia obcí; ľudové o. rastliny; získal nelichotivé o. absentér; zamestnanci nosia plastové štítky s menom a označením funkcie; Ciest je veľa a na zúfanie ani jedna nenesie označenie ako stredná. [L. Vadkerti-Gavorníková]
▷ ↗ i označiť


označiť -čí -čia označ! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo, koho (čím; ako)) ▶ vybaviť niečo, niekoho určeným al. zvoleným zmyslovo vnímateľným znakom, prvkom slúžiacim na rozpoznanie, rozlíšenie, upozornenie, evidenciu a pod.: o. presné miesto v lese; o. stromy na vyrúbanie; o. slovo, vetu, stranu v texte; o. niečo, niekoho číslom, písmenom, čipom, farbou; ceruzkou o. na stene body na vŕtanie, zavesenie obrazov; cestujúci je povinný o. si lístok hneď pri nástupe do vozidla; obálku označte slovom „súťaž“ a pošlite na uvedenú adresu
2. (koho, čo (za koho, za čo/ako koho, ako čo)) ▶ priamo a verejne určiť, identifikovať, poukázať na niekoho, na niečo: o. niekoho za priateľa na sociálnej sieti; účastník tragédie označil páchateľa, miesto incidentu; v správe o nehode treba jednoznačne o. vinníka; médiá ho označili ako korunného svedka; využívanie služobných psov v polícii na označenie páchateľov, drog
3. (koho, čo (čím); koho, čo za koho, za čo/ako koho, ako čo) ▶ pomenovať slovným označením; slovne vyjadriť na základe usudzovania, hodnotenia, kritérií a pod.: o. preklad ako vyvážený; matematický bod označíme slovom nič alebo nula; zločin, priestupok sú pojmy používané na označenie porušenia zákona; nenachádzam dostatočne hanlivý výraz, aby som označil tento pohyb; je to dehonestujúce, keď človeka označia takýmito slovami; Druhú knihu [z čias Mezopotámie] vedci označili titulom Babylonský Jób. [D. Pastirčák]
nedok.označovať


označovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (čo, koho (čím; ako)) ▶ vybavovať niečo, niekoho určeným al. zvoleným, zmyslovo vnímateľným znakom, prvkom na rozpoznanie, rozlíšenie, upozornenie, evidenciu a pod.: o. prílohy, odseky číslicami, písmenami abecedy; o. dôležité pasáže textu farebne, podčiarknutím; o. výrobky, modely áut, zastávky autobusu; povinnosť o. lehotu spotreby; o. geneticky modifikované potraviny; označovanie novorodencov, aby sa predišlo zámene
2. (koho, čo (za koho, za čo/ako koho, ako čo)) ▶ priamo a verejne určovať, identifikovať, poukazovať na niekoho, na niečo: svedok označoval jedného za druhým ako účastníkov incidentu; bez dôkazov o. niekoho za zlodeja, nepriateľa, extrémistu; služobné psy schopné vyhľadávať a o. drogové úkryty
3. (čo, koho (čím); koho, čo za koho, za čo/ako koho, ako čo) ▶ pomenúvať slovným označením; slovne vyjadrovať na základe usudzovania, hodnotenia, kritérií a pod.: latinské slovo status pôvodne označovalo stav, postavenie, pozíciu alebo spôsob existencie; sám seba označoval za liberála, ako liberála; obed v jedálnom lístku označovali ako slávnostný; obyvatelia stoličného sídla sa už v 15. storočí v prameňoch označovali ako mešťania; zámerný pohyb označovaný ako gesto; Dnes už viem, že sa krasopis označuje slovom kaligrafia. [S. Lavrík]
4. (čo, koho) ▶ mať funkciu znaku, stáť miesto niečoho, znamenať, symbolizovať, predstavovať: obrázkový znak označuje celé slovo alebo vetu; dvojkríž na trojvrší označoval Horné Uhorsko, približne územie Slovenska; Biela farba označovala nevinnosť, modrá zasvätenosť, čierna tmu a nevedomosť sveta. [TČ 2003]
dok. k 1 3označiť

označiť 1. urobiť znak, značku • poznačiť: (p)označiť si v knihe stranuoznačkovaťvyznačiťvyznačkovať (značkami): označkovať dobytok, vtáky; jasne vyznačkovať, vyznačiť turistické chodníkysignovať: signovať rukopishovor. ohviezdičkovať (označiť hviezdičkou) • hovor. ofajkovať (označiť značkou v podobe fajky): ofajkovať vybavené položkyodb. otetovať (označiť tetovaním): otetovať chovné zvierašifrovaťošifrovať (označiť šifrou): (o)šifrovať spisopuncovaťociachovať (označiť úradnou značkou) • vykolíkovať (označiť kolíkmi): vykolíkovať pozemokzastaráv. poznamenať: umierajúceho poznamenať krížomsubšt. ocajchovať

2. p. určiť 1, 3, vyhlásiť 2 3. p. pomenovať 2


pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otcahovor. okrstiť: okrstili ho až neskôrpomenovaťnazvať: pomenovať, nazvať nové sídliskooznačiť: označil chlapca hanlivým menom


pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrejpokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovinazvať: ulicu nazvali po známom básnikoviprezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkomkniž. denominovať

2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvaťoznačiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menomotitulovať: otituloval ho veľkomožným pánomosloviť: Ako vás mám osloviť?povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná panivyhlásiť: vyhlásili ho za zradcuzastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)


ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

5. p. upozorniť


určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosťohlásiťoznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniťuverejniťpublikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiťkvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričaťrozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


zaznačiť 1. písmom al. iným znakom zachytiť • zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednáškyzapísaťvpísať (písmom): zapíš si všetko presnezachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počulpoznačiťpoznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendárazaregistrovaťregistrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovaliadmin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovalizakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graftech. indikovať (zaznačiť indikátorom) • označiťzačiarknuťzaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy

2. publ. prejaviť navonok • publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvoukázaťpreukázaťdosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

označiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čo čím) urobiť znak, značku, znamenie, poznačiť: (doštičky) zasadil popri ceste na označenie miesta (Kuk.); odsek, označený červenou ceruzou (Hor.); Zabudol som označiť matkin hrob. (Ondr.) Označila si, kde sa zídu. (Ráz.); o. tovar, výrobok;

2. (čo, koho) určiť, stanoviť: označila mu deň a hodinu (Jégé); Polícia vybrala sa na označené miesto. (Fr. Kráľ); o. osobu; Ja by vedel označiť navlas, čím ma okúzlila Katica. (Kuk.)

3. (čo, koho) pomenovať, nazvať, vyhlásiť: Nemožno ho (spev) označiť za škaredý. (Heč.) Otázne, koho rozumie pod tým lichotivým označením: otca, či mňa? (Jégé);

nedok. označovať, -uje, -ujú

|| označiť sa

1. zried. (čím) urobiť na sebe znak, značku, znamenie;

2. (za koho, za čo, ako) pomenovať sa, nazvať sa, vyhlásiť sa;

nedok. označovať sa

Morfologický analyzátor

označiť dokonavé sloveso
(ja) označím VKdsa+; (ty) označíš VKdsb+; (on, ona, ono) označí VKdsc+; (my) označíme VKdpa+; (vy) označíte VKdpb+; (oni, ony) označia VKdpc+;

(ja som, ty si, on) označil VLdsam+; (ona) označila VLdsaf+; (ono) označilo VLdsan+; (oni, ony) označili VLdpah+;
(ty) označ! VMdsb+; (my) označme! VMdpa+; (vy) označte! VMdpb+;
(nejako) označiac VHd+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

označiť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor