Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

označiť dok.

1. urobiť značku, poznačiť, vyznačiť: o. si niečo ceruzou; (ne)o-ené priecestie; o. ovce označkovať

2. určiť: o. vinníka, ísť na o-ené miesto

3. vyhlásiť, nazvať: o. knihu za najlepšiu v roku, o. niečo za žart; o. sa za priateľa;

nedok. označovať

1. k 1 – 3

2. značiť, znamenať; vyjadrovať: termínom rasa sa o-je plemeno

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
označiť ‑í ‑ia dok.

označiť -čí -čia označ! -čil -čiac -čený -čenie dok.


označiť sa -čí sa -čia sa označ sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.

neoznačený -ná -né príd. i práv., dopr. ▶ na ktorom nie je umiestnený povinný poznávací znak al. povinná úradná písomná informácia; op. označený: n. masový hrob; neoznačené železničné priecestie; vysoká pokuta za predaj neoznačeného alkoholu; n. cestovný lístok je neplatný; Teraz už chodia kontrolóri v neoznačených autách, tak vodiča dokonale prekvapia. [VNK 2003] ▷ ↗ i označiť


označenie -nia -ní s. 1. ▶ znak, prvok obyč. rovnakého druhu, ktorý niečo signalizuje, slúži na rozpoznanie, rozlíšenie, upozornenie, evidenciu a pod. niečoho al. niekoho: kódové o. výrobkov; číselné o. autobusov; čipové o. zvierat; hodnostné o. v armáde; viditeľné o. obžalovaných, odsúdených; poznať svoje ovce podľa farebného označenia na srsti; o. ročníka, školského stupňa; o. modelu auta, lietadla; notové o. tónudopr. označenie priecestia spôsob zabezpečenia priecestia vyjadrený návestným znakom; osobitné označenie vozidla špeciálne znaky upozorňujúce, že vozidlo vedie napr. vodič začiatočník al. že vozidlo prepravuje deti, poskytuje zdravotnú starostlivosť a pod.; práv. označenie pôvodu výrobku, zemepisné označenie výrobku názov chrániaci poľnohospodárske výrobky, remeselné výrobky a iné výrobky, na ktorých výslednú kvalitu al. vlastnosti vplývajú prírodné podmienky al. ktoré sú spojené s vymedzeným zemepisným územím, tradíciou, povesťou
2. ▶ slovo al. slovné spojenie, ktorým sa pomenúva nejaký jav, názov, pomenovanie: oficiálne o. krajiny; presné, výstižné o. inštitúcie; dvojjazyčné označenia obcí; ľudové o. rastliny; získal nelichotivé o. absentér; zamestnanci nosia plastové štítky s menom a označením funkcie; Ciest je veľa a na zúfanie ani jedna nenesie označenie ako stredná. [L. Vadkerti-Gavorníková]
▷ ↗ i označiť


označiť -čí -čia označ! -čil -čiac -čený -čenie dok. 1. (čo, koho (čím; ako)) ▶ vybaviť niečo, niekoho určeným al. zvoleným zmyslovo vnímateľným znakom, prvkom slúžiacim na rozpoznanie, rozlíšenie, upozornenie, evidenciu a pod.: o. presné miesto v lese; o. stromy na vyrúbanie; o. slovo, vetu, stranu v texte; o. niečo, niekoho číslom, písmenom, čipom, farbou; ceruzkou o. na stene body na vŕtanie, zavesenie obrazov; cestujúci je povinný o. si lístok hneď pri nástupe do vozidla; obálku označte slovom „súťaž“ a pošlite na uvedenú adresu
2. (koho, čo (za koho, za čo/ako koho, ako čo)) ▶ priamo a verejne určiť, identifikovať, poukázať na niekoho, na niečo: o. niekoho za priateľa na sociálnej sieti; účastník tragédie označil páchateľa, miesto incidentu; v správe o nehode treba jednoznačne o. vinníka; médiá ho označili ako korunného svedka; využívanie služobných psov v polícii na označenie páchateľov, drog
3. (koho, čo (čím); koho, čo za koho, za čo/ako koho, ako čo) ▶ pomenovať slovným označením; slovne vyjadriť na základe usudzovania, hodnotenia, kritérií a pod.: o. preklad ako vyvážený; matematický bod označíme slovom nič alebo nula; zločin, priestupok sú pojmy používané na označenie porušenia zákona; nenachádzam dostatočne hanlivý výraz, aby som označil tento pohyb; je to dehonestujúce, keď človeka označia takýmito slovami; Druhú knihu [z čias Mezopotámie] vedci označili titulom Babylonský Jób. [D. Pastirčák]
nedok.označovať


označovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. 1. (čo, koho (čím; ako)) ▶ vybavovať niečo, niekoho určeným al. zvoleným, zmyslovo vnímateľným znakom, prvkom na rozpoznanie, rozlíšenie, upozornenie, evidenciu a pod.: o. prílohy, odseky číslicami, písmenami abecedy; o. dôležité pasáže textu farebne, podčiarknutím; o. výrobky, modely áut, zastávky autobusu; povinnosť o. lehotu spotreby; o. geneticky modifikované potraviny; označovanie novorodencov, aby sa predišlo zámene
2. (koho, čo (za koho, za čo/ako koho, ako čo)) ▶ priamo a verejne určovať, identifikovať, poukazovať na niekoho, na niečo: svedok označoval jedného za druhým ako účastníkov incidentu; bez dôkazov o. niekoho za zlodeja, nepriateľa, extrémistu; služobné psy schopné vyhľadávať a o. drogové úkryty
3. (čo, koho (čím); koho, čo za koho, za čo/ako koho, ako čo) ▶ pomenúvať slovným označením; slovne vyjadrovať na základe usudzovania, hodnotenia, kritérií a pod.: latinské slovo status pôvodne označovalo stav, postavenie, pozíciu alebo spôsob existencie; sám seba označoval za liberála, ako liberála; obed v jedálnom lístku označovali ako slávnostný; obyvatelia stoličného sídla sa už v 15. storočí v prameňoch označovali ako mešťania; zámerný pohyb označovaný ako gesto; Dnes už viem, že sa krasopis označuje slovom kaligrafia. [S. Lavrík]
4. (čo, koho) ▶ mať funkciu znaku, stáť miesto niečoho, znamenať, symbolizovať, predstavovať: obrázkový znak označuje celé slovo alebo vetu; dvojkríž na trojvrší označoval Horné Uhorsko, približne územie Slovenska; Biela farba označovala nevinnosť, modrá zasvätenosť, čierna tmu a nevedomosť sveta. [TČ 2003]
dok. k 1 3označiť

-čiť/114737 2.61: verbá inf. dok. 89281 zabezpečiť/11090 presvedčiť/8056 naučiť/7379 určiť/6130 skončiť/4602 zničiť/3321 označiť/3309 vylúčiť/3135 ukončiť/2905 dokončiť/2812 rozlúčiť/2285 naznačiť/2021 prekročiť/1897 potlačiť/1897 otočiť/1342 zaútočiť/1230 poučiť/1175 zaručiť/1057 (203/23638)

označiť 1. urobiť znak, značku • poznačiť: (p)označiť si v knihe stranuoznačkovaťvyznačiťvyznačkovať (značkami): označkovať dobytok, vtáky; jasne vyznačkovať, vyznačiť turistické chodníkysignovať: signovať rukopishovor. ohviezdičkovať (označiť hviezdičkou) • hovor. ofajkovať (označiť značkou v podobe fajky): ofajkovať vybavené položkyodb. otetovať (označiť tetovaním): otetovať chovné zvierašifrovaťošifrovať (označiť šifrou): (o)šifrovať spisopuncovaťociachovať (označiť úradnou značkou) • vykolíkovať (označiť kolíkmi): vykolíkovať pozemokzastaráv. poznamenať: umierajúceho poznamenať krížomsubšt. ocajchovať

2. p. určiť 1, 3, vyhlásiť 2 3. p. pomenovať 2


pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otcahovor. okrstiť: okrstili ho až neskôrpomenovaťnazvať: pomenovať, nazvať nové sídliskooznačiť: označil chlapca hanlivým menom


pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrejpokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovinazvať: ulicu nazvali po známom básnikoviprezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkomkniž. denominovať

2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvaťoznačiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menomotitulovať: otituloval ho veľkomožným pánomosloviť: Ako vás mám osloviť?povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná panivyhlásiť: vyhlásili ho za zradcuzastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)


ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

5. p. upozorniť


určiť 1. vopred rozhodnúť o postupe, spôsobe konania a pod., urobiť konečný záver o niečom: určiť cestu, čas; pracovníkovi určili, o čo sa má staraťustanoviťadmin. stanoviť (úradne, striktne): (u)stanoviť termín pohovorov; (u)stanovil ceny nájomnéhopovedať: povedať cenu domupredpísať (určiť predpisom): predpísať liek pacientoviindikovať: indikovanie liečbyustáliť: výšku poplatku už ustálilideterminovaťpodmieniť (urobiť závislým od niečoho): prostredie determinuje naše správanie; výkon športovca podmienil dobrý tréningvymedziťdelimitovaťvymerať (určiť hranice, rozsah platnosti a pod.): vymedziť priestor na hranie; presne vymerať, vymedziť niekomu povinnostidefinovať (určiť definíciou) • vykázaťprideliť: vykázali, pridelili mu miesto vzadukniž. vytýčiť (vopred určiť): vytýčiť si program, plán na celý rokudať (dať ako vodidlo): udať správne tempo, správny smeroznačiť: označiť miesto stretnutiakniž. predznačiťvyznačiť: život mu predznačila matkina smrťorientovať (určiť polohu vzhľadom na svetové strany): výhľad orientovať na západvyhradiťrezervovať (vopred určiť miesto): miesto vyhradiť, rezervovať pre hostíohraničiťobmedziťkniž. limitovať (určiť menší rozsah): ohraničiť, obmedziť výrobu, limitovať rýchlosť jazdynominovať (vybrať niekoho na istý cieľ): nominovať hráča do olympijského mužstvavymenovaťkniž. dezignovať (poveriť istou funkciou): vymenovať vládu; dezignovaný ministerkniž. preliminovať (vopred, predbežne určiť): preliminovanie nákladov

2. usmerniť na istý cieľ • adresovaťorientovať: otázky určiť, adresovať prítomným; záujem orientoval iným smeromzacieliťzamerať: ideovo dielo zacielil, zameral na mládež, určil ho mládeživenovať: program venoval deťom

3. uvažovaním, skúmaním na niečo prísť • zistiť: určiť, zistiť otcovstvooznačiť: vinníka už označilivyskúmať (vedecky určiť): vyskúmať zloženie horniny, vyskúmať rozmery niečoho


vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosťohlásiťoznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniťuverejniťpublikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiťkvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričaťrozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


zaznačiť 1. písmom al. iným znakom zachytiť • zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednáškyzapísaťvpísať (písmom): zapíš si všetko presnezachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počulpoznačiťpoznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendárazaregistrovaťregistrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovaliadmin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovalizakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graftech. indikovať (zaznačiť indikátorom) • označiťzačiarknuťzaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy

2. publ. prejaviť navonok • publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvoukázaťpreukázaťdosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

označiť, -í, -ia dok.

1. (čo, čo čím) urobiť znak, značku, znamenie, poznačiť: (doštičky) zasadil popri ceste na označenie miesta (Kuk.); odsek, označený červenou ceruzou (Hor.); Zabudol som označiť matkin hrob. (Ondr.) Označila si, kde sa zídu. (Ráz.); o. tovar, výrobok;

2. (čo, koho) určiť, stanoviť: označila mu deň a hodinu (Jégé); Polícia vybrala sa na označené miesto. (Fr. Kráľ); o. osobu; Ja by vedel označiť navlas, čím ma okúzlila Katica. (Kuk.)

3. (čo, koho) pomenovať, nazvať, vyhlásiť: Nemožno ho (spev) označiť za škaredý. (Heč.) Otázne, koho rozumie pod tým lichotivým označením: otca, či mňa? (Jégé);

nedok. označovať, -uje, -ujú

|| označiť sa

1. zried. (čím) urobiť na sebe znak, značku, znamenie;

2. (za koho, za čo, ako) pomenovať sa, nazvať sa, vyhlásiť sa;

nedok. označovať sa

označiť dok.
1. dať na niečo značku, znamenie, poznačiť: On si potom to mesto označiu̯ (Žaškov DK)
2. určiť, vymenovať: Choďiľi na vozoch po tich krajinach, čo zme označiľi (Bobrov NÁM)

označiť dk
1. čo urobiť znak, značku, zaznačiť niečo: literis mandare: označitj, napjsati (KS 1763)
2. čo určiť niečo: ony to (ochutnanie vína) y vykonaly a ktere sobe oznaczily, ty sem dal tatam dovesty (NECPALY 1598 E); -ovať ndk k 1: když to kupene drevo privezeji a budovisko vystavia, hnedky skrz namesnikuv panskych po druhykrat označovati daju (VÍGĽAŠ 1790 LP)

Zvukové nahrávky niektorých slov

označiť: →speex →vorbis
a označiť svoje produkty et étiqueter ses produits
dotknutých krajín sa označia pays concernés sont marqués
dvere, ktoré mu označila la porte qui lui était indiquée
internetu, by mali označiť l'internet devraient identifier
mu označila, a zľahka lui était indiquée, et doucement
odberu vzorky a označí de prélèvement et identifié
sa znovu označia tak sont réétiquetés de manière
žiadosti musia jasne označiť demandes doivent indiquer clairement
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu