Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ozdobiť dok. urobiť pekným, pren. významným ap., okrášliť: o. šaty výšivkou; o. sa kvetom; cenou o-ený autor;

nedok. ozdobovať

ozdobiť -bí -bia ozdob! -bil -biac -bený -benie dok.

ozdobiť sa -bí sa -bia sa ozdob sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok.

ozdobiť -bí -bia ozdob! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ urobiť pekným, krásnym, krajším, obyč. pomocou nápadného, esteticky pôsobiaceho predmetu, dať na niečo ozdobu; syn. okrášliť, skrášliť: pekne, slávnostne, vkusne o. stôl; o. si klobúk stuhou; rád by ženu ozdobil náhrdelníkom, náramkom; ozdobený vianočný stromček; Oblečú dievčence do družičkových šiat, hlavy im ozdobia venčekmi z margarétok. [A. Baláž]; pren. Kto múdrosť volí za životné heslo, dušu si ozdobí ružami pravej, nehynúcej krásy. [T. Klas]
2. (čo (čím)) ▶ (umelecky, remeselne) vytvoriť na niečom pekný, esteticky pôsobiaci prvok, urobiť na niečom ozdobu, skrášliť: o. obrúsok výšivkou; o. tortu šľahačkou; pred podávaním ozdobte nápoj mätovými lístkami; kachľová pec je ozdobená výrazným ornamentom; Do dvorov sa vchádzalo mohutnými drevenými bránami, ozdobenými motívmi klasov, viniča, koní. [L. Ballek]
3. (čo) ▶ pridať novú kvalitu, urobiť krajším: tvár jej ozdobil nežný, neodolateľný úsmev; prvé slnečné lúče mu vždy ozdobia čelo i líca; bol ozdobený šedinami a ľudskými skúsenosťami starší, pozitívne vnímaný; Prekrásny mesiac máj ozdobil zrúcaniny, polnočná biela báj odníma naše viny. [J. Buzássy]
4. (čo (čím)) ▶ pridať niečomu svojím pričinením na kráse, hodnote, výnimočnosti; syn. okrášliť: súťaž ozdobil nový slovenský rekord; mladý útočník ozdobil svoj výkon tromi gólmi; festival prišli o. aj veľké filmové hviezdy
▷ nedok. ↗ ozdobovať

ozdobiť sa -bí sa -bia sa ozdob sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok. 1. (čím; ø) ▶ dať na seba, často na krk, šaty al. do vlasov, pekný, esteticky pôsobiaci predmet, ozdobu, okrasu; syn. okrášliť sa, skrášliť sa: o. sa šperkom, kvetom; o. sa odznačikmi; tanečníci sa ozdobili farebnými stuhami; skúste byť originálna a ozdobte sa!; ako sa o. na Silvestra?
2. trochu expr. (čím) ▶ vlastným úsilím získať niečo spoločensky cenené, významné: o. sa ďalším prvenstvom v súťaži; mladý pretekár sa ozdobil majstrovským titulom; cisár sa ozdobil viacerými panovníckymi titulmi
3. trochu expr. (čím) ▶ nadobudnúť novú kvalitu, stať sa krajším: lúky sa ozdobili kvetmi
▷ nedok. k 1 ↗ ozdobovať sa

ozdobovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ robiť niekoho, niečo pekným, krajším, obyč. nápadným, pomocou esteticky pôsobiaceho predmetu, dávať na niečo ozdobu; syn. okrášľovať, zdobiť: o. izbu drobnými dekoráciami; o. vianočný stromček; náhrdelníky ozdobovali ženy; nevesty sa ozdobujú bielymi venčekmi
2. (čo (čím)) ▶ (umelecky, remeselne) vytvárať na niečom pekný, esteticky pôsobiaci prvok, robiť na niečom ozdobu, skrášľovať: o. vankúše výšivkami; o. povrch kovového predmetu tepaním; o. tortu šľahačkou; tradícia ozdobovania kraslíc; klenby chrámov sa často ozdobovali nástennými maľbami; Balkón uliali zo starého arménskeho železa a ozdobujú ho dračie papule. [A. Chudoba]
3. (čo) ▶ pridávať novú kvalitu, robiť krajším: námestie ozdobujú striekajúce fontány; Medzi kvetmi kraľovali už tie, čo každoročne ozdobujú miesta posledného odpočinku. [H. Ponická]
4. (čo (čím)) ▶ pridávať niečomu svojím pričinením na kráse, hodnote, výnimočnosti: deti ozdobovali večierky recitáciami; speváci, ktorí ozdobovali mnohé operné scény; Futbal neozdobujú iba góly. [J. Fekete]
▷ dok. ↗ ozdobiť

ozdobovať sa -buje sa -bujú sa -buj sa! -boval sa -bujúc sa -bujúci sa -bovaný -bovanie sa nedok. (čím; ø) ▶ dávať na seba, často na krk, šaty al. do vlasov, pekný, esteticky pôsobiaci predmet, ozdobu, okrasu; syn. okrášľovať sa, skrášľovať sa: o. sa náramkami, náhrdelníkmi; techniky novodobého ozdobovania sa; dievčence sa túžia o.; Kto naučil človeka lapať vtáky a ozdobovať sa ich perím? [Sko 1975]; Naši predkovia boli estéti a radi sa ozdobovali. [VNK 2001] ▷ dok. ↗ ozdobiť sa

ozdobiť, -í, -ia dok. (čo, koho čím) dať na niečo, na niekoho ozdobu, okrášliť, vyzdobiť: o. školu, miestnosť, izbu (napr. kvetmi, girlandami); rukávy ozdobené výšivkami; kabátik ozdobený fialkami (Kuk.); pren. krížom ozdobený major (Vaj.) vyznamenaný; tvár ozdobená tenkým fúzikom (Hor.) zvýraznená;

nedok. ozdobovať, -uje, -ujú

|| ozdobiť sa (čím i bezpredm.) dať si na šaty, na seba nejakú ozdobu, okrášliť sa: Vzal štyri sinokvety z pohára, ozdobil sa nimi. (Jes.);

nedok. ozdobovať sa

ozdobiť dok. okrášliť ozdobami, urobiť pekným, vyzdobiť: Potom ozdobiľi stromček (Hor. Lehota DK); Zvádž mau̯ paľicu ozdobenú (M. Lehota NB); Ňezabudňi ozdobiď okná (V. Bielice TOP); Ňeská f tom dome, ďe je veselie, ňiž ňepečú, priaťelie šetko doňesú: cukrové, torti, košíki ozdobené (V. Maňa VRB); Ozdobili izbu na svadbu (Lukáčovce HLO); Medouňiki - šerca, koňiki, bapki - naľepena hlava a ostateg bol ozdobeni (Rozhanovce KOŠ)

ozdobiť dk
1. (čím) čo dať niekomu al. niečomu krajší vzhľad, okrášliť niečo: dom bil wssecek otrhany a ona za swe penyze dala pokryty a ozdobity, co potreby (ĽUBIETOVÁ 1657); illigo: nádobu negaku s rezanu prácy ozdobyti (WU 1750)
2. čo, čím dať niečomu svojou prítomnosťou dôstojnosť, lesk: Wassi Milost prosym, že by ste se racžyly na ten den zde vstawyty a to wesely swu prytomnosty racžyly ozdobyty (NOVÁKY 1561); Wassu Welkomožnost prosim, že bi racžila do meho prybytku prigiti a tu wecz poboznu k potesseny siruotok ozdobiti a okrasiti (ŠTIAVNIČKA 1610); Zygmund spolu s Erychem korunowánj králowny polské Zoffye prjtomnostj swau ozdobil (SH 1786)
3. koho, čo, čím obdariť niekoho al. niečo (hmotným i nehmotným): gmenowany czech ssewczowsky potrebnimy poradky ozdobity sme uminili (CA 1579); Buch požehnal nas we wssem, darowal a ozdobil nas wssemy dary duchownimy (TC 1631); Wencelljna rytjrú, kterj w wálce nad giné vdatnegi sobe počjnali, mnohymi dary ozdobil (SH 1786); ozdob, o dobry Ježyssu, dussu mú s tú krásu (BlR 18. st)
4. čo (o reči) zdokonaliť, vybrúsiť: orationem calamistris inutere: reč swu welmi mnoho ozdobyti (WU 1750); illustrare orationem: s krásu ózdobiti reč (KS 1763); ozdobovať ndk
1. k 1: ženy tiela swoge ssatami a odiewem okrasslowati a ozdobowati magij (BAg 1585); kún, ktereho ozdobuge hrywa, nosij nás samjch (OP 1685); krestane wcžilygssy nemagu wyri w sebe oprawdiweg, wyri žiweg, a gestli magu, skutki gu neozdobugu (Káz 18. st) nepotvrdzujú
2. k 2: žena dobra w manželstwi dum swug ozdobuge (GV 1755)
3. k 3: Zygmund tech, kterj se mu poddáwali, milostiwe prigjmal a dobre zaslaužilých statky ozdobowal (SH 1786)
4. k 4: adhibere pompam in dicendo: ozdobowati w reči (KS 1763)
5. čo podávať niečo v krajšej podobe, prikrášľovať niečo: (ľudia) žiwota swého spúsob z wymlúwkama ozdobowati weďá (BlR 18. st); ozdobúvať frekv k 1: (Boh) genž tobe wssecky wecy dobré dawa, w twe mladosti gako orla ozdobuwa (Pie 18. st); ozdobiť sa dk dať si na seba ozdobu, okrášliť sa: (smilnica) pomazala okolo z ličidlem oči y ozdobila sa z ózdobu žénsku (KB 1757); Guditka proto se ozdobyla, aby cziczoložnikowy se zalibyla (PeP 1770)
F. ozdobil se hawran s perami cudzymi (GV 1755) chválil sa niečím, čo mu nepatrí; ozdobovať sa ndk: y swaté ženi, které w Boha dúffali, ozdobowali se, kdiž póddané byli mužom swym (KB 1756)

ozdobovať p. ozdobiť