Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ozdoba -y -dôb ž. čo slúži na ozdobenie, okrasa: umelecká o., o. na klobúku; budova je o-ou mesta; byť (iba) na o-u, pren. expr. zbytočný;

ozdôbka -y -bok ž. zdrob.

ozdoba -by ozdôb ž.

ozdoba -by ozdôb ž. 1. ▶ farebne, tvarovo al. materiálovo nápadný, esteticky pôsobivý predmet určený na ozdobenie, skrášlenie niekoho, niečoho; syn. okrasa: štrasová o. do vlasov; strieborná dámska o. na krk, ruku, nohu; záhradná keramická, plastová o.; svadobné vlasové ozdoby; tradičné vianočné, veľkonočné ozdoby; slamené, textilné ozdoby; príprava čokoládových ozdôb na stromček; závoj s drobnými ozdobami; pren. Ozdobou tváre boli aj v stredoveku pekné biele zuby. [D. Dvořáková]
2. ▶ umelecky, profesionálne realizovaná súčasť al. prvok nejakého celku s primárne estetickou funkciou, dekorácia; syn. okrasa: vyšívaná, čipková o. na leme šiat, na rukávoch blúzky; tetovanie je jedna z najstarších ozdôb ľudského tela; črpák s figurálnou ozdobou; vyrezávanie ozdôb na priečelia drevených brán; jednoduchá zeleninová o. kúsky zeleniny farebne a esteticky dotvárajúce porciu jedla, misu s jedlom
3. ▶ niečo, čo sa vníma ako esteticky pôsobivý doplnok, čo sa používa na dosiahnutie estetickej pôsobivosti niečoho; syn. okrasa: ozdobu chodby tvorí rad parožia, zbierka starožitných lámp; oltár je ozdobou chrámu; šabľa visela ako o. na stene ▷ hud. melodická ozdoba tón al. skupina tónov menších rytmických hodnôt, ktoré obohacujú melódiu, napr. trilok; lingv. jazyková ozdoba nápadný výrazový prostriedok v nejakom textovom celku; lit. básnická ozdoba nápadný výrazový prostriedok v básnickom texte majúci estetickú funkciu
4. ▶ kto al. čo svojou výnimočnosťou (krásou, cennosťou, múdrosťou, výkonom) vyčnieva nad ostatnými; syn. okrasa: patriť k najväčším ozdobám svetových javísk, koncertných siení; svetové rekordy sú ozdobou každého športového podujatia; Matej Bel, veľká ozdoba Uhorska; jazvec je o. lesa; dominantou a ozdobou mesta je hrad; Spisovatelia majú byť ozdobou národa. [LT 1998]
◘ fraz. expr. byť [iba] na ozdobu byť zbytočný; mať niečo len na ozdobu vlastniť niečo bez zreteľa na užitočnosť
▷ ozdôbka -ky -bok ž. zdrob. i expr.: marcipánové ozdôbky na tortu; široký výber ozdôbok na nechty; Stružlikal na truhle všelijaké ozdôbky. [Š. Žáry]; Používal všetky ozdôbky, finesy, aké je len možné na husliach dosiahnuť. [V. F. Šikula]

ozdôbka ↗ ozdoba

ozdoba, -y, -dôb ž. niečo slúžiace na ozdobenie, okrášlenie (napr. nejaká vec, maľba, výšivka ap.), okrasa: farebná o., kovová, zlatá o.; mať niečo len na o-u bez zreteľa na užitočnosť; pestovať niečo na o-u (napr. kvetiny); vkusné ozdoby kresané v kameni (Kuk.); štyl. básnická o. figúra; výtvar. figurálna o. v podobe rozličných figúrok; hud. melodické o-y drobné noty popri hlavných tónoch melódie na jej spestrenie; pren. „Ežo Vlkolinský“ je ozdobou našej poézie (Vlč.) je krásne poetické dielo. Pravá láska má byť ozdobou života (Ráz.) má ho robiť krásnym, príjemným;

ozdôbka, -y, -bok ž. zdrob. expr.

ozdoba ž. csl vec slúžiaca na skrášlenie, okrasa: Číkoví lajblík, to bola ozdoba, ten čík (Bzenica NB); Ze su̯amki sa robili ozdobi (Hlboké SEN); Kadzejaké ozdobi boli na stromek (Kostolné MYJ); Taňere buľi kvetovane, to bulo jag ozdoba (Rozhanovce KOŠ); ozdôbka ž. zdrob. expr.: ozduopka na kroji (Dobrá Niva ZVO)

ozdôbka p. ozdoba

ozdoba ž čo slúži na ozdobenie, okrášlenie: obogek aneb ozdoba hrdla zlata (BAg 1585); caliendrum: ozdoba ženska na hlawe (NP 17. st); inculta oratio: bez ozdobj reč (KS 1763); ze zlata a strjbra robga pengaze a rozmanitu ozdobu lidj (UD 1775);
x. pren familia plače s teg pričiny, ze umrel pritel, kteri bil ku ozdobe wsseckeg familigi Rewai (MH 1712); (dobrá žena) gest ozdoba domu a koruna muže (GV 1755)