ozdoba -y -dôb ž. čo slúži na ozdobenie, okrasa: umelecká o., o. na klobúku; budova je o-ou mesta; byť (iba) na o-u, pren. expr. zbytočný;
ozdôbka -y -bok ž. zdrob.
ozdoba -by ozdôb ž.
ozdoba -by ozdôb ž. 1. ▶ farebne, tvarovo al. materiálovo nápadný, esteticky pôsobivý predmet určený na ozdobenie, skrášlenie niekoho, niečoho; syn. okrasa: štrasová o. do vlasov; strieborná dámska o. na krk, ruku, nohu; záhradná keramická, plastová o.; svadobné vlasové ozdoby; tradičné vianočné, veľkonočné ozdoby; slamené, textilné ozdoby; príprava čokoládových ozdôb na stromček; závoj s drobnými ozdobami; pren. Ozdobou tváre boli aj v stredoveku pekné biele zuby. [D. Dvořáková] 2. ▶ umelecky, profesionálne realizovaná súčasť al. prvok nejakého celku s primárne estetickou funkciou, dekorácia; syn. okrasa: vyšívaná, čipková o. na leme šiat, na rukávoch blúzky; tetovanie je jedna z najstarších ozdôb ľudského tela; črpák s figurálnou ozdobou; vyrezávanie ozdôb na priečelia drevených brán; jednoduchá zeleninová o. kúsky zeleniny farebne a esteticky dotvárajúce porciu jedla, misu s jedlom 3. ▶ niečo, čo sa vníma ako esteticky pôsobivý doplnok, čo sa používa na dosiahnutie estetickej pôsobivosti niečoho; syn. okrasa: ozdobu chodby tvorí rad parožia, zbierka starožitných lámp; oltár je ozdobou chrámu; šabľa visela ako o. na stene ▷ hud. melodická ozdoba tón al. skupina tónov menších rytmických hodnôt, ktoré obohacujú melódiu, napr. trilok; lingv. jazyková ozdoba nápadný výrazový prostriedok v nejakom textovom celku; lit. básnická ozdoba nápadný výrazový prostriedok v básnickom texte majúci estetickú funkciu 4. ▶ kto al. čo svojou výnimočnosťou (krásou, cennosťou, múdrosťou, výkonom) vyčnieva nad ostatnými; syn. okrasa: patriť k najväčším ozdobám svetových javísk, koncertných siení; svetové rekordy sú ozdobou každého športového podujatia; Matej Bel, veľká ozdoba Uhorska; jazvec je o. lesa; dominantou a ozdobou mesta je hrad; Spisovatelia majú byť ozdobou národa. [LT 1998] ◘ fraz. expr. byť [iba] na ozdobu byť zbytočný; mať niečo len na ozdobu vlastniť niečo bez zreteľa na užitočnosť ▷ ozdôbka -ky -bok ž. zdrob. i expr.: marcipánové ozdôbky na tortu; široký výber ozdôbok na nechty; Stružlikal na truhle všelijaké ozdôbky. [Š. Žáry]; Používal všetky ozdôbky, finesy, aké je len možné na husliach dosiahnuť. [V. F. Šikula]
ozdôbka ↗ ozdoba
ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasa • výzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasád • dekorácia • kniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórum • hovor.: paráda • cifra • expr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkami • kniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín) • pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mesta • ornament • ornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramike • zried.: príkrasa • prízdoba • poet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav) • trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)
pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosť • povýšenectvo • namyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div nepraskne • márnomyseľnosť • márnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosť • samoľúbosť: urazená samoľúbosť • pyšnosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo
2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosť • sláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodiny • ozdoba: budova je ozdobou mesta
3. p. sebavedomie
výzdoba robenie niečoho pekným, slávnostným a pod.; predmety na to určené a spôsob ich použitia: postarať sa o výzdobu hrobov; pekná výzdoba vianočného stromčeka • dekorácia: baroková dekorácia miestnosti • ozdoba: umelecká ozdoba paláca • okrasa: park je okrasou mesta
ozdoba, -y, -dôb ž. niečo slúžiace na ozdobenie, okrášlenie (napr. nejaká vec, maľba, výšivka ap.), okrasa: farebná o., kovová, zlatá o.; mať niečo len na o-u bez zreteľa na užitočnosť; pestovať niečo na o-u (napr. kvetiny); vkusné ozdoby kresané v kameni (Kuk.); štyl. básnická o. figúra; výtvar. figurálna o. v podobe rozličných figúrok; hud. melodické o-y drobné noty popri hlavných tónoch melódie na jej spestrenie; pren. „Ežo Vlkolinský“ je ozdobou našej poézie (Vlč.) je krásne poetické dielo. Pravá láska má byť ozdobou života (Ráz.) má ho robiť krásnym, príjemným;
ozdôbka, -y, -bok ž. zdrob. expr.
ozdoba ž. csl vec slúžiaca na skrášlenie, okrasa: Číkoví lajblík, to bola ozdoba, ten čík (Bzenica NB); Ze su̯amki sa robili ozdobi (Hlboké SEN); Kadzejaké ozdobi boli na stromek (Kostolné MYJ); Taňere buľi kvetovane, to bulo jag ozdoba (Rozhanovce KOŠ); ozdôbka ž. zdrob. expr.: ozduopka na kroji (Dobrá Niva ZVO)
ozdôbka p. ozdoba
ozdoba ž čo slúži na ozdobenie, okrášlenie: obogek aneb ozdoba hrdla zlata (BAg 1585); caliendrum: ozdoba ženska na hlawe (NP 17. st); inculta oratio: bez ozdobj reč (KS 1763); ze zlata a strjbra robga pengaze a rozmanitu ozdobu lidj (UD 1775); x. pren familia plače s teg pričiny, ze umrel pritel, kteri bil ku ozdobe wsseckeg familigi Rewai (MH 1712); (dobrá žena) gest ozdoba domu a koruna muže (GV 1755)