Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ozvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie (sa) dok. 1. ▶ prejaviť sa nejakým zvukom, vydať nejaký zvuk; syn. zaznieť: v diaľke sa ozvali zvony; zrazu sa ozval buchot, plač, smiech, spev, potlesk; každé ráno sa ozve pod oknami brechot psa; spoza dverí sa ozvú hlasné výkriky; dedinou sa ozval výstrel; Keď sa mi už začalo driemať, ozval sa mi pri uchu známy bzukot. [J. Rybák]
2. (na čo; ø) ▶ zareagovať, často slovne, na nejaký podnet; syn. ohlásiť sa: o. sa na zavolanie; sused sa ozval až po dlhom zvonení; na inzerát sa nik neozval; podchvíľou sa kdesi na predmestí ozvú psy; Keby si sa nebol ozval, ani by som ťa nebol poznal. [V. Šikula]
3. (komu; ø) ▶ (o telesných stavoch al. pocitoch) stať sa zreteľným, citeľným, obyč. nepríjemne, prejaviť sa; syn. ohlásiť sa: ozval sa mu prázdny žalúdok; znovu sa jej ozvali bolesti hlavy; pred každou zmenou počasia sa ozvalo jeho zranenie z vojny; S trpkosťou pocítil, že v jeho organizme sa ozval signál starnutia. [J. Lenčo]
4. (v kom, v čom) ▶ (o duševných stavoch) prejaviť sa v konaní, v citovom rozpoložení, prebudiť sa: ozvalo sa v ňom zlé svedomie, pocity krivdy; občas sa v nej ozve bývalá učiteľka; v duši sa ozvala dávna túžba; Ozvali sa v ňom roky odlúčenia od ľudí. [J. Podhradský]
5. (proti komu, proti čomu; ø) ▶ (verejne) prejaviť svoj názor, obyč. nesúhlasný: viacerí sa ozvali proti návrhu; na porade sa vždy niekto ozval; na výzvu diskutovať sa nikto neozval; to sa nevieš o., keď sa ti niečo nepáči?; ozval sa na obranu svojho kolegu; Neozvali sa hlasy proti vám? [Sme 2004]
6. (komu; ako; ø) ▶ dať o sebe vedieť, oznámiť svoju prítomnosť na nejakom mieste; syn. ohlásiť sa: o. sa telefonicky, listom; ozvem sa ti neskôr; rodičom sa ozve raz do roka pohľadnicou; po odchode sa nám ešte neozvali; keď sa vrátiš domov, hneď sa mi ozvi!; Hej, kamarát, ozvi sa! Žiješ ešte? [L. Ťažký]
7. (komu (s čím); ø) ▶ nadviazať kontakt, spojenie s nejakým cieľom: traja majitelia poškodených áut sa ozvali magistrátu; poisťovni sa ozvali aj právne subjekty; hráč sa ozval šéfovi klubu s požiadavkou pripravovať sa s mužstvom; novinám sa ozval nálezca [Sme 2007]
8. ▶ (o prírodných javoch) prejaviť sa, stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným: konečne sa naplno ozvala jar; ozvala sa zima, je čas na čižmy
▷ nedok. ↗ ozývať sa

ozývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa) nedok. 1. (čím) ▶ byť naplnený nejakým zvukom, často výrazným, šíriacim sa do okolia; syn. znieť: dom sa ozýval smiechom, spevom; Móla sa ozývali krikom a všade vládol živý ruch a zhon. [V. Krupa]
2. ▶ prejavovať sa ako nejaký zvuk, často výrazný, šíriaci sa do okolia, rozliehať sa; syn. zaznievať, znieť: z auta sa ozýva hlasná hudba; v diaľke sa ozývala streľba; v slúchadle sa ozýval vyzváňací tón; spoza dverí sa ozýva buchot; Z predsiene sa ozývalo tichučké, nesmierne žalostné skučanie. [D. Hevier]; neos. Valasi na veľkých fujarách jednostaj trúbili do doliny, len sa tak ozývalo. [Sln 1976]
3. (na čo; ø) ▶ reagovať, často slovne, na nejaký podnet, výzvu, oslovenie a pod.; syn. ohlasovať sa: o. sa na zavolanie; na inzerát sa nik neozýva; Psi ešte kde-tu brechali, ozývali sa jeden druhému. [L. Ťažký]; Chvíľu na ňu uveličene hľadel, že sa k nemu vôbec ozýva. [L. Ballek]; Vyčkávavo hľadí na hosťa; keď sa profesor neozýva, pokračuje. [P. Karvaš]
4. (komu; ø) ▶ (o telesných stavoch al. pocitoch) stávať sa zreteľným, citeľným, obyč. nepríjemne; syn. ohlasovať sa, ohlášať sa: ozýva sa mu staré zranenie; znovu sa jej ozývajú v bolesti kĺboch; Poďme sa najesť, lebo sa nám v bruškách hlad ozýva. [K. Bendová]
5. (v kom, v čom) ▶ (o duševných stavoch) prejavovať sa (znovu, po istom čase) v konaní, v citovom rozpoložení, ohlášať sa: ozývajú sa v ňom výčitky svedomia, pocity krivdy; v duši sa nám ozýva akási pochybnosť; Ozýval sa vo mne aj strach. [E. Farkašová]; Že by sa vo mne ozývala poľovnícka krv, naskrze nemôžem povedať. [M. Urban]; Vidíš popred okná kráčať jar, nuž sa v tebe ozýva sedliak. [E. Dzvoník]
6. (proti komu, proti čomu; ø) ▶ (verejne) prejavovať svoj názor, obyč. nesúhlasný: ozývajú sa hlasy proti kandidátovi na funkciu starostu; nikto sa proti návrhu neozýva; Povedali mu, že je v poslednom čase už piaty vedúci, čo sa ozýva v tejto veci. [J. Lenčo]; Začali sa ozývať pred svetovou verejnosťou rozhorčení umeleckí, vedeckí pracovníci, intelektuáli. [H. Ponická]
7. (komu; ako; ø) ▶ dávať o sebe vedieť, oznamovať svoju prítomnosť na nejakom mieste; syn. hlásiť sa, ohlasovať sa: prečo sa už neozývaš?; z času na čas sa nám priatelia ozývajú z rozličných miest; Bol by vďačný za každé slovo od chlapcov. Tí sa neozývajú, užívajú si prázdniny. [Š. Drug]; Ozývajú sa [záujemcovia o prácu] telefonicky aj cez e-mail. [Sme 2009]
8. (komu (s čím); ø) ▶ nadväzovať kontakt, spojenie s niekým s nejakým cieľom: zoologickej záhrade sa ozývajú hlavne obchodné domy, ktoré nepredali všetky vianočné stromčeky; so sťažnosťami sa ľudia ozývali najmä primátorovi mesta cez jeho oficiálny profil na sociálnej sieti
9. ▶ (o prírodných javoch) prejavovať sa, stávať sa navonok viditeľným, pozorovateľným: jar sa silno ozývala štebotajúcimi vtáčikmi; leto je za nami, jeseň sa ozýva; vonku sa konečne ozýva pravá zima
◘ parem. ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu
▷ dok. k 2 – 9 ↗ ozvať sa

ozvať sa, -e, -ú, rozk. ozvi sa dok.

1. vydať zvuk, prejaviť sa zvukom, začať znieť, zaznieť: ozval sa zvon; ozval sa krik, hlas, výkrik, plač, spev; ozval sa dupot, šramot, ozvali sa výbuchy; ozvú sa kroky počuť niekoho prichádzať; ozvú sa guľomety (Kerv.) počuť streľbu; hora sa temno ozvala (Hor.) vydala ozvenu;

2. prehovoriť, povedať, ohlásiť sa, reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou ap.: „Tu je porada,“ ozval sa tajomník Slávik pohotove. (Karv.) „A čože ona zmýšľa!“ ozvala sa Hana rozhodným hlasom. (Kuk.); pren. Akési nové, divné veto ozvalo sa z hlbín jej duše (Vaj.) pocítila nesúhlas, zábranu.

3. prejaviť sa, ukázať, prebudiť sa, ohlásiť sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): ozve sa v ňom svedomie, sebavedomie, pýcha, vzdor; I hlad sa ozve. (Ráz.); ozval sa jej materský cit (Jégé); maliarska krv sa v ňom ozvala (Zúb.) uvedomil si, že je maliar;

4. (proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, zaprotestovať: Ale proti vrchnosti ktože sa ozve? (Taj.) Proti tomu sa nedalo ozvať. (Švant.)

5. dať o sebe vedieť, prihlásiť sa: No potom sa už neozvala, akoby sa za ňou ďaleká zem zavrela. (Tat.);

nedok. ozývať sa

ozývať sa, -a, -ajú nedok.

1. prejavovať sa zvukom, zaznievať, znieť: ozýva sa spev, krik, smiech, plač, ozýva sa hukot, klopot, brechot; Hora sa ozývala zbojníckou nôtou. (Mor.); kroky sa ozývajú počuť niekoho kráčať; V dvorci behala dievčina, vyspevujúc, že sa len tak ozývalo. (Taj.); pren. Za chlapcami ozývali sa nadávky (Zúb.) bolo počuť nadávať.

2. reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou, hovoriť, hlásiť sa rečou: Prešla sekunda. dve i viac, ale nikto sa neozýval. (Pláv.) Zohor, človek na smrť mlčanlivý, ktorý sa ozýval len po týždňoch raz. (Ondr.)

3. prejavovať sa, ukazovať sa, ohlasovať sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): Začal sa v ňom znenazdania ozývať starý nepokoj. (Urb.) V našich žalúdkoch sa ozýval hlad. (Tomašč.)

4. stavať sa na odpor, protestovať: „Všetko nám berú!“ ozývali sa inde hlasy. (Urb.)

5. dávať o sebe vedieť, hlásiť sa;

dok. ozvať sa