ozvať sa, -e, -ú, rozk. ozvi sa dok.
1. vydať zvuk, prejaviť sa zvukom, začať znieť, zaznieť: ozval sa zvon; ozval sa krik, hlas, výkrik, plač, spev; ozval sa dupot, šramot, ozvali sa výbuchy; ozvú sa kroky počuť niekoho prichádzať; ozvú sa guľomety (Kerv.) počuť streľbu; hora sa temno ozvala (Hor.) vydala ozvenu;
2. prehovoriť, povedať, ohlásiť sa, reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou ap.: „Tu je porada,“ ozval sa tajomník Slávik pohotove. (Karv.) „A čože ona zmýšľa!“ ozvala sa Hana rozhodným hlasom. (Kuk.); pren. Akési nové, divné veto ozvalo sa z hlbín jej duše (Vaj.) pocítila nesúhlas, zábranu.
3. prejaviť sa, ukázať, prebudiť sa, ohlásiť sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): ozve sa v ňom svedomie, sebavedomie, pýcha, vzdor; I hlad sa ozve. (Ráz.); ozval sa jej materský cit (Jégé); maliarska krv sa v ňom ozvala (Zúb.) uvedomil si, že je maliar;
4. (proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, zaprotestovať: Ale proti vrchnosti ktože sa ozve? (Taj.) Proti tomu sa nedalo ozvať. (Švant.)
5. dať o sebe vedieť, prihlásiť sa: No potom sa už neozvala, akoby sa za ňou ďaleká zem zavrela. (Tat.);
nedok. ozývať sa
ozývať sa, -a, -ajú nedok.
1. prejavovať sa zvukom, zaznievať, znieť: ozýva sa spev, krik, smiech, plač, ozýva sa hukot, klopot, brechot; Hora sa ozývala zbojníckou nôtou. (Mor.); kroky sa ozývajú počuť niekoho kráčať; V dvorci behala dievčina, vyspevujúc, že sa len tak ozývalo. (Taj.); pren. Za chlapcami ozývali sa nadávky (Zúb.) bolo počuť nadávať.
2. reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou, hovoriť, hlásiť sa rečou: Prešla sekunda. dve i viac, ale nikto sa neozýval. (Pláv.) Zohor, človek na smrť mlčanlivý, ktorý sa ozýval len po týždňoch raz. (Ondr.)
3. prejavovať sa, ukazovať sa, ohlasovať sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): Začal sa v ňom znenazdania ozývať starý nepokoj. (Urb.) V našich žalúdkoch sa ozýval hlad. (Tomašč.)
4. stavať sa na odpor, protestovať: „Všetko nám berú!“ ozývali sa inde hlasy. (Urb.)
5. dávať o sebe vedieť, hlásiť sa;
dok. ozvať sa