oxid -u m. chem. kysličník: o-y železa
oxid -du pl. N -dy m.
oxid -du pl. N -dy m. ⟨gr.⟩ chem. ▶ zlúčenina prvku s kyslíkom: o. siričitý; o. dusičitý; otrava oxidom uhoľnatým; znížiť emisie oxidu uhličitého; znečisťovanie ovzdušia oxidmi dusíka; oxidy s menším obsahom kyslíka sú zásadotvorné (o. mangánatý), oxidy s vyšším obsahom kyslíka sú kyselinotvorné (o. manganistý)
oxid -u m. ‹g› chem. zlúčenina kyslíka s inými prvkami, kysličník: o. antimonitý, bárnatý, siričitý;
oxidový príd. hut. o. povlak tvorený slabou vrstvou oxidov na povrchu kovov (vrstvou okovín)
kysličník zlúčenina prvku s kyslíkom • oxid
oxid p. kysličník