ovzdušie -ia s.
1. vzdušný obal okolo Zeme, atmosféra: vlhkosť o-ia, znečistiť, víriť o.
2. prostredie, pomery, nálada, atmosféra: pracovné, kamarátske o., o. (ne)dôvery
ovzdušie -šia s.
ovzdušie -šia s. 1. ▶ vzdušný obal okolo Zeme, atmosféra: teplota, vlhkosť ovzdušia; vodné pary v ovzduší; zlepšiť kvalitu ovzdušia; znečisťovať o.; do ovzdušia unikli nebezpečné toxické látky; baktérie prijímajú dusík z ovzdušia 2. ▶ charakter atmosférických podmienok v uzavretých priestoroch, vzduch: o. oceliarskych prevádzok; výparmi preplnené o. práčovne; kontrolovať banské o. zmes vzduchu, aktívnych a iných plynov, pár v priestoroch bane; rastliny zlepšujú kvalitu ovzdušia v kancelárii; v hľadisku bolo nedýchateľné o.; Ovzdušie v predsieni bolo presiaknuté zvláštnym pachom od liekov. [M. Jančová]; Každý deň umývala dlážku vodou, aby ovlažila ovzdušie. [B. Poliaková] 3. ▶ podmienky a okolnosti, v ktorých niekto žije al. v ktorých sa niečo koná; vzťahy človeka s okolím; celkový ráz situácie, atmosféra; syn. prostredie, klíma: ťaživé, tiesnivé, napäté o.; príjemné, uvoľnené, priateľské, slávnostné o. dnešného večera; o. nešťastia, pohromy; vyrastať v dusnom rodinnom ovzduší; vytvoriť o. dôvery, pokoja; zlepšiť podnikateľské, politické o.; všetko sa odohráva v ovzduší strachu a nátlaku ◘ fraz. otrávené ovzdušie nepriateľstvo, nevraživosť, nedôvera vo vzťahoch
duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duch • džin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátoha • strašidlo (v poverách duch, ktorý straší)
2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchu • myseľ • myšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkach • duša: nepokojná duša • vnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútri • kniž. psycha • kniž. zried. psyché
3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchom • nadanie • vlohy • talent: mať básnický talent, básnického ducha
4. duševné vlastnosti: byť veselého ducha • založenie: svojím založením je pesimista • povaha: mierna povaha • letora: flegmatická letora
5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu
6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch doby • ráz • charakter: romantický ráz, charakter opery • ovzdušie • atmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstva • nálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku
7. p. osobnosť 1
nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladu • rozpoloženie: byť v nedobrom rozpoložení • vôľa: je celkom bez vôle • duch: nestrácať pokojného ducha • hovor. myseľ: mať veselú myseľ • kniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)
2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľu • veselosť • rozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosť • expr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku
3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušie • pomery: vládli tam príjemné pomery • prostredie: dobré rodinné prostredie • postoj: postoj verejnosti
4. p. ráz
ovzdušie 1. p. vzduch 2. p. prostredie 1 3. p. duch 6
prostredie 1. súhrn podmienok, v ktorých niečo existuje, v ktorých sa niečo koná • klíma: harmonické rodinné prostredie, harmonická rodinná klíma • ovzdušie: kamarátske ovzdušie • pomery: politické pomery • okolnosti (jav, ktorý podmieňuje, ovplyvňuje iný jav): na to nie sú priaznivé okolnosti • situácia (súhrn okolností): v tejto situácii sa nedá pracovať • atmosféra (stav istého prostredia): slávnostná atmosféra • pôda: stretnúť sa na domácej pôde, pripraviť pôdu na rokovanie • okolie: vplývať na svoje okolie • kniž. milieu [vysl. -ljo˝]: kultúrne milieu • zried. okružie (Rázus) • odb. médium: kvapalné médium
2. p. okolie 1
situácia 1. súhrn istých príznačných javov, charakteristických vlastností v istom časovom období • stav: zlá, kritická situácia; zlý, kritický stav • pomery • okolnosti • časy (celková situácia): zlé pomery na pracovisku; mimoriadne okolnosti; časy sú dobré • podmienky: vyhovujúce pracovné podmienky • prostredie (situácia, v ktorej niekto žije, niečo sa deje): vyhovujúce rodinné prostredie • pozícia (situácia so zreteľom na okolie): dostať sa do zlej pozície • postavenie: postavenie žien v spoločnosti • položenie: zemepisné položenie • rozpoloženie: byť v nepríjemnom rozpoložení pred otcom • atmosféra • ovzdušie (celkový ráz situácie): vládla tam nepriateľská atmosféra; cítiť nepriateľské ovzdušie • kniž. status • odb. štatus (situácia niečoho v istom období): status vedy v modernej spoločnosti
2. p. poloha
vzduch zmes kyslíka, dusíka a iných plynných častí obklopujúca zemeguľu a nevyhnutná pre živé organizmy: studený, čistý vzduch, stlačený vzduch • povetrie: nadýchať sa zdravého povetria • atmosféra • ovzdušie (plynný obal planéty): zemská atmosféra, znečisťovať ovzdušie • hovor. expr. luft: čerstvý luft • odb. vietor (vzduch v bani, vzduch privádzaný do vysokej pece)
ovzdušie, -ia str.
1. zmes plynov obaľujúcich hviezdne telesá; vzdušný obal okolo zeme (do výšky si 800 km), atmosféra, povetrie, vzduch: chladné, vlhké, teplé o.; dusné o., i pren. napätá situácia, nálada;
2. zried. vzduch, povetrie v uzavretom priestore: Ovzdušie v predsieni bolo presiaknuté zvláštnym pachom od liekov. (Janč.)
3. celkové prostredie, pomery, názory, nálada istého prostredia, napr. spoločnosti, mesta, rodiny ap.: politické, kultúrne, spoločenské o., rodinné, domáce o.; príjemné, srdečné o.; napäté o. (Sev.) očakávanie niečoho; o. nedôvery; o. románu (Vlč.) myšlienkový ráz;
ovzdušný príd. k 1: o-é zrážky
ovzdušie s. (ozdušie) 1. povetrie, vzduch: Víchrica pójde z dobréj strani, tá zver má jaksik takí cit, že to ozdušié dójde (Kočín PIE) 2. ojed. (životné) prostredie: Žel son na dedine, ale mój rozun nepatrel dedinskému ozdušú (Skalka n. Váh. TRČ)
ozdušie p. ovzdušie