ovocie s., ovoc i ovocina ž. (ovotie, obocie, obocina) csl jedlé (dužinaté) plody rastlín: Akobej zme aj ňebanovaľi za tou našou ďeďinou, za tejm chotárom, kot tam bolo ovocia, stromou, ľieskouce (Lešť MK); Dostau̯ tífuz od obocia (Bodorová MAR); A keť prišľi z vozami, dovezľi ovocini, jablka, sľifki sušene (Námestovo); Ďeťiská už na to veľmi čakaľi, na tú obocinu, tej u náz na Orave tag ňebolo (Pribiš DK); Dedžina je bohatá na ovocinu (Španie Pole REV); Tochto roku bolo dozď obocini (Očová ZVO); A toho ovotá nasušili potom (Mor. Lieskové NMV); Zbírali v horách jahodi, malini a fšelijaké ovocí (Záh. Bystrica BRA); Toho roku bula bars šumna ovoc (Lastomír MCH); V zahradze śe najdze fšeľijaka ovoc (Dl. Lúka BAR); Iśče jag mali chlapci barz me śe lakomiľi na hodzjaku ovoc (V. Kazimír TRB)
L. plané, šťepené ovocie, sušené, čerstvé, zavárané ovocie, ranné, ňeskoré, ozimné ovocie (Návojovce TOP) - rôzne druhy ovocia podľa času dozrievania, kvality alebo úpravy
F. jakí stron, také ovocié (Bošáca TRČ) - deti sa podobajú na rodičov, sú pod ich vplyvom; ovocný príd.: Bolo ríbezľové aľebo jabučkové, teda ovocné vína (Rajec ŽIL); ovocná ščava (Domaniža PB); ovocní strom (Kľak NB); ovocňí sat (Laskomerské BB); ovocne stromi (Sedlice PRE); ovocna školka (Stanča TRB)