Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ovocie -ia s. jedlé plody rastlín (obyč. stromov a krov): sladké, južné o., zavárať o.;

pren. kniž. výsledok (činnosti, stavu): o. ťažkej práce, o. biedy

● zakázané o. (najviac chutí) nedovolené najviac priťahuje;

ovocný príd.: o-á záhrada; o. mušt, jogurt

ovocie, -ia str. jedlé plody rozličných pestovaných i divých rastlín: (ne)zrelé o., sladké, šťavnaté o.; sušené, mrazené o.; južné o. rastúce v teplých krajoch; pestovať, konzervovať o.; ovoc. jadrové o. (jablko, hruška ap.); kôstkové o. (čerešňa, slivka ap.); škrupinovité o. (orech, gaštan ap.); bobuľovité o. (egreš, malina ap.); pren. o. zeme úroda;

pren. výsledok, úžitok: Aby užil i on niečo z ovocia svojej práce. (Kuk.) Robota mu nedonášala radostného ovocia. (Urb.)

● zakázané o. niečo lákavé, ale nedovolené, zakázané: Zakázané ovocie chuti najlepšie (prísl.) často ľudia túžia práve po tom, čo nie je dovolené. Aký strom, také ovocie (prísl.) o činoch, ktoré sú v zhode s charakterom konajúceho

(jedno) ovocie; (bez) ovocia; (k) ovociu; (vidím) ovocie; (hej) ovocie!; (o) ovocí; (s) ovocím;

(tri) ovocia; (bez) ovocí; (k) ovociam; (vidím) ovocia; (hej) ovocia!; (o) ovociach; (s) ovociami;