ovocie -ia s. jedlé plody rastlín (obyč. stromov a krov): sladké, južné o., zavárať o.;
pren. kniž. výsledok (činnosti, stavu): o. ťažkej práce, o. biedy
● zakázané o. (najviac chutí) nedovolené najviac priťahuje;
ovocný príd.: o-á záhrada; o. mušt, jogurt
ovocie -cia s.
ovocie -cia s. 1. ▶ jedlé plody pestovaných al. divorastúcich stromov a kríkov: sladké, kyslé, šťavnaté o.; čerstvé o.; zhnité, červivé o.; zavárané, mrazené o.; tropické, exotické o.; dovoz južného, citrusového ovocia; odšťavovač ovocia a zeleniny; pestovať rozličné o.; trhať, striasať o. zo stromu; zbierať lesné o.; oberať dozrievajúce o.; pozbierať opadané o.; jesť, konzumovať dostatok surového ovocia; zavárať letné, sezónne o.; uskladňovať o. na zimu; nejedzte nezrelé, nedozreté, zelené o.!; tohtoročná úroda ovocia bola bohatá, nadpriemerná, veľmi slabá ▷ ovoc. drobné ovocie rôzne druhy maloplodého ovocia pochádzajúce z ovocných druhov kríkov, napr. ríbezle, egreše, maliny; jadrové ovocie dužinaté plody s jadrovníkom, napr. jablká, hrušky; kôstkové ovocie mäsité plody s kôstkou, napr. slivky, čerešne, višne, marhule; bobuľové ovocie dužinaté plody bez kôstky, napr. hrozno, egreše, ríbezle, maliny, černice, čučoriedky; škrupinové ovocie napr. vlašské orechy, lieskové oriešky, mandle; potrav. kandizované ovocie ovocné plody konzervované kryštalizujúcim cukrom; sušené ovocie ovocné plody konzervované znížením obsahu vody tak, že sa obsah sušiny zvýši trikrát až päťkrát 2. kniž. al. publ. ▶ kladný výsledok nejakej činnosti, nejakého úsilia, úžitok, prínos: zaslúžené o.; zbierať prvé o. tvrdej práce; prijaté opatrenia začali prinášať o. ↗ i fraz.; Hrali sme útočne a to prinieslo ovocie v podobe troch gólov. [HN 2010] ◘ fraz. zakázané ovocie to, čo je lákavé, ale nedovolené, zakázané; prinášať dobré ovocie byť osožný; trpké ovocie nepríjemné, nežiaduce následky niečoho ◘ parem. aký strom, také ovocie charakter človeka určuje aj jeho skutky a správanie; zakázané ovocie najviac/najlepšie chutí nedovolené najviac priťahuje ▷ ovocíčko -ka s. zdrob. expr.: šťavnaté, chutné o.; voňavé palacinky s ovocíčkom; pokrájať o.; jedzte veľa čerstvého ovocíčka
ovocie p. výsledok
výsledok čo vzišlo z istej činnosti, čo sa dosiahlo istou činnosťou: výsledky usilovnej práce, výsledok volieb, výsledok hokejového stretnutia • kniž. rezultát: dospieť k istému rezultátu • efekt: liečebný efekt • záver (výsledok uvažovania, rokovania a pod.): závery porady • koniec: mať dobrý koniec • výslednica: výslednica úsilia • kniž. ovocie: ovocie ťažkej práce
ovocie, -ia str. jedlé plody rozličných pestovaných i divých rastlín: (ne)zrelé o., sladké, šťavnaté o.; sušené, mrazené o.; južné o. rastúce v teplých krajoch; pestovať, konzervovať o.; ovoc. jadrové o. (jablko, hruška ap.); kôstkové o. (čerešňa, slivka ap.); škrupinovité o. (orech, gaštan ap.); bobuľovité o. (egreš, malina ap.); pren. o. zeme úroda;
pren. výsledok, úžitok: Aby užil i on niečo z ovocia svojej práce. (Kuk.) Robota mu nedonášala radostného ovocia. (Urb.)
● zakázané o. niečo lákavé, ale nedovolené, zakázané: Zakázané ovocie chuti najlepšie (prísl.) často ľudia túžia práve po tom, čo nie je dovolené. Aký strom, také ovocie (prísl.) o činoch, ktoré sú v zhode s charakterom konajúceho
obocie, obocina p. ovocie
ovocie s., ovoc i ovocina ž. (ovotie, obocie, obocina) csl jedlé (dužinaté) plody rastlín: Akobej zme aj ňebanovaľi za tou našou ďeďinou, za tejm chotárom, kot tam bolo ovocia, stromou, ľieskouce (Lešť MK); Dostau̯ tífuz od obocia (Bodorová MAR); A keť prišľi z vozami, dovezľi ovocini, jablka, sľifki sušene (Námestovo); Ďeťiská už na to veľmi čakaľi, na tú obocinu, tej u náz na Orave tag ňebolo (Pribiš DK); Dedžina je bohatá na ovocinu (Španie Pole REV); Tochto roku bolo dozď obocini (Očová ZVO); A toho ovotá nasušili potom (Mor. Lieskové NMV); Zbírali v horách jahodi, malini a fšelijaké ovocí (Záh. Bystrica BRA); Toho roku bula bars šumna ovoc (Lastomír MCH); V zahradze śe najdze fšeľijaka ovoc (Dl. Lúka BAR); Iśče jag mali chlapci barz me śe lakomiľi na hodzjaku ovoc (V. Kazimír TRB) L. plané, šťepené ovocie, sušené, čerstvé, zavárané ovocie, ranné, ňeskoré, ozimné ovocie (Návojovce TOP) - rôzne druhy ovocia podľa času dozrievania, kvality alebo úpravy F. jakí stron, také ovocié (Bošáca TRČ) - deti sa podobajú na rodičov, sú pod ich vplyvom; ovocný príd.: Bolo ríbezľové aľebo jabučkové, teda ovocné vína (Rajec ŽIL); ovocná ščava (Domaniža PB); ovocní strom (Kľak NB); ovocňí sat (Laskomerské BB); ovocne stromi (Sedlice PRE); ovocna školka (Stanča TRB)
ovotie p. ovocie
ovocie [-ie, -í] s, ovoc ž hromad 1. plody pestovaných i divých (úžitkových) rastlín: nema zadny swe owoce wiesseti do dworu susedskeho (ŽK 1473); at zeme nasse da vrodu a owoczie hogneho (BAg 1585); w zahradách rostau zahradné owoce, yako ssaláta, kapusta, cybule (OP 1685); tsom on róvni k uródnomu sztromu, chtori v szvém tsase szvoju ovotz vida (DŽ 1752); Ewa zakázané owotcý guss predtým okúsila (SlK 1766-80); winy kmen hognu owoc we winohradu donassal (SJ 18. st); x. pren o. života o ľudskom potomkovi; náb o Ježišovi: te Buh plodem a owotcem ziwota obdaril a sstesliwe ditatko na swet wywedl (AgS 1708); iz tsisztéj panni Márii, bo on (Ježiš) jéj sivota ovotz (MCa 1750) F. gakowy strom, takowé owotcze (SiN 1678) aká matka, taká Katka; gakekolwek semeno sege, takowé owoce wezme (SSt 1742) o výsledku primeranom k vynaloženému úsiliu 2. (v obraznom použití) výsledok nejakej činnosti al. stavu: tebet ponyženie prosyme, racž nam pomuocy swatost tiela tweho swateho a krwy tak požywatj, aby sme owoczie wikupeny skrze tebe nam zgednaneho w sebe pocžulj (BAg 1585); od toho času, gak staw manželskj gest zapowedenj, tak hrozne z celibatu owotce zrostlo (WO 1670); toto owocy, týto užitky hrichu smrtedlneho očekawag a ne gine po smrti sweg (SK 1697); chtorá jeszt pevná ovotz véri naséj (MCa 1750); wssecko owoce twogich skutkow hubiss a kaziss (MS 1758); -ný, -ový príd 1. týkajúci sa ovocia: owoce se skowawa do owocneho sklepu (KoB 1666); owocne sadi w dedine a wen z dedini kapusnice držime (KVAČANY 1770); stromy owoczowe, ktere na prudkem slunczi stoga, cžerstwu zemu obsipat (Kal 18. st) 2. vyrobený, pochádzajúci z ovocia: mensa secunda: owocné gjdla, pokrmi (KS 1763); magi se kuostky owocne do truhel wložiti (NN 18. st); zrna owoczowe w nagakeg nadobje wiklete, do mistbetu zasaditj (Kal 18. st)