ovládateľný príd. kt. sa dá ovládať: dobre o. pes, ľahko o. stroj;
ovládateľnosť -i ž.
ovládateľnosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť zariadenia, obyč. dopravného prostriedku, ktoré možno dobre, účelne ovládať, riadiť pri vykonávaní pohybu, pri zmene smeru a pod.: dobrá o. motocykla, plachetnice; strata ovládateľnosti vozidla na mokrej vozovke; testovanie ovládateľnosti vo vysokej rýchlosti; silnou stránkou auta je ľahká o.; o. lietadla s klesajúcou rýchlosťou prudko klesá 2. ▶ schopnosť zvierat poslúchať, rýchlo plniť každý povel (po absolvovaní výcviku): hodnotenie základnej ovládateľnosti psa; nácvik ovládateľnosti pernatých dravcov; súťaž bola zameraná na poslušnosť a o. koňa; stupeň ovládateľnosti vyjadruje, ako majiteľ ovláda svojho psa, t. j. ako vie ovplyvniť jeho správanie 3. ▶ schopnosť ovládať, kontrolovať svoje správanie, svoje pocity a ich prejavy: ťažká o. afektov
ovládateľný príd. dajúci sa ovládať: (ťažko, ľahko) o. stroj; o-á príroda (Žáry);
ovládateľnosť, -ti ž.
(jedna) ovládateľnosť; (bez) ovládateľnosti; (k) ovládateľnosti; (vidím) ovládateľnosť; (hej) ovládateľnosť!; (o) ovládateľnosti; (s) ovládateľnosťou;
(dve) ovládateľnosti; (bez) ovládateľností; (k) ovládateľnostiam; (vidím) ovládateľnosti; (hej) ovládateľnosti!; (o) ovládateľnostiach; (s) ovládateľnosťami;