ovesiť dok. zvesiť, opustiť: o. hlavu i fraz. rezignovať, vzdať sa; pes s o-enými ušami
● o. → nos
// ovesiť sa zavesiť sa: o. sa za voz
ovesiť sa -sí sa -sia sa oves sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok. 1. (na čo) ▶ zachytiť sa (obyč. rukami) do visiacej polohy, zavesiť sa: o. sa na konár; mládenec sa vyšplhal na mladý vysoký dub, rozknísal ho a ovesil sa naň; drží sa [mamy a otca] za ruky, podchvíľou sa im na ne ovesí, skrčí trošičku nohy [V. Handzová] 2. (na čo, na koho) ▶ rukou, rukami sa chytiť, pevne sa pridržať niečoho, niekoho, zavesiť sa: ovesí sa na manžela a nechá sa viesť; dieťa sa ovesilo na matku; ovesila sa mu na rameno; Ovesil sa koňovi na šiju a odtlačil ho od válova. [P. Glocko]; Po každom druhom schode som sa vysilený ovesil na zábradlie. [KN 2004]
ovesiť -sí -sia oves! -sil -siac -sený -senie dok. (čo) ▶ skloniť, spustiť voľne smerom dolu; syn. zvesiť: o. hlavu ↗ i fraz.; o. spodnú čeľusť; sklamane ovesí kútiky úst; skľúčene ovesil plecia; na lúke videla zajaca s ovesenými ušami; kvety v parkoch ovesili hlávky zvädli; stromoradia ovesili vetvy; Pán Ďuračka! – zopäla ruky, ale hneď ich aj ovesila. [V. Handzová]; Starý pes vtedy ovesil chvost a už sa len tak vliekol za nimi. [O. Sliacky] ◘ fraz. odísť s oveseným nosom a) nič nedosiahnuť, byť sklamaný b) odísť zahanbený; ovesiť hlavu a) zosmutnieť b) rezignovať, zmieriť sa s okolnosťami; ovesiť nos a) byť sklamaný b) byť zahanbený ▷ nedok. k 1 ↗ vešať
ovesiť 1. p. zvesiť 2 2. p. zavesiť 1
zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántov • expr.: zakvačiť • zakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiak • hovor.: zaháknuť • zahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierka • hovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uško • vyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeň • hovor.: obesiť • zried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličku • pozavesovať • povešať • vyvešať • porozvesovať • porozviešať • porozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbe • expr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece
2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiť • položiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil
3. p. zauškovať
zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňať • zosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiaka • hovor. skvačiť • zložiť (dať dolu): zložiť si okuliare • zried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov) • zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota
2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavu • spustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lona • skloniť: skloniť šiju, hlavu • nachýliť • schýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavu • stiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia
ovesiť, -í, -ia dok.
1. (čo) skloniť, spustiť do visiacej polohy, zvesiť, opustiť: o. nohy, ruky; stromoradia ovesili vetvy (Kuk.) o. hlavu, i pren. zosmutnieť; byť zahanbený; s ovesenou hlavou, i pren. smutný; zahanbený
● hovor. o. nos byť sklamaný; s oveseným nosom sklamaný;
2. zried. (čo na čo, na koho) zavesiť: Každý by naň ovesil ten ornament. (Kuk.);
nedok. ovesovať, -uje, -ujú i oviešať, -a, -ajú
|| ovesiť sa (na čo, na koho) zavesiť sa na niečo, na niekoho: Ovesí sa celou váhou na povraz. (Ráz.-Mart.)
● o. sa niekomu na krk a) objať ho; b) vnútiť sa niekomu za spoločníka;
nedok. ovesovať sa I oviešať sa