Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

overiť dok. presvedčiť sa o pravosti, správnosti niečoho: o. (si) fakty, správy; vedecké o-enie tézy; práv. o. podpis úradne potvrdiť jeho pravosť;

nedok. overovať

overiť -rí -ria over! -ril -riac -rený -renie dok. (čo) 1. i overiť si ▶ zistiť a posúdiť pravdivosť, správnosť, pôvodnosť, hodnovernosť a pod. niečoho; presvedčiť sa o niečom, preskúmať, preveriť: o. alibi; o. dôveryhodnosť svedectva, výpovede, správy; o. si svoju domnienku; zverejňovať informácie bez overenia ich pravdivosti; skôr ako budem pokračovať, overím si jednu vec; prečo si najskôr neoveríš fakty?; žiaci si overili svoje orientačné schopnosti; všetko si overil na vlastné oči; je to rokmi overená pravda
2. i práv. ▶ úradne potvrdiť pravosť podpisu, správnosť odpisu listiny a pod., legalizovať: o. pravosť certifikátu; poplatok za overenie odpisu listiny; notárske overenie kópií dokladov; každoročná správa sa overí oprávneným overovateľom; Potom sme podpísali zmluvu, najprv ja, potom otec, ktorého podpis súdny úradník overil. [J. Pohronský]
▷ nedok. ↗ overovať, k 1 i overovať si

overovanie -nia -ní s. 1. ▶ zisťovanie stavu, kvality, úrovne a pod. niečoho, testovanie, preverovanie: písomné, ústne o. vedomostí; o. pravosti bankoviek na testeroch; teóriu potvrdilo niekoľko desiatok klinických overovaní
2. i práv. ▶ úradné (súdne, notárske a pod.) potvrdzovanie pravosti podpisu, správnosti odpisu listiny a pod., legalizovanie: o. listín; poplatok za o. podpisov na kúpnych zmluvách; mať oprávnenie na o. správ o emisiách; vykonávať zákonné o. dokumentov
▷ ↗ i overovať

overovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok. (čo) 1. i overovať si ▶ zisťovať a posudzovať pravdivosť, správnosť, pôvodnosť, hodnovernosť niečoho; dôkladne skúmať, zvažovať všetky okolnosti niečoho, preverovať: o. pravdivosť poskytnutých údajov; svoje názory musí vedecky zdôvodňovať a o.; overuje si správnosť svojich výpočtov; teóriu si vedci overujú na počítačových modeloch; novinárka si informácie neoverovala; učitelia overovali vedomosti žiakov; Preto si zásadne a rozumne vždy overoval všetko. [V. Bednár]; Neverili mi [policajti]. Trikrát si overovali, kým povedali, že ku mne posielajú hliadku. [Šarm 2010]
2. i práv. ▶ úradne potvrdzovať pravosť podpisu, správnosť odpisu listiny a pod., legalizovať: o. zmluvu; notársky o. podpis; spomínané dokumenty už netreba úradne o.; odbor vysokoškolského vzdelávania overuje platnosť diplomov absolventov vysokých škôl; kto overoval pravosť fotokópií?; audítorka overovala výročnú správu za minulý rok
▷ dok. ↗ overiť, k 1 i overiť si

overiť, -í, -ia dok. (čo) zistiť pravdivosť, správnosť, jestvovanie niečoho, preskúmať, presvedčiť sa o niečom: o. údaj, o. (si) zprávu, overený fakt; o. správnosť niečoho; o. si slová niekoho, o. tézu, poznatky, i. (si) niečo praxou (v praxi);

práv. vykonať úkon, ktorým sa úradne potvrdzuje pravosť niečoho (na súdoch, na notárskych úradoch), uhodnoverniť: o. listinu, zmluvu, overený odpis; overenie podpisu, rozsudku ap.;

nedok. overovať, -uje, -ujú